Reklama
Reklama

Pokus o trinástu komnatu

Šéfovi Ústavu pamäti národa Jánovi Langošovi sa v publicistike verejnoprávnej STV Pod lampou (10. 3.) podarilo, o čo sa zjavne dlho usiloval – objektivizovať, zreálniť a azda aj oddémonizovať pred divákmi mienkotvorného média problematiku pôsobenia ŠtB, tajnej politickej polície komunistickej moci, a jej obetí v podmienkach totalitného štátu.
Počet zobrazení: 1026

Šéfovi Ústavu pamäti národa Jánovi Langošovi sa v publicistike verejnoprávnej STV Pod lampou (10. 3.) podarilo, o čo sa zjavne dlho usiloval – objektivizovať, zreálniť a azda aj oddémonizovať pred divákmi mienkotvorného média problematiku pôsobenia ŠtB, tajnej politickej polície komunistickej moci, a jej obetí v podmienkach totalitného štátu. Zlo, spôsobené úkladmi ŠtB, pochopiteľne, obsahovalo v sebe démonické prvky a na nich založené metódy, alebo ich rado predstieralo kvôli zastrašovaniu. No pre pokus uchopiť a pomenovať ho je potrebné sa s ním vyrovnávať prostredníctvom zákonných postupov. Ako objektívne zistený a overený označil Langoš fakt, že na to, aby sa niekto stal agentom ŠtB, bol potrebný neodškriepiteľný a časovo pomerne náročný, vedomý viazací akt, zavŕšený podpisom, o akom dnes žiaden jeho účastník nemôže rozprávať ako o niečom, čo sa stalo bez jeho vedomia a súhlasu. Televízny divák sa ďalej dozvedel, že tzv. Cibulkove zoznamy spolupracovníkov ŠtB sa ukázali ako nevieryhodné a viac sa nimi netreba zaoberať. Naopak, materiály, ktoré vlastní Ústav pamäti národa, sú kompletné, lebo aj vytrhnuté, skartované a inak odcudzené časti sa dajú rekonštruovať zo záložných zdrojov. S odstupom času sa z rozpravy o ŠtB vytráca emotívna naliehavosť, televízny divák si vypočul skôr strohé príbehy. Napríklad takmer antickú drámu vedeckého pracovníka ústavu dejín Slovenskej akadémie vied Jozefa Jablonického: komunistický režim od neho očakával účelové narábanie s historickými faktami, lenže s tým sa vedec, študujúci autentické pramene, nechcel zmieriť. Dnes pozná svojich kolegov, ktorí ho udávali, v dôsledku čoho bol odstavený (previnil sa tým, čo si myslel), no satisfakcie ani ospravedlnenia sa nedočkal, a dotyčným pánom sa nič nestalo. V úvahách Pod lampou naznačil Ján Langoš aj možnú súvislosť medzi pôsobením spolupracovníkov bývalej ŠtB vo verejných funkciách a množstvom minulých aj dnešných korupčných afér a podvodov, k čomu mohlo prispieť aj odmietnutie lustračného zákona na Slovensku. Neochotu vysporiadať sa so zločinmi minulosti u nás považuje Langoš za dlhodobú, a podopiera svoje slová vo verejnosti málo známym faktom: archívy vojnového slovenského štátu sú, podľa jeho vyjadrenia, podnes takmer nedotknuté. Nemáme spoľahlivo overené, skade vzali skúsenosti zakladatelia ŠtB.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama