Reklama
Reklama

Lepšie je byť v politike populistom než zlodejom

V sobotu 21. augusta prišiel na stretnutie Mladých sociálnych demokratov diskutovať predseda strany Smer Robert Fico. Týždenník SLOVO uverejňuje skrátený záznam tejto diskusie.
Počet zobrazení: 2212
4-m.JPG

Robert Fico, predseda strany Smer V sobotu 21. augusta prišiel na stretnutie Mladých sociálnych demokratov diskutovať predseda strany Smer Robert Fico. Týždenník SLOVO uverejňuje skrátený záznam tejto diskusie. Pri vzniku Smeru v roku 1999 nemôže nik pochybovať, že som ho zakladal ako politik so silným ľavicovým zázemím. Odišiel som zo Strany demokratickej ľavice a v politike som neurobil nikdy nič také, čo by ma diskvalifikovalo ako politika orientovaného naľavo. Uznávam, že v roku 1999 sme sa pokúšali dať politike novú tvár, a tak sme prišli s myšlienkou racionálnej a pragmatickej politiky. Ale boli na to vážne dôvody. V tomto roku totiž neexistoval taký vypuklý sociálny konflikt ako v roku 2003 alebo 2004. Vtedy nebolo možné konštatovať to, čo konštatujeme dnes, že sa hrubo porušuje ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že Slovensko je sociálne a ekologicky orientovaným trhovým hospodárstvom. Skôr rezonovali témy, ako korupcia, klientelizmus, rozkrádanie štátneho majetku a neporiadok vo veciach verejných, a na ne sme sa veľmi intenzívne sústredili. Smer však mal od začiatku svoje ľavicové zafarbenie. Postupom času sa ukázalo, a k tomu smeroval aj tlak v spoločnosti a našej strane, že naša rétorika musí zodpovedať situácii – teda obrovskému sociálnemu konfliktu. Hovorím o stredoľavej pozícii preto, lebo klasická, čistá ľavicová strana už nemá v Európe šancu na úspech. Buď budete rešpektovať, že úspešná ekonomika je dnes iba tá, ktorá ja založená na trhových princípoch, alebo štát nikdy nebude schopný získať dostatok finančných prostriedkov na silné sociálne programy. Aj v Smere sa veľmi jasne ukazuje, že sme etatistická strana. Uznávame úlohu štátu. Odmietame rešpektovať teórie o zázračnej ruke trhu či nepotrebnosti štátu, ktoré sa objavujú vo vyjadreniach pána Ruska alebo niektorých iných politikov. Vývoj, ktorým Smer prešiel od roku 1999 doteraz, mu dal dostatočný časový priestor na profiláciu. Myslím si, že dnes sme modernou stranou, ktorá dáva dohromady ľudí živiacich sa vlastnou prácou s ľuďmi, ktorí pracovné miesta ponúkajú. Keby však niekto chcel túto definíciu Smeru nabúrať, musel by vysvetliť, ako sme mohli byť plne akceptovaní socialistickou frakciou Európskeho parlamentu. Ani raz nás nespochybnili, keď som po odchode zo SDĽ a založení Smeru vstúpil do socialistickej frakcie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Nik nás nespochybnil, keď sme dostali pozvánku na zasadnutie Socialistickej internacionály. A je len otázkou času, kedy sa v týchto štruktúrach plne ukotvíme. Druhou tézou je budúcnosť Smeru. Myslím, že po piatich rokoch existencie (toto výročie si budeme pripomínať v decembri) sa dá jasne predpokladať, kam sa bude Smer uberať. Prinajmenšom to môžem garantovať do momentu, pokiaľ zostanem na jeho čele. Všetci predsa vieme, aká významná je úloha lídra v slovenskej politike. Moju osobu preto berte ako garanciu toho, že v budúcnosti bude Smer stredo-ľavo sociálno-demokraticky orientovaný, a na medzinárodnej scéne bude spolupracovať so štruktúrami s podobnou politickou orientáciou. Voľby v roku 2006, a na predčasné parlamentné voľby zabudnite, budú prvý raz nie o tom, či je krajina demokratická, či sa dodržiavajú ľudské práva, či niekto uniesol syna prezidenta alebo nie, no zdá sa, že v roku 2006 to bude prvýkrát veľká konfrontácia programov. V roku 2006 sa pokúsime byť takí pripravení, aby každý volič na Slovensku, ktorý ho chce iné ako stredo-pravé, videl v Smere alternatívu. To chce