Osamelý človek je človek skutočný
Pôvodne mal váš film Nezvestný spoločne s Tsai Ming Liangovým Zbohom, Dragon Inn (ktorý bol v Bratislave uvedený minulý rok) tvoriť jeden celok. - Nezvestný a Zbohom, Dragon Inn mali byť dva krátkometrážne filmy, ktoré sa po zostrihaní mali spojiť do dlhometrážneho filmu. Tsai Ming Liangov film hovorí o jednom kine, v ktorom sa premietajú filmy, ale prestali tam chodiť diváci. Hovorí teda o rozplynutí sa, strate. Ja v mojom filme hovorím taktiež o stratení alebo rozplynutí sa medziľudských vzťahov. Obidva filmy spájajú okrem témy aj postavy starého otca a vnuka. Na konci Zbohom, Dragon Inn vchádzajú do kina, aby si tam pozreli film. V závere Nezvestného prejdú cez park držiac sa za ruky. Originálne názvy filmov akoby spolu súviseli, čo presne znamenajú? - Názvy Bu Jien a Bu San sa zahraničnému divákovi zdajú podobné, no v čínštine sú to dve veľmi odlišné slová. Majú presne opačný význam. Bu Jien znamená stratiť sa alebo zmiznúť. Bu San znamená skoncentrovať sa alebo stretnúť. Keď sa tieto dva významy spoja, dostaneme znova niečo iné. Je to ako keď si dvaja ľudia dohodnú stretnutie a potom naň čakajú bez toho, aby sa pohli z miesta. Téma nenaplnených ľudských vzťahov je spoločná pre celú Tsai Ming Liangovu filmografiu. Svojím debutom na ňu nadväzujete aj vy. - Nielen ja, ale každý človek kladie veľký dôraz na medziľudské vzťahy. V mojich filmoch zobrazujem prirodzené prostredie, prirodzené veci a jednou z nich je aj ľudská osamelosť. Osamelý človek je človek skutočný. Ten sa nemusí pred nikým pretvarovať a vie vyjadriť nefalšované pocity. Vo vašom filme vyplýva osamelosť z náhlej straty blízkych ľudí. Babička hľadá svojho vnuka, chlapec zas svojho starého otca. - Vybral som si tému stratenia, aby som sám našiel veci, ktoré som ja stratil. Chcel som znovu nájsť lásku ku svojmu otcovi, o ktorú som prišiel v minulosti. V období, keď zomrel, som bol zaneprázdnený nakrúcaním dvoch filmov. Nesplnil som si preto povinnosti syna, ktorý sa má postarať o svojho umierajúceho otca. Keďže ja som chýbal môjmu otcovi, podobne ani v mojom filme nie je žiadna postava v strednom veku. Jediný takýto človek je muž v internetovej kaviarni, ktorý sa však vzhľadom na svoj vek správa nezrelo. Žije mimo reality. Hráva počítačové hry, je neustále napojený na sieť. To platí pre celú strednú generáciu, ktorá sa vytráca z okruhu rodiny. Ľudia v tomto veku nemajú čas ani na svoje deti, ani na svojich rodičov. Myslím si, že táto skutočnosť je charakteristická pre súčasnú taiwanskú spoločnosť. Vo vašich a Tsai Ming Liangových filmoch hrá dôležitú úlohu čas. Pre diváka je miestami až zarážajúca dĺžka záberov, v ktorých sa zdanlivo nič nedeje. - Ja používam dlhé jednozáberové sekvencie, pretože chcem divákom ukázať veľmi jemné detaily. Krátkymi zábermi sa dá vyrozprávať určitý príbeh alebo môžete pomocou nich ukázať tvár filmovej hviezdy. Mňa však skôr zaujíma čo najvernejšie uchopenie reality. A to sa, podľa mňa, dá len pomocou dlhých záberov. Tento spôsob filmového rozprávania určite kladie špecifické požiadavky na hereckú prácu. - Pri mojich ani Tsai Ming Liangových filmoch neexistujú pevné scenáre, v ktorých by boli napísané konkrétne dialógy. Sú to v zásade len dejové osnovy. Rozhovor je síce osnovne opísaný, ale herci si sami zvolia slová a spôsob, ako ich prednesú. Odohráva sa to tak, že režisér nechá hercov, aby medzi sebou rozvinuli jeden dlhý dialóg. Podobným spôsobom sa nakrúcajú sekvencie bez slov. Aj v nich sa režisér snaží o to, aby herci čo najviac prejavili svoju spontánnosť. Každopádne však musí túto spontánnosť udržať v určitých medziach. Použili ste túto metódu aj pri sekvencii, keď babička hľadá v parku svojho strateného vnuka? - Áno, avšak kvôli náročnosti sme museli tento záber podrobne technicky naplánovať. Pred nakrúcaním tejto takmer desaťminútovej jednozáberovej sekvencie som strávil veľa času so zvukárom a kameramanom, pretože sme použili skrytú kameru. Herečke som len povedal, aby hľadala stratené dieťa, a určil som jej hranice, v rámci ktorých sa má pohybovať. Kameru sme postavili na neďaleký