Krčmová reč

A teraz o čitateľoch. Krčmovej reči. Dráždi ich. Veď aj má. Inak by nemala. Zmysel. Síce, ani tak nemá ktovieaký. Prečítajú si ju a potom morfondírujú. Čo je za ňou. Za rečou. Čo by bolo? To, čo vždy. Klebety. Klebety sa však asi nemajú. Zverejňovať v tlači. Tak káže zákon slušnosti. Lebo aj klebety majú svoje. Hranice neslušnosti. Za nimi je už len. Slušnosť. Klebetiť sa smie, ale asi podľa nejakého nepísaného pravidla len ústne. Podľa nejakého kľúča, asi. Nikto by nemal rozmazávať počuté v tlači. To je nefér. Klebetiť ústne je asi fér. Ale písmo – písmo je sväté. Treba ho chrániť pred klebetami. Alebo skôr: klebety pred písmom. Urážky, hnoj, hnus, grc, fľus, frc, výmysly, ohovárania asi nemajú. Byť zvečnené. Prečo? Aj nasledujúce pokolenia budú. Azda zvedavé. Na to, o čom sa v našich časoch. Klebetilo. O niečom sa klebetí, ale poslucháčom a čitateľom nestačí. Zvodné telo. Čerstvej klebety. Chcú poznať pozadie, korene. Kozmetiku, ktorú zvodné telo klebety používa. Chcú poznať šatňu, toaletu, maskérňu, šminkérňu, spálňu, posteľ, bielizeň, výlučky, záznam v kartotéke. Šťavnatého tela. Chcú pátrať, a keďže im to veľmi nejde, predstierajú, že pátrajú. A keď už ani predstierať. Nevládzu. Prejdú k výmyslom. Predstierajú, že niečo vedia. Aj klebeta je. Výmysel, ale len polovičný. A na tento polovýmysel sa nabaľujú. Interpretácie, dezinterpretácie, nadinterpretácie, pseudopostrehy a pseudoanalýzy. Nie, Miško, v úzadí krčmovej reči nie je žiarlivosť. Ba ani frustrácia. Darmo si dúfal. Nie, Martinko, krčmová reč sa neživí nenávisťou a hnevom. Nie, Peťko, krčmová reč sa nevalí z huby toho, komu práve „kreklo z oidipáku“. Krčmová reč je len. Nepríjemná. Ako všetky šenkové táračky. Ako všetko špinavé. Zasmradnuté. A zdeformované. Čo sa o sebe človek dozvie. A predsa nedozvie. Krčmová reč teda môže byť. Nepríjemná najmä. Pre tých, čo vo svojich gebuliach. Varia pomyjovo-zmijovitý lektvar. Zdá sa. Že bez neho sa na tomto našom. Ostrovčeku, my Tučniačikovia. Naozaj nemôžeme zaobísť. Ale je nám. Dobre. Nahovno. Dobre. Chlieb sa je. Ale výroba literatúry, alebo teda toho, čo vo svojom. Velikášstve za literatúru. Občas s nadšením. Považujeme. Bez mletia škodoradostných jazykov. Zdá sa. Nijako nejde.