ešte, samozrejme, veľa roboty, pred nami sú dva roky a my ich využijeme. Nakoniec sa ešte vyjadrím ku vzťahu Smer k iným stranám stredo-ľavého priestoru. Smer urobil niečo, čo sa mnohým politickým stranám zatiaľ nepodarilo. Po prvé, podarilo sa nám sfúzovať s dvoma subjektmi. Najprv to bola strana Stred Ivana Mjartana. Potom tom bola Strana občianskeho porozumenia. Teraz sú to strany, ktoré majú štruktúry alebo silné medzinárodné zázemie. Hovorím najmä o dvoch – o Sociálnej demokracii a Strane demokratickej ľavice. Pri všetkej úcte, k SDA sa nebudem nijako vyjadrovať. Pokiaľ však ide o dve spomínané dôležitejšie strany – pripravená je zmluva o integrácii SDSS a Smeru. Jedinou viditeľnou zmenou bude pravdepodobne zmena značky Smeru – opúšťame pojem Smer – Tretia cesta, pretože nebol pre ľudí zrozumiteľný. Musíme sa vrátiť k pojmom, ktoré ľudia chápu, a tak sa možno ako prívlastok objaví „Sociálna demokracia“. Ani táto fúzia nebude personálna. Ak si niekto myslí, že predseda SDSS získa nejaké miesto v orgánoch strany, či už v predsedníctve alebo v širšom vedení, tak sa mýli. Jaro Volf sa tam neobjaví. Opäť, oceňujem jeho postoj. Pre Smer je však dôležité aj posilnenie programu o sociálno-demokratické prvky. Chceme napríklad oživiť dubčekovskú tradíciu. Pokiaľ ide o SDĽ, z politiky sa síce akosi vytratila, no stále disponuje silnými štruktúrami a má aj dobré zastúpenie na regionálnej a miestnej úrovni. Opäť je to len otázka stlačenia plynového pedálu. Našou podmienkou je, aby to nebola personálna fúzia, len programové zlúčenie. Ak sa to podarí tak, ako som naznačil, máme veľkú šancu, že v roku 2006 bude na Slovensku jediná stredo-ľavá alternatíva. Samozrejme, teraz nehovorím o Komunistickej strane Slovenska, s ktorou udržiavame iba štandardné vzťahy ako s inými parlamentnými stranami. Mimo sa pohybujú aj malé mimoparlamentné strany, ktoré už len ťažko existujú (ak vôbec), ako je Ľavicový blok pána Kalmana. Našou ambíciou je, aby volič, ktorý sa bude chcieť zúčastniť na voľbách, a nebude chcieť voliť súčasnú vládnu koalíciu, mal v ľavej časti spektra len jedinú ľavicovú alternatívu. Verím, že v roku 2006 budete našu stranu vnímať podstatne výraznejšie sociálno-demokraticky ako dnes. Nakoniec by som sa vyjadril ešte k špecifickému problému Slovenskej republiky, a tým je Hnutie za demokratické Slovensko. Tým, že je HZDS atypické, stojí ako Eiffelova veža na slovenskej politickej scéne. Jednou nohou je v nacionálnom priestore, jednou v konzervatívnom, ďalšou v sociálnom a poslednou v liberálnom priestore. Ak bude naďalej existovať takýto politický subjekt bez jasného ideového profilovania sa, bude spôsobovať problémy a do istej miery bude tiež mariť snahu Smeru stať sa jedinou alternatívou pre stredo-ľavicového voliča. HZDS sa hlási do štruktúr EPP, teda konzervatívnych, v Európskom parlamente, ale robia to jedine preto, že si myslia, že je to jediná skupina, ktorá ich zoberie. Tak isto by boli schopní hlásiť sa k liberálom alebo socialistom. Hľadajú jednoducho zakotvenie za každú cenu. Pri tom majú skôr stredo-ľavého voliča, možno konzervatívnejšieho z pohľadu na štát a spoločnosť. Do budúcnosti je to však voličská základňa, ktorá by mohla byť atraktívna aj pre Smer. No osoba predsedu HZDS je taká silná, že táto Eiffelova veža bude na slovenskej politickej scéne stáť aj v roku 2006 a prípadne bude komplikovať aj zostavovanie vlády. Ak je pravda, že slovenský volič je do veľkej miery ľavicový a Slovensko má, prakticky od začiatku svojej modernej existencie, veľké sociálne problémy, ako je možné, že tu nikdy nebola, ba ani nehrozila byť ľavicová vláda? - Uisťujem vás, že to hrozí v roku 2006... To ste hovorili aj v roku 2002... - V roku 2002 urobil Smer niekoľko vážnych chýb vo volebnej kampani a vyhláseniach. Prvou