Reklama
Reklama

Objaviť a objať

Pravoslávny teológ Jean-Yves Leloup otvára a stručne v krátkych textoch preberá mnohé čiastkové témy a problémy života viery. Dotýkajú sa najmä kresťanskej praxe a všetky sa stretajú v centrálnom bode – v schopnosti človeka byť pozorným voči sebe i druhým.
Počet zobrazení: 858
16-m.jpg

Pravoslávny teológ Jean-Yves Leloup otvára a stručne v krátkych textoch preberá mnohé čiastkové témy a problémy života viery. Dotýkajú sa najmä kresťanskej praxe a všetky sa stretajú v centrálnom bode – v schopnosti človeka byť pozorným voči sebe i druhým. Leloup potvrdzuje základný poznatok, že vo väčšine prípadov sme schopní dospieť k spomaleniu, kontemplácii a objavom len pod vplyvom radikálneho a nečakaného vonkajšieho podnetu. Najčastejšie to býva ohrozenie zdravia či, dokonca, života. V prípade autora útlej knižky Umenie pozornosti to bola skúsenosť klinickej smrti, ku ktorej ho – podľa vlastných slov – doviedli „rôzne excesy, únava, telesná a duševná vyčerpanosť“. No nie každý má „také šťastie“ a príležitosť odhodiť starého a obliecť si nového človeka. Azda aj preto Leloup napísal a vydal tieto zamyslenia. Predstavujú ho ako Kristovho žiaka, ústretového voči spiritualite a meditačnej praxi bližšieho i vzdialenejšieho východu, plnej účasti žien na všetkých sviatostiach a psychoanalýze. Ako nedogmatického učiteľa, ktorému sa nelení ísť si po názorné príklady aj veľmi ďaleko (japonské kóany, mystici, Tomášovo evanjelium) a ktorý pochopil, že Kristus slovami – „chcem, aby ste boli tam, kde som aj ja“ – povedal, že ako skutočný duchovný majster nechce vychovávať žiakov, ale ďalších majstrov. Leloup píše: „Kristus z nás nikdy nechcel mať kresťanov.“ Rozlišuje medzi slobodným vyznaním viery, dobrovoľným vstupom do spoločenstva a podliehaním kultom, idolom a sektám: „Robí ma cirkev, v ktorej sa momentálne nachádzam, inteligentnejším, milujúcejším a živším? Ak to tak nie je, mal by som z takejto sekty vystúpiť. (...) Hlúpym – pričom môže byť veľmi učený – nazývam len toho, koho poznávacia schopnosť je stopnutá tým, čo vie; toho, koho túžba je brzdená tým, z čoho sa raduje; toho, koho pohľad je zastavený tým, čo vidí.“ Jadrom súboru krátkych úvah je štvorstranová kapitolka Prozoché. Leloup vychádza (robí tak často a zmysluplne) z etymologického postrehu o blízkosti tvaru a významu gréckych slov prozeuché (modlitba) a prozoché (pozornosť). Každý, kto robí čokoľvek pozorne a sústredene, sa touto činnosťou modlí. Modliť sa znamená byť prítomný a cítiť prítomnosť zmyslu. Veľmi pekne a presne to vyjadril iný Francúz – spisovateľ Anatole France – v poviedke Kaukliar Matky božej. Kaukliar Barnabáš sa v kláštore modlí svojím spôsobom – pred obrazom svätej Panny žongluje. Mnísi nechápu a kričia, že je to svätokrádež. Vtom zbadajú, ako svätá Panna zostupuje po schodoch oltára a cípom belasého rúcha stiera pot, stekajúci z čela jej kaukliara. Leloup uvádza mnoho odkazov na rozličné pramene, ktoré komentuje, interpretuje a vzájomne prepája. Niekedy sú to spojenia svieže a objavné, ako napríklad paralela medzi výrokom zenovej tradície – Ak stretneš Buddhu, zabi ho! – a kresťanskou praxou, ktorá by sa dala aforisticky vyjadriť vetou: Ak stretneš Krista, zjedz ho! V oboch prípadoch ide o to isté – neurobiť si z učiteľa vonkajší vzor, ktorý mi zabráni stať sa samým sebou. V druhom prípade je to aj odkaz na eucharistiu. Urob Ježiša svojou poživňou, svojím životom. Iné príklady by si žiadali vysvetlenie, upresnenie, alebo sa ich mal autor radšej vzdať. Napríklad výrok svätého Bazila – „Pozornosť je pre rozumné bytosti tým, čím je inštinkt pre zvieratá.“ – znie na prvý pohľad atraktívne, ale pri troche pozornosti sa ukazuje ako problematický. Zvieratá sa totiž podriaďujú inštinktom či chcú alebo nie, no človek musí chcieť a dokázať byť pozorným. Najpresvedčivejší je Jean-Yves Leloup tam, kde sa venuje zdanlivo banálnym a samozrejmým veciam. Ukazuje, že takými nie sú. Všíma si pozornosť venovanú informáciám získaným receptormi; v krátkom zamyslení o čuchu nás upozorní na to, akú významnú úlohu má vôňa v biblických textoch; v kapitole o pôste uvádza hladovanie do širších kultúrnych súvislostí a zrozumiteľne sa vyjadrí aj k štyrom veľkým nevyhnutnostiam nášho života, ktorým nikto neunikne: k bolesti, absurdite, samote a smrti. Škoda, že stavu a umeniu pozornosti sa nám stále obratne darí unikať. Autor sa živí čítaním (Jean-Yves Leloup: Umenie pozornosti. Preložil Andrej Záthurecký. Kalligram, Bratislava 2004)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama