Krčmová reč
Prednedávnom sa ma Peter Macsovszky spýtal, či by som nenapísal Krčmovú reč. Povedal som mu, že nie som krčmový typ, ani nepamätám, kedy som bol v krčme. Pravdu povediac, ani jeho si v krčme predstaviť neviem. Možno mám slabú fantáziu, ale vždy sa stretávame v kaviarni. Peter mi povedal, že kvôli tomu do krčmy chodiť netreba, že ide väčšmi o spôsob uvažovania a štýl vyjadrenia. Na druhý deň som si prečítal, že on sa prednedávnom rozhodol, že s písaním krčmových rečí skončí a pospomínal viacero problémov, ktoré ho trápili a pri dočítaní som mal pocit, že mu to, že ich spísal, aj pomohlo. Tiež ma dosť vecí trápi, aby som však neunavoval bezvýznamnými osobnými problémami, spomeniem jeden, takpovediac celonárodný. Dávnejšie som čítal rozhovor, myslím, že bol so Suchým, kde odpovedal na otázku o zmenách po revolúcii. Suchý spomínal, že mu niekto, tuším Werich, hovoril, že kdesi (možno tam bol aj autor, ale to nie je podstatné) čítal, že žiadna doba nekončí dňom, ktorý zostane zaznamenaný v histórii. Každá doba má svoj závoj, ktorý presahuje do doby novej. Závoj Rakúsko-Uhorska zahaľoval prvé roky novej Československej republiky, podobne závoj totalitného režimu zahaľuje obdobie po roku 1989. Páči sa mi takýto názor na kontinuitu histórie. Závoj doby. Je to dokonca veľmi poetické. My teraz žijeme v hustom závoji mečiarizmu, keď však optimisticky predpokladáme, že mečiarizmus skončil. Ak skončil, rád by som vedel dátum. Ak neskončil, závoj ešte len príde. Určite tu máme ešte závoj po rozpadnutom Československu a závoj po komunizme. A dosť často si uvedomujem, že mnohým cez oči ešte stále siaha prekvapujúco nepriehľadný závoj fašizmu. Ak ma niekto bude chcieť presvedčiť, že Slovenský štát taký nebol, tak ma iba utvrdí v tom, že je to tak. Pred časom sa začali dokonca objavovať svojstojní buditelia so závojom až kdesi z roku 1848. Mám pocit, že na vine nie sú iba jednotlivci, ktorým ich závoje vyhovujú a nechcú cez ne vidieť, alebo naozaj cez ne nevidia, ale že celú spoločnosť prekrýva zbytočne veľa závojov. Ako logický dôsledok neochoty vysporiadať sa s minulosťou. Veď sme všetci svoji. A ak bude onedlho podpísaná ústava Európskej únie, pokryje celú našu krajinku ešte aj závoj samostatného Slovenska, po ktorom sme prahli viac ako tisíc rokov.