bolo, že sme v roku 2002 spochybňovali Európsku úniu a hovorili sme o otváraní kapitol, ak do nej vstúpime. Máme množstvo podnetov, a dokazujú to aj výskumy, že voliči, ktorí by boli volili Smer, sa obrátili k SDKÚ. Povedal si „dám tomu Dzurindovi hlas, aj keď sa mi nepáči, ale aspoň dotiahne Slovensko do Európskej únie“. Ľudia nevolili Dzurindu, ale Európsku úniu. Našou prehrou bolo, že sme to vtedy nepochopili. Druhou chybou bolo, že sme vylučovali politikov, s ktorými nie sme ochotní spolupracovať. Povedali sme „Ani Mečiar, ani Dzurinda“ a neskôr padlo aj meno Ivana Mikloša. Dnes by ste teda boli ochotní ísť do vlády s Miklošom či Dzurindom? - V politike existuje určitá taktika. A z tohto hľadiska bolo nesprávne mať podobné vyhlásenia, lebo to mohlo mnohých voličov odradiť od volebného aktu. Či mi budete veriť, alebo nie, ale máme to zmerané, hrubou chybou bolo presadzovanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Neverili by ste, koľko ľudí naň reagovalo negatívne. Ľudia sa ho zľakli, nedokázali sme dostatočne vysvetliť, že sa týka len veľkých majetkov. Keby sa tieto chyby nespravili a Smer by vo voľbách uhral nie 13,4, ale 15 percent hlasov, ako sme počítali, dnes by vláda mala úplne iný charakter. Otázkou tiež je, či by ešte existovala. Pravdepodobne by to bola spolupráca medzi Smerom a niektorou zo strán súčasnej vládnej koalície. Ako sa však poznám, šiel by som v mnohých prípadoch do obrovských konfliktov. Konflikt je, mimochodom, termín, ktorý používate často. Prečo? - Miloš Zeman povedal jednu dôležitú definíciu, ktorá sa mi páči: V politike je úspešný ten, kto je schopný ísť do konfliktov a vyhrávať ich. Znie to príliš tvrdo, ale to je úloha politika. Smer je opozičná strana, a preto musí využívať všetky príležitosti na atakovanie súčasnej pravicovej vlády. Napriek tomu musím konštatovať, že v porovnaní s protimečiarovskou opozíciou spred roku 1998 sme jahňatá. To, čo robila v roku 1998 opozícia Mečiarovi, keď sa na zahraničných veľvyslanectvách spisovali demarše, po svete sa na túto krajinu žalovalo, spisovali sa rôzne materiály... Alebo Markíza. Pred všetkými hovorím dnes úplne otvorene, že som si mal radšej nohy zlomiť ako ísť pred Markízu. To bola jedna z mojich najhrubších chýb. Vo svojej naivite v roku 1998 som uveril, že skutočne ide o podstatu Markízy. Vôbec to tak nebolo. Bola to aktivita pripravená opozíciou, ktorá z toho chcela urobiť volebnú tému. Často musíte čeliť tvrdeniam, že ste strana fungujúca na marketingovom princípe, pre ktorú sú hodnoty až na druhom mieste, dôležité sú očakávania verejnosti. Dnes ste, na moje prekvapenie, spomenuli, že veľkou chybou bolo presadzovanie zákona o pôvode majetku. Znamená to, že prieskum verejnej mienky dokáže odsunúť nabok aj takú podstatnú vec, o ktorej roky hovoríte ako o dôležitej súčasti vašej politiky? - Nie, my ju neodsúvame nabok. Ten zákon som predsa predložil už dvakrát. Hovorím o nezvládnutí komunikácie. Keby ste si však dali urobiť veľký a podrobný prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom by bolo, že voliči chcú vidieť Smer ako pravicovú stranu, zmenili by ste politickú orientáciu? - To je nezmysel. Vaša otázka nemá logiku. Od samého začiatku sa Smer nejako profiluje. Je nelogické, aby v prieskume verejnej mienky niekto povedal, že chce Smer pravicový. Ukazuje sa, že jedna politická strana začína byť spájaná s ľavicovou politikou. Ak toto dotiahneme do konca, je to veľký predpoklad úspechu v roku 2006. Nedávno, konkrétne v Prahe pred jeden a pol rokom na kongrese ČSSD, sme sa v neformálnom rozhovore bavili o tom, že vy stranu tlačíte doľava, no niektorým vašim kolegom to ide „pomalšie“. Ste presvedčení, že v roku 2006 sa títo ľudia nejako zmenia, alebo ste pripravený „prepriahnuť kone“? - Každá strana