Sto rokov rádiotelegrafie a Jozef Murgaš

V roku 2005 si pripomenieme viacero pozoruhodných udalostí a výročí. Medzi také celkom iste patrí aj vzácne okrúhle výročie významných vynálezov v oblasti rádiotelegrafie. Ide o storočnicu nepretržitého celosvetového využívania patentov veľkého Slováka, vynálezcu Jozefa Murgaša, v bezdrôtovom prenose informácií. Je nadmieru potešiteľné, že toto 100-ročné jubileum sa spája práve s menom nášho vedca, vynálezcu zdokonalenej rádiotelegrafie, reverenda Jozefa Murgaša. Prečo sa tento fakt tak zdôrazňuje? Totiž tento vynálezca bezdrôtovej telegrafie si roku 1905 nechal v USA zaregistrovať pod číslom 876 383 patent na zariadenie, ktoré vyrába elektromagnetické vlny. Jozef Murgaš, ktorý sa narodil roku 1864 a zomrel roku 1929, však bol a je viac známy a docenený napríklad v USA ako na Slovensku. Americké patenty Pre svoje národné presvedčenie bol diskriminovaný, až napokon emigroval do Spojených štátov amerických. Tam pôsobil ako farár a popri tom i ako vynálezca. Od federálneho patentového úradu vo Washingtone získal dva patenty na bezdrôtovú telegrafiu a neskôr dostal aj patenty na ďalších desať vynálezov. Roku 1904 mu patentovali „Ton-System“, podstatne dokonalejší ako dovtedajší Marconiho spôsob, lebo prenášal tóny zvuku, a nie iba značky morzeovky. 23. novembra 1905 sa konala vo Wilkes-Barre úradná kontrola bezdrôtovej telegrafie, ktorú vynašiel kňaz Jozef Murgaš. Úradná komisia konštatovala, že kým De Forestov systém dokáže vyslať za minútu najviac 13 slov, Marconiho systém najviac 20 slov, Murgašov systém dokázal vyslať za minútu až 50 slov. V roku 1905 už mal také významné úspechy, že vo Filadelfii založili spoločnosť na praktické zužitkovanie jeho vynálezov. Uvádza sa, že na oficiálnych skúškach bola rádiová správa (depeša) odoslaná na vzdialenosť 30 km do Scrantonu, ale údajne ju zachytili aj v Brooklyne, ktorý je vzdialený až 200 km. Neskôr však dvaja vplyvní zakladatelia spoločnosti zomreli a navyše víchor zničil jeden z dvoch 60 m vysokých vysielacích stožiarov. Takto sa spoločnosť rozpadla, nebolo prostriedkov na financovanie ďalších prác. Murgašov „Ton-System“ však preštudoval G. Marconi so svojím spoločníkom a podarilo sa im ho ešte viac zdokonaliť. Takto vznikol súdny spor. Totiž sporné autorské otázky J. Murgaša s G. Marconim ohľadom patentového prvenstva sa ešte takto približujú. Je doložené, že Okresný súd v New Yorku 7. januára 1916 zaujal rozhodujúce stanovisko v prospech Jozefa Murgaša. Murgašove pokusy rádiového prenosu totiž s veľkým záujmom sledoval aj T. A. Edison, ktorý údajne upozornil G. Marconiho na prenikavé napredovanie v rádiovom prenose. Informoval ho aj o prekvapivom bezdrôtovom, nad očakávanie úspešnom prenose hovoreného slova, ktorý sa vydaril veľkému Slovákovi Jozefovi Murgašovi práve pred sto rokmi. Žiaľ, napriek prvenstvu i patentovej ochrane Murgašových vecí napokon slávu, majetok aj publicitu získal Marconi. Pokus o návrat do ČSR Práve pre tieto krivdy sa znechutený J. Murgaš rozhodol roku 1920 vrátiť do Československej republiky, ku ktorej vzniku tiež výrazne pomohol počas prvej svetovej vojny. Pražská byrokracia však odmietla jeho žiadosť o profesúru v oblasti elektrotechniky, lebo vraj nemal predpísaný diplom. Podľa viacerých indícií príčinou bol jeho podpis na Pittsburskej dohode (pozri obrázok). Ponúkol svoje služby aj ako učiteľ elektrotechniky na niektorej inej škole, ale odmietli ho takto: „... pre daný odbor nemáte predpísané vzdelanie...” J. Murgaš, opätovne sklamaný a roztrpčený, sa preto znova rozhodol vrátiť sa späť do USA, medzi svojich vďačných krajanov do Wilkes Barre, kde potom aj po deviatich rokoch ďalšieho pôsobenia napokon v roku 1929 zomrel. Osobitnou kapitolou pôsobnosti J. Murgaša na Slovensku i v USA sú aj ďalšie jeho závažné politické, duchovné, umelecké a iné aktivity. Máme archivovaný jeho podpis pod Pittsburskou dohodou, ktorú podpísal spolu s T. G. Masarykom a ďalšími predstaviteľmi 30. mája 1918. Mal teda aj značný podiel na štátotvorných zámeroch v kontexte vzniku Československa. S tým sa spája i úzka spolupráca J. Murgaša s generálom M. R. Štefánikom, s ktorým sa stretával v USA. Naposledy to bolo 20. septembra 1917, teda čosi viac ako rok pred vznikom prvej Československej republiky (ČSR). Pozoruhodné je i to, že na Murgašov podnet vznikol aj základný fond novoutvorenej ČSR vo výške milión dolárov, ktorý vtedy zozbierali z prostriedkov amerických Slovákov. V roku 1920 ich žilo v USA viac ako 600tisíc. Úspešný maliar Väčšina ľudí vôbec nevie, že v roku 1925 menovali J. Murgaša za prezidenta Komisie pre rádiokomunikácie v USA, ale túto funkciu pre chorobu už neprijal. Roku 1944 pennsylvánsky guvernér pri vyhlásení Dňa reverenda Jozefa Murgaša zakončil svoj prejav slovami: „Zapísal sa medzi géniov našej planéty.“ Nuž, naozaj platí, že doma nie je nikto prorokom... Vynálezca rímskokatolícky kňaz Jozef Murgaš mal aj umelecké nadanie. V Banskej Bystrici, ale aj inde na Slovensku sa nachádza asi 20 jeho obrazov, najmä oltárnych, a asi toľko ich je aj v USA. Za vynikajúce výsledky na maliarskej škole v Budapešti mu umožnili študovať na maliarskej akadémii v Mníchove, ale pre „panslavizmus“ mu nedovolili dokončiť ju. A práve preto roku 1896 emigroval do USA, kde v malej slovenskej baníckej osade vo Wilkes-Barre úspešne pôsobil 30 rokov ako farár. Významným prínosom pre Murgašovu orientáciu v kreslení a maľovaní bol bezprostredný vplyv ďalších oduševnených osobností pre daný odbor. Boli to J. B. Klemens (1817 – 1883), absolvent maliarskej akadémie a polytechniky v Prahe, a aj D. Skutecký (1849 – 1921), absolvent maliarskych škôl vo Viedni a v Benátkach. V duchovnej oblasti pôsobenia nášho velikána hodno spomenúť ešte aspoň fakt, že 22. februára 1891 sa z iniciatívy J. Murgaša práve vo Wilkes-Barre zišlo okolo 40 slovenských kňazov a vyše 200 veriacich a pod protektorátom biskupa Hobana založili Združenie slovenských katolíkov, ktoré vraj funguje dodnes a ktoré sa zaslúžilo o udržanie národného života medzi slovenskými katolíkmi v USA. Práve J. Murgaš sa stal jeho prvým predsedom. Pocty od amerických prezidentov Nie každému je celkom známe, že tento náš zaslúžilý rodák z Tajova pri Banskej Bystrici, ďalšia jedinečná osobnosť svetového významu zo Slovenska, dostal predvídavo a vo veľkom predstihu ocenenia dokonca od vtedajšieho prezidenta USA Theodora Roosevelta. Hlava Spojených štátov amerických osobne navštívila Jozefa Murgaša 10. augusta 1905 v jeho pôsobisku vo Wilkes-Barre v Pennsylvánii. Prezident USA sa osobne zaujímal o jeho vynálezy, vedecké názory, ba pomáhal mu ešte aj po uplynutí svojho prezidentského funkčného obdobia. Je to naozaj vynikajúci pozitívny príklad hlbokého záujmu štátnika o vedcov, vynálezcov, úprimný prejav obdivu, krásny akt vysokého uznania kreatívnych činov človeka – bez ohľadu na jeho pôvod, profesiu, duchovné či politické zameranie alebo pôvodnú národnosť. Je vynikajúce, že výsledok cieľavedomého Murgašovho úsilia napokon prežil a