Energetická nezávislosť a americký sen
Kerry aj Bush vidia potrebu alternatívy k fosílnym palivám. Ani jeden z nich však nejaví znaky ochoty vyriešiť bulimickú spotrebu energie v USA. Akceptačný prejav Georga Busha pre republikánsku kandidatúru na prezidenta sa nijako nezmienil o klimatických zmenách. Počas konventu strany Laura Bushová opisovala, ako pozorovala manžela „zápasiaceho s tými mučivými rozhodnutiami, ktoré budú mať taký zásadný dosah na mnoho životov a budúcnosť ľudstva“. Očividne sa to príliš netýkalo otázky, ktorá bude definovať organizáciu života ľudskej spoločnosti v 21. storočí. Prezident síce spomenul posun v energetickej politike, sľúbil však len, že republikáni urobia USA „menej závislé od zahraničných zdrojov energie“. Na demokratickom konvente John Kerry deklaroval podobný cieľ: „cestu k energetickej nezávislosti“. Takáto politika môže mať podstatné environmentálne dosahy, aj keby nebola motivovaná starosťou o planétu, ale skôr obavami z cien ropy (a z počtu mŕtvol prilietajúcich z Iraku). Pretože akýkoľvek plán USA na energetickú nezávislosť bude musieť zahŕňať znižovanie spotreby fosílnych palív, ktorá urýchľuje klimatické zmeny. Tvrdenia oboch strán sú, samozrejme, nerealistické. Energetická nezávislosť by znamenala nájdenie iných zdrojov pre viac ako polovicu (presne 60 percent) ropy spotrebúvanej v USA (takmer štvrtina ropy v USA v súčasnosti pochádza z Blízkeho Východu). Prirodzený inštinkt naftára Busha je nahradiť ropu jej domácou odrodou a jeho snaha vŕtať v nedotknutých prírodných oblastiach, ako je Arktická prírodná rezervácia, nie je žiadnym tajomstvom. Určite by to znížilo závislosť USA od dovážanej ropy – podľa Geologického výskumu USA by ropa z prírodnej rezervácie nahradila dovoz zo Saudskej Arábie na takmer 20 rokov. Domáca ťažba by však nedokázala držať tempo s dopytom, neuvoľnila by ani rastúci tlak na USA, aby znížili emisie oxidu uhličitého spaľovaním menšieho množstva ropy. V súčasnosti je Kerry proti otvoreniu ložísk v arktickej oblasti, to mu však nebráni s úsmevom stáť za fosílnymi palivami. Republikáni aj demokrati napríklad chcú rozšíriť ťažbu zemného plynu v Mexickom zálive a postaviť plynovod, ktorý by ho privádzal z nálezísk na Aljaške a v Kanade. Obe strany však uznávajú, že súčasťou tohto energetického obrázka sú aj alternatívne zdroje. Bohužiaľ, obe podporujú atómovú energiu ako alternatívu k fosílnym palivám, a to napriek znečisteniu, ktoré prináša, otázkam bezpečnosti a emisiám oxidu uhličitého, ktoré sú spojené s jednotlivými časťami životného cyklu atómových elektrární. Pokiaľ ide o menej znečisťujúce alternatívy, Kerry chce v roku 2020 vyrábať dvadsať percent motorových pohonných hmôt a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Je to ambiciózny plán. Hlavne vo svetle čísiel z ministerstva energetiky USA, podľa ktorých z alternatívnych zdrojov pochádza len 1,5 percenta motorových pohonných hmôt a šesť percent elektrickej energie. Kerry chce tento cieľ splniť vytvorením 20-miliardového „fondu pre energetickú bezpečnosť a ochranu prírody“, z ktorého polovica by mala byť použitá na podporu amerických výrobcov áut pri vývoji a výrobe energeticky efektívnejších áut. Jedným z najpropagovanejších energeticky efektívnych áut tohto leta, predávaných v USA, je športovo-úžitkový Ford Escape Hybrid. Firma Ford ho opisuje ako „vozidlo, ktoré vás dostane presne na tie miesta, ktoré by ste chceli ochrániť“. Jeho kritici ho nazvali „záplatou“ od spoločnosti, ktorá má medzi veľkými americkými výrobcami automobilov najnižšiu mieru energetickej efektivity. Hybridný motor (čiastočne benzínový, čiastočne elektrický) je krokom správnym smerom – pokiaľ však bude použitá elektrická energia vyrábaná z obnoviteľných zdrojov, a nie v atómových elektrárňach či z fosílnych palív. Kerryho neochota čeliť poprednému postaveniu osobných motorových vozidiel a pripomenúť americkým občanom, ako boli ich železnice vytlačené diaľnicami a ako je výroba týchto strojov mimoriadne náročná na zdroje a znečisťujúca, symbolizuje širšie politické problémy. Ak chce mať americký prezidentský kandidát šancu na zvolenie, musí amerických občanov ubezpečiť, že ich spôsob života nie je ohrozený. Ten spôsob života však závisí od globálne nespravodlivej distribúcie zdrojov vrátane tých energetických. Energetická nezávislosť si vyžaduje viac ako mrmlanie o efektívnosti automobilov. Jej implikácie nesiahajú len do zahraničnej politiky, ale aj do vzorcov spotreby, ktoré podčiarkujú celý americký sen. Článok bol uverejnený v mesačníku Red Pepper