potrebuje deratizáciu. V tomto mal Miloš Zeman opäť pravdu. Viete byť konkrétnejší? - Myslím, že deratizácia je vhodné slovo. Mám tri otázky. Deratizácia – ale koho? Druhá – nezíska Jaro Volf nejaké miesto na kandidátke? Hovorili ste totiž len o vedení a straníckych štruktúrach. A nakoniec – vraveli ste o tom, že z názvu Smeru zmizne spojenie „Tretia cesta“. Zároveň však tvrdíte, že radikálna ľavicová politika nemá šancu na úspech. Zdá sa však, že desaťtisícové demonštrácie v Lipsku to nenaznačujú. Nedokazujú, že súčasná sociálna demokracia je trochu v kríze? - Pokiaľ ide o „tretiu cestu“, bol to len výraz prvotných úvah o racionalizme a pragmatizme v politike. Aj v názve strany by sme radi svojim voličom naznačili, ako je strana orientovaná a preto tá „sociálna demokracia“. Pokiaľ ide o tú krízu, ukazuje sa, že rozsah sociálneho štátu, podľa vnímania tradičných sociálnych demokratov v minulosti, je už dnes neudržateľný. Čo by som však dal za to, ak by sme na Slovensku mali aspoň 25 percent klasického sociálneho štátu. Ak dnes sociálna demokracia v Nemecku alebo iných krajinách začína zľavovať z požiadaviek sociálneho štátu, my sme v inej situácii. Niekde dole. Pokiaľ sa stretneme na optimálnej úrovni niekde v strede, Slovensko môže byť spokojné. Nevnímal by som krízu západoeurópskej sociálnej demokracie ako krízu nebezpečnú pre nás. Veď u nás nefungujú elementárne veci bežné v iných krajinách. Čo napríklad? - Napríklad to, že základné ľudské práva musia mať ekonomickú podstatu. Sloboda pohybu garantovaná v ústave je nepodstatná pre človeka žijúceho na dedine, s príjmom 6 500 korún, ktorý býva 15 kilometrov od okresného mesta. Ľudské práva sú bez svojho sociálneho zabezpečenia len fiktívne. Pokiaľ ide o Jara Volfa, nebola uzavretá žiadna personálna dohoda. Pochopil, a ja som to ocenil, že jeho osoba by mohla spôsobiť veľké problémy v komunikácii. Je lídrom procesu integrácie v sociálnej demokracii, no súčasne si uvedomuje, že jeho priestor, pokiaľ ide o budúcu politiku, je inde. Podporujem ho napríklad v práci v jeho analytickom inštitúte. S týmto projektom sme mu schopní aj pomôcť. Deratizáciu, prosím, chápte v kontexte fungovania celej strany. V roku 1999, pri vzniku, bolo základnou poučkou „venovať sa na 10 percent strane a na 90 percent verejnosti“. Len vtedy môže byť strana úspešná. SDĽ sa venovala na 97 percent sebe a na tri percentá verejnosti a dopadla ako dopadla. Zdá sa mi, že tento podiel je dnes v Smere 20 ku 80. Preto sa musíme vrátiť k modelu efektívne riadenej skupiny ľudí, ktorí chcú na základe určitých hodnôt dosiahnuť nejaký výsledok. Pod pojmom deratizácie teda chápte zefektívnenie vnútorných štruktúr. Dnes máme 8 000 členov, z toho musíme urobiť tím, ktorý neexistuje len na papieri, ale dokáže aj zabrať. Už to urobil – pri zbere podpisov sa napríklad ukázal ako veľmi efektívna politická strana. Ste spokojný s tým, že od začiatku vzniku Smeru sa v strane vyprofilovali také fenomény, ako je Fedor Flašík a jeho druh komunikácie s verejnosťou? - Je možno aj mojou osobnou chybou, že to zašlo až takto ďaleko. Pán Fedor Flašík nie je na Smere poverený žiadnymi úlohami. Poslednou bolo organizovanie volebnej kampane. Urobili sme si jej vyhodnotenie a z toho sme vyvodili závery. Fedor Flašík nie je funkcionárom ani predstaviteľom strany, jeho aktivity sú jeho osobnou vecou, v jednom prípade som sa dokonca musel od nich dištancovať – ide o prípad vyvlastňovania pozemkov v Žiline. Podľa mojich informácií je v súčasnosti na stole projekt integrácie SDĽ a SDA. Mám si, na základe vašich predchádzajúcich vyjadrení, myslieť, že je to len nejaká zásterka a v skutočnosti sa pripravuje projekt integrácie SDĽ so Smerom? Druhá otázka – v decembri sme mali na programovej konferencii Mladých sociálnych demokratov