Je to akési zložité

Niekedy za tvrdého mečiarizmu sa na Slovensku sformovala tzv. Modrá koalícia, ktorá chcela demokratizovať krajinu. Jednou z prvých úloh, ktorú si vytýčila, bolo presadiť priamu voľbu prezidenta. Chceli, aby ľudia vzali aj voľbu hlavy štátu do svojich rúk a postavili na tento stolec toho, kto im bude vyhovovať. Referendum s touto otázkou bolo podľa všeobecnej mienky zmarené vtedajšou vládou Vladimíra Mečiara a Národna rada Slovenskej republiky vedená Ivanom Gašparovičom žiadnym uznesením neprotestovala. Vtedy sa to teda nepodarilo. Voľby v roku 1998 priniesli „zmenu“, okrem iného aj v štýle voľby prezidenta. Parlament ústavnou väčšinou odhlasoval zmeny v ústave, čím umožnil priamu voľbu hlavy štátu. To, ako prebiehali prvé všeobecné voľby, nie je pre tento príbeh podstatné. Možno treba spomenúť, že Vladimír Mečiar bol v týchto voľbách porazený vďaka spoločnému kandidátovi koalície. Dnes je situácia zvláštne iná. Strany, respektíve osobnosti niekdajšej Modrej koalície zrazu odhovárajú od účasti na prezidentských voľbách, keďže im nevyhovuje kandidát. Ako si to vôbec môžu dovoliť? Na voľbach som sa zúčastnil. Nevolil som ani jedného z prvej šestice kandidátov, čo znamená, že ku každému z nich som mal vážne výhrady. Bolo to moje právo, a nemám sa nikomu ani čo ospravedlňovať, ani čo ľutovať. To, že som ako volič netaktizoval, bolo mojím rozhodnutím a nikto mi to nemá čo vyčítať. Prečo sa tí, ktorí na plnej čiare tento boj a výzvu prehrali, sťažujú na to, že vraj tu žije blbý národ, na to, že má krátku pamäť, atď. Pamäťový proces totiž ovplyvňuje aj aktuálna skúsenosť. Pripomínam, že vietor v peňaženke, vyhodené peniaze na oslavy vstupu do NATO a trpký pocit, že sa na úkor občanov obohacujú strany, ktoré si vymýšľajú sponzorov, takisto ovplyvňuje volebné správanie. Prečo by sa mal občan správať racionálnejšie a zodpovednejšie ako premiér tejto krajiny a jeho strana? A teraz vyzývajú ľudí, aby nevolili! Fakt drzosť. Keby si vládne strany aspoň trošku verili, keby si boli aspoň trošku isté podporou zo strany občanov, vyzývali by k účasti a k voľbe bielym lístkom. Ich sila by sa ukázala, ak by bol počet neplatných lístkov väčší ako ten, ktorý dostal jeden z naozaj neuveriteľných kandidátov. Jeden z nich by bol síce zvolený, ale s oveľa menšou legitimitou, ako by mal za obyčajných volieb. Lenže na to oni nemajú ani síl ani chuti. A naviac, prečo by mal občan pristúpiť aj na takúto hru? Princíp dvojkolovej voľby je jasný. Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti. Mečiar a Gašparovič. Keby som sa aj napriek výhradám k tomu, čo sa tu deje, odhodlal ísť voliť, vyberal by som si medzi kandidátom, ktorého volí Pánis a Slota, a tým, ktorého okrem iných volia aj babky demokratky. Takáto otázka mi naoko uľahčuje rozhodovanie. Keď sa ale predsa nezdvihnem z kresla a nepôjdem voliť, mám pocit, že takisto podporím Mečiara. To mi ale znovu prekáža, lebo akosi cítim, že to tvoriacej sa dzurindovsko-mečiarovskej koalícii vyhovuje... Je to akési zložité.