prežíva aj samotného pôvodcu, žiaľ, najmä v USA. Uvádza sa, že na sklonku druhej svetovej vojny, teda 15 rokov po smrti Jozefa Murgaša – z pretrvávajúcej vďaky za jeho priekopnícku prácu – pomenovali napríklad loď Slobody v americkom štáte Georgia ako loď „Reverend Joseph Murgas“. Toto plavidlo spustili na more 12. októbra 1944. Ak sa prenesieme v čase o mnoho desaťročí neskôr, môžeme uviesť napríklad aj uznanie veľkým Slovákom, ktoré vo svojom liste k inaugurácii prezidentovi Michalovi Kováčovi okrem iného napísal aj bývalý americký prezident Bill Clinton. Uviedol, že mnoho Slovákov, ktorí v minulosti emigrovali do USA, prispelo významnou mierou k rozvoju našej krajiny (USA). Medzi nich celkom jasne patril a patrí aj Jozef Murgaš, ktorý skutočne preslávil Slovensko a Slovákov svojou docenenou a svetom ocenenou technickou kreativitou. Konečne na Slovensku si významne Jozefa Murgaša uctili v máji roku 2004 – teda pri spomienke na 140. výročie jeho narodenia – aj Slovenská elektrotechnická spoločnosť, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Slovenská vedecko-technická spoločnosť spojov a Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Stalo sa tak v rámci XXVII. medzinárodnej konferencie k Svetovému dňu telekomunikácií s názvom Informačné a komunikačné technológie na ceste k trvalo udržateľnému rozvoju. Most Jozefa Murgaša V načrtnutom kontexte je v súčasnosti naozaj pozoruhodný a aj diskutovaný návrh na pomenovanie nejakej výraznej dominanty po tomto velikánovi. Takýmto je napríklad aj návrh predstaviteľov Klubu priaznivcov Jozefa Gregora Tajovského a Jozefa Murgaša na Slovensku, ktorí tiež tvrdia, že ani vedecko-konštruktérske a ani verejno-politické Murgašove aktivity stále nie sú našim občanom, a zvlášť našej mládeži, študentom, dostatočne známe. Preto možno tvrdiť, že toto takpovediac stále dosť biele miesto na mape velikánov Slovenska si zaslúži zvýšenú pozornosť nielen publicistov, životopiscov či filmárov, ale aj kompetentných štátnikov, politikov, manažérov, organizátorov, resp. sponzorov. Totiž na Slovensku sa dosť zabúda na to, že nielen vynikajúce športové, umelecké, herecké či iné výkony, ale aj takéto a podobné závažné vedecko-výskumné a edukačné fenomény môžu pozitívne vplývať i na rast imidžu Slovenska v EÚ a v ostatnom svete. Smerom dovnútra môžu tiež dvíhať našu národnú hrdosť, ten taký prepotrebný rast národného povedomia a sebavedomia Slovákov. To je mimoriadne dôležitý cieľový zámer. I tu predložený skromný a krátky náčrt najvýznačnejších poznatkov o našom veľkom rodákovi, ktorého 140. výročie narodenia sme si pripomenuli v minulom roku, azda opodstatnene oprávňuje požadovať aj pomenovanie mosta s dnešným pracovným názvom Most Košická na Most Jozefa Murgaša. Je veľmi dobré, že tento návrh údajne podporuje aj súhlasné odporúčanie našej najvyššej vedeckej inštitúcie SAV, Konferencie biskupov Slovenska (KBS) a aj ďalších významných inštitúcií, resp. významných osobností. Veď Slovensko už má napríklad Mohylu, Akadémiu i Letisko M. R. Štefánika, má Univerzitu Alexandra Dubčeka, má námestia či iné dominanty Ľudovíta Štúra a ďalšie relevantné pomenovania významných kompozičných prvkov našej vlasti, a preto i pomenovanie tohto mosta menom Jozefa Murgaša má celkom iste plné opodstatnenie. Napokon, koho si možno viac uctievať, ak nie autora spolu asi 12 svetovo významných nadväzných patentov, ktoré J. Murgašovi postupne priznali v USA v rokoch 1904 až 1916? Autor (1951) je vysokoškolský pedagóg a publicista