Miloša Zemana. V mnohom sa jeho a vaša rétorika podobali – hovoril o potrebe ísť vláde po krku, o integrácii ľavice, ktorá je vlastne pohlcovaní malých strán, a podobne. Je tu však jeden rozdiel – sociálna demokracia sa pod vedením Miloša Zemana dostala na takú silnú pozíciu, že dokázala zostaviť jednofarebnú vládu a udržať ju štyri roky. Aj keď však Smer vyhrá voľby, väčšinu nezíska. Nehrozí, že sa svojou silovou politikou dostane do izolácie? A nakoniec, viem, že aj v Smere prebiehali snahy o vytvorenie mládežníckej platformy. Aký je k tomu váš postoj? - Od roku 2002, keď sa SDĽ nedostala do parlamentu, kladiem im stále tú istú otázku – čo chcete urobiť, aby ste sa dostali na úroveň štyroch-piatich percent. Nikdy nedostávam konkrétnu odpoveď, len vyhýbavé tvrdenia, že „treba počkať, my sa zmobilizujeme“. Aj keď tam niekedy je pokus o nejakú aktivitu, ako napríklad pri Prvom máji, vždy to skončí prieskumom verejnej mienky, ktorý ukáže, že SDĽ nevie nájsť vnútornú silu postupovať ďalej. Preto si kladiem otázku – aký význam má spojenie SDĽ a SDA? Čím novým chcú osloviť verejnosť? My sme sa o to od roku 1999 aspoň pokúsili, aj keď občas tvrdými slovami. Neverím preto v úspech spájania sa týchto dvoch strán. Ak si tým len chcú vylepšiť vyjednávacie pozície pred rokovaním so Smerom, tak na tom sa nič nezmení. Pokiaľ so Smerom nebude rokovať strana s reálnou šancou vstúpiť do parlamentu, ťažko možno od nás očakávať iný prístup k integrácii ľavicových síl. Ja v tom nevidím žiaden význam. Považujem to za absolútnu stratu energie. Druhá otázka je veľmi správna. Pozrime sa na to však inak. Ja si dám pol roka voľno, to isté poviem našim ostatným poslancom a budeme umiernení. Ak ukradnú niečo za sto miliárd, tak nepovieme nič. Ticho budeme aj pri iných kauzách, veď sa to nejako vyrieši. Keď Bugár povie, že chce autonómiu, tak nepovieme nič, lebo sme umiernení. Smer bude mať 10 percent a možno si nájdeme priateľov v SMK, KDH a SDKÚ a v roku 2006 vytvoríme vládu. Ale načo? Načo by bola taká vláda, kde sa bude Smer s 10 percentami plantať medzi troma pravicovými subjektami, ktoré si presadia, čo si presadiť chcú. Jediná naša šanca je dosiahnuť nadštandardný volebný výsledok. No to sa nedá pasivitou, ale len aktívnou politikou. A navyše aktívnou politikou, ktorá ja atraktívna aj pre nešťastné slovenské médiá. Veď my robíme každý týždeň tlačovku, niekedy aj dvakrát, za účasti tieňových ministrov, ktorí predkladajú konkrétne alternatívne riešenia. Viete, čo nám novinári robia? Ja tam mám tieňového ministra poľnohospodárstva, ktorý hovorí o „dojivosti kráv“, a novinári napíšu, že o nej rozprával Fico. Musíme robiť takú politiku, ktorá bude atraktívna pre médiá, aby ju posielali ďalej. Smer nemá ani noviny, ani rozhlas, ani televíziu. Napriek tomu sa musíme presadiť. Nemám, ako Pavol Rusko, na gombík celé spravodajstvo Markízy alebo ako Hrušovský celú Slovenskú televíziu. Musíme preto robiť aktívnu, drsnú, opozičnú politiku. A potom závisí od výšky výsledku. V roku 2002 stačilo Smeru 15 percent. To nebol taký nereálny výsledok. Keďže vtedy bola spolupráca s HZDS pravdepodobne vylúčená, Smer by bol zostavoval vládu. Pravda, dnes je to už inak. Vidíte, ako pomáha vládna koalícia Mečiarovmu hnutiu získavať zahraničné zastrešenie. V roku 2006 budem 18-percentný výsledok považovať za prehru. Musí to byť výsledok nad 20 percent. V tom prípade budeme môcť zohrať úlohu, o ktorej vravím. Bez ohľadu na to, že to dnes vytvára nepriateľov. K poslednej otázke – nie som nadšencom mládežníckych organizácií v Smere. Som za to, aby sa mladí ľudia zapájali do existujúcich štruktúr strany. Myslím si, že pri oslovovaní mladých ľudí robíme dosť – vezmite si napríklad súťaž pre študentov vysokých škôl. Pokiaľ ide o organizácie ako vy, máme záujem