kopček. Odtiaľ sme tajne snímali celú akciu. Museli sme to zvládnuť hneď na prvýkrát, aby si ľudia nevšimli, že ich sleduje filmový štáb. Týmto spôsobom sa nám podarilo zachytiť veľmi autentické reakcie. Jeden pán nám dokonca doniesol dieťa, ktoré sa zhodovalo s opisom nášho vnuka, ktorého hľadala naša postava. Prakticky od začiatku svojej kariéry spolupracujete s režisérom Tsai Ming Liangom. Ako sa táto dlhoročná spolupráca odrazila na vašom debute. - Pretože už dvanásť rokov s ním nakrúcam, je pre mňa ťažké ostať jeho tvorbou neovplyvnený. Napríklad postavy v tomto filme majú úzky vzťah s postavami v Tsai Ming Liangových filmoch. Postava, ktorá v Nezvestnom zobrazuje babku, bola v Tsai Ming Liangových filmoch mojou matkou. Som ešte len na začiatku cesty, preto si myslím, že budem musieť nakrútiť viac filmov, aby som si našiel svoj vlastný štýl. Môj nový film Pomôž mi bude temnejší a intímnejší. Bude o záchrannej telefonickej linke. Pôjde tam najmä o témy súvisiace s drogami a sexom. Zasahoval Tsai Ming Liang nejakým spôsobom do nakrúcania? - O scenári som s ním diskutoval už pred samotným nakrúcaním. Aj na základe jeho podnetov som ho prerábal asi sedemkrát. Chodieval sa taktiež pozrieť priamo na nakrúcanie. Bál sa najmä o to, aby sme neplytvali materiálom a časom, pretože sme mali veľmi obmedzené prostriedky. Na obidva filmy sme mali k dispozícii v prepočte asi 20 miliónov korún. Keďže som chcel pôvodne nakrútiť len krátky film, myslel som si, že sa mi to podarí iba z vlastných peňazí. Tsai Ming Liang však nakrútil svoju časť projektu príliš dlhú. Navrhol mi preto, aby som aj ja nakrútil dlhometrážny film. Musel som si teda na jeho dokončenie požičať peniaze a založiť svoj vlastný byt. To je dosť netradičný spôsob financovania. Neskúšali ste získať peniaze aj inou cestou? - Viackrát som sa pokúšal získať finančné prostriedky od štátu. Jedenkrát som si zažiadal o podporu na realizáciu krátkeho filmu. Dvakrát o podporu na celovečerný film. Ani raz som však nedostal kladnú odpoveď. Štátna podpora má u nás len obmedzené finančné možnosti. Doma mám preto často pocit bezmocnosti. Našťastie som zistil, že v zahraničí sú ľudia, ktorí sú ochotní investovať do ďalších mojich projektov. Aká je momentálne situácia v kinematografii na Taiwane? - Myslím si, že podmienky sú v súčasnosti veľmi zlé. Ročne sa podarí nakrútiť len približne desať filmov. Väčšina z nich sa zrealizuje iba vďaka štátnej podpore. Táto podpora je v prepočte len okolo päť až dvanásť miliónov korún na film. Peniaze prideľuje komisia na základe vypracovaného bodovacieho systému. Hodnotí sa uvedenie filmu na festivaloch, koľko získal cien a podobne. Najviac bodov sa prideľuje za sledovanosť, preto sa podpora paradoxne orientuje skôr na komerčne orientované filmy. Ako prijíma vaše a Tsai Ming Liangove filmy taiwanské obecenstvo? - Myslím, že návštevnosť našich filmov je ďaleko vyššia ako ostatných taiwanských filmov. Musia však často uvoľniť miesto inej produkcii, najmä hollywoodskej. Chodievame preto na vysoké školy, kde organizujeme besedy. Diskutujeme o svojich filmoch a pritom rozdávame alebo predávame vstupenky. Naším cieľom je vychovať novú generáciu divákov, ktorá by si obľúbila aj tento typ umeleckých filmov. Podarilo sa nám týmto spôsobom získať mnoho divákov, ale, bohužiaľ, väčšinu taiwanskej mládeže, podobne ako aj inde vo svete, priťahuje skôr hollywoodska produkcia. Zhováral Ondrej Starinský Súčasná východoázijská kinematografia púta asi najviac pozornosti na všetkých hlavných európskych filmových festivaloch. Jedným z najznámejších tvorcov z tejto časti sveta je režisér Tsai Ming Liang, od ktorého sme na predchádzajúcich ročníkoch bratislavského festivalu mali možnosť vidieť tri filmy. Ich neoddeliteľnou súčasťou je postava Hsiao Kanga, ktorú stvárnil herec a teraz už aj režisér Lee Kang Sheng. Na 6. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava prišiel predstaviť svoj režisérsky debut Nezvestný. Najoceňovanejší tohtoročný taiwanský film o strate a osamotení bol premietnutý v sekcii medzinárodnej súťaže prvých a druhých hraných filmov.
