Knihy

John Locke, George Berkeley a David Hume – to sú tri najvýznamnejšie vrcholy britskej empiristickej filozofie. Bol to práve John Locke (1632 – 1704), koho možno označiť za duchovného otca novovekého empirizmu. Podľa Locka celé poznanie vychádza zo skúsenosti a svojím programom jasnej, zrozumiteľnej a overiteľnej filozofie, ktorá kládla najväčší dôraz na uspokojivú teóriu poznania, vystupoval proti scholastickej špekulatívnej metafyzike, ale aj proti vznikajúcej karteziánskej racionalistickej línii. Locke žil v dobe významných spoločensko-politických premien, na ktorých sa aj významne podieľal. Svojou politickou filozofiou zdôvodnil pád absolutistickej monarchie v Británii a postavil sa za náboženskú toleranciu a uplatňovanie liberálnych princípov založených na individuálnej slobode v spoločnosti. Lockova filozofia je míľnikom v dejinách filozofického a politického myslenia. Na jeho epistemológiu a ontológiu viac či menej kriticky nadväzuje ako empiristická, tak aj racionalistická tradícia. Jeho politické liberálne názory sú zase pevným pilierom moderných západných demokracií. Kniha Garretta Thomsona vychádza vo VYDAVATEĽSTVE PT v edícii Osobnosti filozofie. Práca významného anglického spisovateľa a znalca literatúry Albionu Petra Ackroyda odkrýva pred čitateľom svet anglickej kultúrnej tradície, mapuje jej počiatky v anglosaskom období a sleduje jej vývoj naprieč storočiami. Kniha Albion (BBART) si kladie otázku, čo je angličanstvo, čo to znamená byť Angličanom a poukazuje na to, že najčistejšiu anglickú kvalitu možno objaviť vo všetkých formách anglickej kultúry, v literatúre rovnako ako v maliarstve, hudbe, architektúre a filozofii. Autor sprevádza čitateľa storočiami a ponúka mu množstvo príbehov a prekvapení – od Beowulfa ku kráľovi Artušovi, cez Chaucera a Shakespeara až k Svetu za zrkadlom a Pánovi prsteňov. Ackroydov záber je mimoriadne široký, zahŕňa stredoveké mystériá aj rozprávkovú revue, nezabúda však ani na maliarstvo reprezentované Hogarthom a Turnerom či na hudobného skladateľa Purcella. Ak sa vedcom a technikom podarí postaviť kvantový počítač, zažije informatika azda najväčšiu revolúciu od svojho vzniku v polovici 20. storočia. Výpočtovými elementmi takéhoto stroja budú nepatrné objekty, atómy či ešte menšie častice, pre ktoré neplatia bežné fyzikálne pravidlá, ale zdanlivo bizarné zákony kvantovej mechaniky. V princípe by potom mohlo niekoľko desiatok dômyselne prepojených atómov paralelne vykonávať omnoho zložitejšie výpočty než najmodernejšie superpočítače dneška. Autor George Johnson v knihe Zkratka napříč časem (ARGO) zasvätene a pritom úplne zrozumiteľne objasňuje teoretickú koncepciu kvantového počítania, jeho základné algoritmy i prvé pokusy túto fascinujúcu myšlienku prakticky realizovať.