o partnerstvo, máme záujem o spoločné projekty, ale ja chcem riadiť efektívnu politickú štruktúru s čo najmenším počtom frakcií, odnoží. Vždy sa staviate do úlohy obrancu sociálnodemokratickej orientácie Smeru. V dvoch prípadoch však bije do očí niečo iné – konkrétne ide o otázku trestu smrti a potom je to otázka rasizmu. Ste považovaný za obhajcu trestu smrti, ja sama si pamätám na vaše prednášky, kde ste ho ako právnik obhajovali, čo do sociálnej demokracie nepatrí. Pokiaľ ide o rasizmus, v prípade Mária Banga ste vystupovali na strane obžaloby, a to aj napriek tomu, že podľa informácií (napríklad od Ľudí proti rasizmu) mal zavraždený blízko hnutiu skinheads. Vy ste však požadovali pre Mária Banga veľmi vysoký trest. - Braňo Slamka mal k skinheadom alebo rasistom tak blízko ako ja k jehovistom. Ale k tomu sa ešte dostanem. Pokiaľ ide o niektoré témy, ktoré sú často pripisované mojej osobe, respektíve strane, odpoviem protiotázkou. Urobil Smer niekedy politické vyjadrenie týkajúce sa trestu smrti? Nikdy. Bol trest smrti súčasťou nášho programu? Nikdy. Stokrát som opakoval – Slovensko podpísalo medzinárodné dohody, je viazané zákazom trestu smrti a ja to plne rešpektujem. Trest smrti nie je mojím politickým programom. Nechodil som v kampani v roku 2002 a nevykrikoval som „voľte nás, my zavedieme trest smrti“. Slovensko, nech by robilo čokoľvek, nevie opätovne zaviesť trest smrti. Berte však do úvahy aj moju odbornú činnosť. O treste smrti som napísal diplomovú prácu a na túto tému som robil aj svoju kandidatúru. Robili sme výskumy, napísal som o tom veľmi úspešnú knihu. Toto sú dôvody, ktoré spájajú moju osobu s témou, ktorá, a v tom máte pravdu, nie je v súlade s názormi sociálnych demokratov. Hoci na Slovensku nie je možné zaviesť trest smrti, v určitých situáciách zaberá. Ale to je môj profesionálny pohľad. Hoci to je niekedy ťažké, oddeľujte moju profesionálnu orientáciu od politiky. Nebudem trest smrti používať v kampani, ako to robí Slovenská národná strana. No určite o tom budem písať a budem sa tomu venovať profesionálne. Nebola náhoda, že som sa postavil na stranu rodičov Braňa Slamku, keď som ich zastupoval ako obete trestného činu. Robím to už desať rokov. Desať rokov zastupujem na rôznych súdoch na Slovensku obete trestných činov. Nie ja som začal tvrdiť, že Braňo Slamka nebol skinhead. Táto téma sa objavila ako účelová obhajoba obžalovaného, ktorý sa pokúšal presvedčiť verejnosť, že ho nožom pichal preto, lebo si myslel, že je skinhead. Tvrdíte teda, že Ľudia proti rasizmu si tento argument vymysleli? - Samozrejme, že si to vymysleli. Na súde bolo vypočutých niekoľko svedkov a tí jednoznačne potvrdili, že je to nezmysel. V tomto prípade ma však mrzí niečo iné. Braňovi rodičia prišli o jediného syna, ešte si museli zaplatiť náklady spojené s pohrebom a po médiách ich opľuvali, že majú syna rasistu, ktorý mal byť dopichaný v autobuse. Toto je jediný výsledok celého súdneho sporu. Sú veci, do ktorých budem stále vstupovať. Ak ma požiada strana poškodeného, podobné prípady vždy prijmem. Okrem toho, ja v parlamente nechcem osprostieť. Keď tam sedíte od rána do večera, akurát z toho máte veľkú hlavu a nič nerobíte. Chcem sa venovať i profesionálnej činnosti. Aj preto píšem knihy, prednášam. Práve teraz získavam licenciu, aby som mohol ľudí zastupovať pred Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu. Určite ste však počuli aj o pravidelných útokoch skinheadov v Bratislave. Keď sa už angažujete v otázke ochrany obetí trestných činov, má vaša strana odpoveď na problém intolerancie a útokov voči Rómom, respektíve ľuďom inej farby pleti? A zastupovali ste niekedy obeť rasového násilia zo strany skinheadov? - Zatiaľ sa na mňa nik s takou žiadosťou neobrátil. Ak budete mať konkrétny prípad...

