Nukleárne mocnosti brzdia odzbrojenie
Počas svojej kampane tvrdíte, že Veľká Británia porušuje svojím držaním atómových zbraní Zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Ak je to pravda, potom ju porušujú aj iné nukleárne veľmoci. Ako? Problém nie je len v držaní jadrových zbraní, ale hlavne v tom, že sme dali jasne najavo, že nemáme v pláne tieto zbrane zredukovať pod množstvo, ktoré máme teraz. Západné vlády tvrdia, že prispievajú k nešíreniu jadrových zbraní zničením podstatného množstva hlavíc. No všetko, čo Británia urobila, je zničenie bezvýznamného počtu, ktorý nemá nijaký podstatný vplyv na schopnosť celého systému páchať neuveriteľné škody. Okrem toho boli verejne urobené veľmi agresívne vyhlásenia, predovšetkým v Správe o strategickej obrane, ktorú vydala vláda v roku 1997. V nej sa tvrdí, že naša krajina plánuje mať aj v budúcnosti niečo, čo oni volajú „minimálnou strategickou odstrašujúcou“ jadrovou silou. A čo je pravdepodobne ešte dôležitejšie, (britský) minister obrany Geoff Hoon pred vojnou v Iraku trikrát pohrozil použitím britských jadrových zbraní. O tom sa veľa nehovorí, ale raz to urobil na BBC – vyhlásil, že ak by bol Saddám Husajn použil biologické zbrane, my sme boli pripravení použiť jadrové zbrane. A celá štruktúra medzinárodných zmlúv týkajúcich sa jadrových zbraní, teda nielen Zmluva o nešírení jadrových zbraní, pripúšťa ich použitie len v jedinom prípade – ak je ohrozená existencia štátu. A to nebol tento prípad. Pre nás to značí veľmi agresívny postoj našej vlády, z ktorého nemá v pláne ustúpiť. V minulosti boli jadrové zbrane označované za obranu voči sovietskemu bloku, ktorý mal podobný arzenál. Proti komu sú však namierené teraz? - Dovolím si pochybovať o tom, že boli namierené len proti sovietskemu bloku. Samozrejme, pokiaľ ide o ich fyzické ciele, tie sa tam počas studenej vojny nachádzali. Aj keď o tom veľa nevieme – a to je vážne. No je tu aj iný aspekt ich existencie. Vždy keď používam slovo „odstrašovanie“ (jadrovým potenciálom), kladiem ho do úvodzoviek. Hoci sa v mainstreamovom myslení považovali jadrové zbrane za odstrašenie, hlavice umiestnené na britských ponorkách Trident boli používané aj na úplne iný účel. Keď sa napríklad objavili v našich vtedajších kolóniách problémy, stávalo sa, že Británia vyslala do oblasti nukleárne zbrane, respektíve mala ich pripravené na použitie. Jadrové zbrane tak boli zneužité ako hrozba voči slabším krajinám. Počas celého obdobia sme ich teda používali ako hrozbu, pripomenutie našej sily. A okrem toho sú pre nás aj zárukou „členstva v klube“ – medzi stálymi členmi Bezpečnostnej rady. To je dnes asi najdôležitejší aspekt ich vlastnenia, pretože väčšina vojenských veliteľov už považuje ponorky Trident zo strategického hľadiska za absurdné. No stále nie sú politicky absurdné. Aký význam majú nukleárne zbrane v kontexte takzvanej „vojny s terorizmom“? - Samozrejme, vojensky žiaden. A ich majitelia to vedia. Majú politickú hodnotu, ako potvrdenie statusu veľmoci. Okrem toho fungujú aj ako hrozba voči štátom, ktoré jadrové zbrane nemajú – stále môžete tvrdiť, že ste v konečnom dôsledku pripravení použiť ich. Treba však vidieť aj vnútornú dimenziu. Britská Labouristická strana dlho tvrdila, že jej cieľom je zbavenie sa nukleárnych zbraní. Teraz sa však politika zmenila. Blairova vláda v podstate pristúpila na názor značnej časti stredných tried, ktorí nerozumejú strategickej dôležitosti či zbytočnosti atómových zbraní, pretože im to nik poriadne nevysvetlil, napriek tomu však považujú za dôležité, aby ich krajina mala. Stáli členovia Bezpečnostnej rady teda zachovávajú svoj nukleárny potenciál v podstate nedotknutý, minimálne pokiaľ ide o jeho ničiacu schopnosť. Aký vplyv to má na takzvané „darebácke štáty“, na ktoré sa tlačí, aby sa vzdali výroby či vývoja zbraní hromadného ničenia vrátane nukleárnych zbraní? - Je celkom zrejmé, že postoj nukleárnych mocností je pre odzbrojenie katastrofálny. Dá sa ľahko pochopiť, akým spôsobom premýšľa Irán či India a prečo to robia. Ak ste tlačení alebo ak pred vami stojí taká veľká potenciálna vojenská hrozba, akú predstavujú Spojené štáty, potom sú nukleárne zbrane veľmi lacným spôsobom znovuvytvorenia akej-takej bezpečnosti. Stáli členovia Bezpečnostnej rady ničia svojou neochotou vzdať sa nukleárnych zbraní dôveryhodnosť Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a tým brzdia celý proces odzbrojovania. V Británii je opozícia voči britským nukleárnym zbraniam mimoriadne silná hlavne v Škótsku. Prečo? - To by si vyžadovalo hlbokú analýzu, a tak môžeme len hádať. Pred približne troma rokmi bol v Škótsku prieskum, v ktorom sa ľudí pýtali, či súhlasia s aktmi občianskej neposlušnosti ľudí zamestnaných vo verejnej službe ako vyjadrením nesúhlasu s britským jadrovým vojenským programom. Väčšina povedala „áno“. To teda nebol iba nesúhlas s nukleárnymi zbraňami, ale súčasne aj súhlas s priamymi akciami proti týmto zbraniam. Aj škótska cirkev vyhlásila, že podporuje pokojné akty občianskej neposlušnosti. Tieto príklady naznačujú, aký silný je názor škótskej občianskej spoločnosti v tejto otázke. Sčasti je to aj národnostná vec – Westminster (britská vláda) sa totiž rozhodol, že nukleárne zbrane umiestni do Škótska. Okrem toho sa v Škótsku skúšajú aj zbrane z ochudobneného uránu. Veľký priestor na severe Škótska využívala ako bombardovaciu strelnicu americká armáda po tom, ako ich vyhnali z Portorika a iných základní. V Škótsku sa nachádza obrovská infraštruktúrna vojenská sieť, napríklad letiská. Škótsko je teda podľa nás využívané ako britská pevnosť. Prečo? To prirodzene vytvára negatívne národné reakcie. Ďalším dôvodom silného odporu môže byť aj silná ľavicová tradícia v Škótsku. Industrializácia dopadla na krajinu veľmi tvrdo, so všetkými svojimi sociálnymi dosahmi, a tak sme tu napríklad mali v 20. rokoch 20. storočia silné komunistické hnutie. Tradície tu teda sú. Aký význam však môžu mať protesty v Škótsku? Škótsky parlament nemá v tejto veci žiadne právomoci, všetko je na rozhodnutí Londýna... - Pre všetko, čo som povedal, má veľký význam robiť kampaň práve v Škótsku, snažiť sa ovplyvniť škótsky parlament – aj keď nemá v tejto otázke žiadne právomoci. Ak by prijal symbolický postoj proti ponorkám Trident, a teda proti britským nukleárnym zbraniam, politicky by to veľmi pomohlo v celej Británii.