Môžeme vás vziať za slovo? - Áno. Priveďte mi klasickú obeť trestného činu, niekoho, koho napadnú len preto, že je to černoch alebo Róm, a ja preberiem bezplatne jeho zastupovanie pred súdom. Pokiaľ ide o koncepciu boja proti intolerancii, jednoznačne si uvedomujem, že je to jeden z našich najvypuklejších problémov. No nevidím nejakú inú cestu ako vzdelávanie. Hovorím tak, aj keď to znie trochu ako klišé. Musíme si napríklad pripomínať niektoré poučenia z našich vlastných dejín. Smer bol jedinou stranou, ktorá otvorene podporila požiadavku Izraela, aby bol Deň obetí holokaustu zaradený medzi pamätné dni. Nebáli sme sa ako niektoré iné politické strany, že si tým znepriatelíme verejnú mienku. Smer nebude tolerovať intoleranciu, a ja už nechcem tolerovať ani politikov, ktorí ráno položia vence k Tisovmu hrobu a poobede sú na spomienkovej oslave pri príležitosti SNP. V tejto oblasti by som napríklad podporoval mimovládne organizácie. Nie však tak nezmyselne ako teraz, keď sa vybraným organizáciám dajú peniaze a ich jedinou úlohou je kydať na niektoré politické strany pred parlamentnými voľbami. Podporoval by som konkrétne projekty. Je to stokrát lacnejšie a efektívnejšie, ako keby to mal robiť štát.

Často atakujete vládnych ekonomických a sociálnych ministrov. Ako by ste zhrnuli váš, pravdepodobne odlišný, pohľad na túto tému? - Vyberiem si len jeden príklad – oblasť daní. Vládna koalícia tvrdí, že robí „reformy“. Čo je to však za reformu, keď sa v zákone zmení aukrát tak číslo – sadzba dane. Ani pravicoví ministri v západnej Európe by si nikdy nedovolili zaviesť rovnú daň z príjmov fyzických osôb, pretože štát potrebuje príjmy. Uznávame totiž jeho úlohu a myslíme si, že je tu na to, aby v niektorých situáciách zabral. Ale na to potrebuje finančné zdroje, ktoré nebudeme mať, ak budeme znižovať daňové zaťaženie. Ak má byť 19-percentná daň z príjmu právnických osôb stimulujúca, skúsme ju takou ešte chvíľu ponechať a uvidíme, či bude znamenať prílev kapitálu, oživenie výroby a vyššie výbery daní z dôvodu poklesu daňových podvodov. O nízkej dani z príjmov právnických osôb sme hovorili aj v predvolebnom programe. No pri fyzických osobách trváme na progresivite. Máme dokonca vypracovaný návrh štyroch daňových pásiem. Reforma je reformou vtedy, ak sa na nej dohodne celé politické spektrum, a nie keď si zákony schváli 76-členná väčšina zo 150 a tvári sa, že je to naveky. Podobne by sa dalo hovoriť o dôchodkovej reforme, kde sa nik nepýtal na názor opozície. Aká je to reforma, keď v roku 2006 príde napríklad nová, stredo-ľavá vláda, a okamžite ju zruší. Pre Slovensko je podľa nás totiž najlepší priebežný systém financovania dôchodkového zabezpečenia so silnými prvkami zásluhovosti. Na všetky naše konštruktívne pripomienky však majú jedinú odpoveď – to je populizmus. Odteraz na to budem reagovať jediným spôsobom – lepší sú vo vláde populisti než zlodeji. Národnostná otázka je na Slovensku mimoriadne silná – hovorili ste o tom už v súvislosti s postavením HZDS. Ako sa k nej stavia Smer, respektíve za akých predpokladov by bol schopný spolupracovať po voľbách so Stranou maďarskej koalície? Je mi jasné, že z pohľadu získavania podpory voličov je na Slovensku výhodné používať tvrdú rétoriku voči SMK. Nemyslíte si však, že z hodnotového pohľadu je to minimálne pochybné? - Kto otvoril otázku autonómie – Smer alebo Duray? Kto začal hovoriť o používaní maďarského jazyka v Národnej rade – Smer alebo SMK? Ja sa pýtam na spôsob vašej reakcie... - Aj ja môžem prísť a povedať, že chcem trest smrti, aby som využil tému, o ktorej sme hovorili. Je samozrejmé, že reakcia na mňa by bola veľmi tvrdá. No prečo máme nereagovať na závažné vyjadrenia z úst politikov, ktorí začínajú byť nebezpeční? Ešte pred vstupom do Únie sme začali hovoriť o tom, že majú pod absolútnou kontrolou juh Slovenska. Majú ho a túto pravdu mi nik nezoberie. Máme presne zmapované, kto sedí v akých orgánoch. Veď ovládli už aj štátne lesy! Smer iba reaguje na nebezpečné veci, ktoré sa tu objavujú. Robíme veľký rozdiel medzi SMK a maďarskými voličmi. SMK je dnes vo vleku Fideszu, ako pravicová konzervatívna strana sa hlási k rovnakým hodnotám. Preto je pre nás ťažko prijateľným ideologickým partnerom. Odmietam poučku, že je dobré mať vo vláde Maďarov. Po vstupe do EÚ už neplatí. Na Slovensku musí byť vláda, ktorá zabezpečí, aby sa neprekračovala veľmi citlivá hranica z hľadiska spolužitia Slovákov a Maďarov. Postavenie príslušníkov národnostnej menšiny je z hľadiska práva nadštandardné a svedčí o tom skutočnosť, že ani jeden príslušník maďarskej národnostnej menšiny nepodal sťažnosť na Ústavný súd alebo na Európsky súd pre ľudské práva pre nerešpektovanie jeho práv. Na druhej strane, aj veľa Maďarov má holé zadky – hlavne na východe a v strede južného Slovenska. Musíme si odpovedať na otázku – je niekto schopný vojsť do tohto priestoru a ponúknuť chudobnému voličovi, čo má už po krk nacionalizmu, nejakú alternatívu? Máme tlačiť maďarské letáky, vydávať maďarské noviny, angažovať maďarských ľavičiarov? O tejto téme dnes veľmi diskutujeme. SDĽ sa v tomto priestore snažila pôsobiť a niečo sa jej podarilo. Musíme si zvážiť, či stojí za to vynaložiť na oslovovanie týchto voličov veľkú energiu. Maďarskí ľavičiari, ktorí sa k nám hlásia, nás presviedčajú, že áno. Prednedávnom ste v interview pre Slovo v súvislosti s voličmi SNS povedali, že vám nezáleží na tom, aký je to volič, o každého ste ochotný pobiť sa. Ste ochotný aplikovať to aj na maďarských voličov? - Každý volič je osloviteľný. Ja sa kloním k názoru, že sa o to treba pokúsiť. Počkám si však na výsledky analýz. A čo vám napríklad vadí na používaní maďarčiny, materinského jazyka časti obyvateľov Slovenska, v Národnej rade SR? - Život nie je len o práve. Je rozdiel medzi právami, ktoré vám niekto garantuje v knihách a zákonoch, a medzi tým, čo znamenajú v živote. Musíte si odpovedať na otázku, ako by na to reagovala slovenská verejnosť. To mám teraz chodiť po Slovensku a presviedčať ľudí, aby sa nehnevali, keď si pustia televízor a uvidia tam Bélu Bugára riadiť Národnú radu SR v maďarčine a slovenskí poslanci budú mať slúchadlá. To snáď nemyslíte vážne! Národnostné menšiny majú všetko, čo majú mať. Sme krajina, v ktorej existujú určité hranice, bariéry, a my ich musíme rešpektovať. Pre mňa ako osobu je predstava, že by bol maďarský jazyk rokovacím jazykom v národnej rade, neprijateľná. Hovorím to z hľadiska politiky a poznania slovenských realít, nie z hľadiska práva. Neznelo to pomerne konzervatívne? - Určite sa nikdy nestane, že budem vystupovať ako absolútny voľnomyšlienkar. Napriek tomu, že som politikom so silným sociálnym cítením, sú pre mňa národné tradície veľmi silné. To je dosť podobný názor, ako má KDH – kultúrna zvrchovanosť... - Ja nehovorím o kultúrnej zvrchovanosti, ale napríklad o tom, že Slováci nemajú čo robiť v Iraku, lebo to poškodzuje národné záujmy. Nie je to poškodenie demokratických princípov, a nie nejakého „národného záujmu“? - Je to aj národný záujem, pretože Slovenská republika si ho teraz v Iraku nijak nechráni. Veď pre Američanov je to tvrdý biznis. Čo z toho však získalo Slovensko? Dzurinda má svätý pokoj od americkej ambasády, čo z toho však máme my? Veď my sme v Európe, našimi partnermi sú Francúzi a Nemci. Máme sa snažiť o silnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a cez ňu formovať svoje vzťahy s USA. Diskusiu moderoval Pavol Pavlík

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama