Strach z Fica

Začnem svojím strachom. Mám obavu, že pán Fico je zástancom verbálnych a ľahkých riešení. Teda tých, ktoré v skutočnosti spôsobia väčšie problémy, ako sú tie, ktoré vyriešia. Spočiatku sa jednoducho vysvetľujú a ľahko sa chápu. Mnohí mu vyčítajú výbušnosť, či populizmus. Jeho radikalizmus však neprekáža, lebo proti tomu, čomu sa v tejto krajine ticho prizeráme, nepomôže nič iné len radikálna zmena.
Počet zobrazení: 2862

Začnem svojím strachom. Mám obavu, že pán Fico je zástancom verbálnych a ľahkých riešení. Teda tých, ktoré v skutočnosti spôsobia väčšie problémy, ako sú tie, ktoré vyriešia. Spočiatku sa jednoducho vysvetľujú a ľahko sa chápu. Mnohí mu vyčítajú výbušnosť, či populizmus. Jeho radikalizmus však neprekáža, lebo proti tomu, čomu sa v tejto krajine ticho prizeráme, nepomôže nič iné len radikálna zmena. Lenže o nej netreba rozprávať, či navodzovať jej atmosféru, ale pripravovať a robiť ju. A na to ani Fico, ani jeho stranícki kolegovia (z ktorých mnohí majú takisto strach, aby pri tom boli) nie sú a ani nechcú byť pripravení. Budú omieľať tie isté obmedzenia a nemožnosti, ktorými nás kŕmi vláda dnes? Teda v skratke, mám strach z toho, že sľubuje to, čo nesplní, a splní to, čo nesľuboval. Na poplach bijú aj ľavicové strany, z ktorých takpovediac vyšiel. Boja sa, že ich pomaly, ale isto Ficova strana vytlačí z politického miesta, kde sa doteraz prirodzene pohybovali. Okrem toho, že elity týchto strán verejne pochybujú o jeho ľavičiarstve, vedia, že skôr či neskôr skončia v košiari Smeru, dúfajúc, že to bude na jednej z kandidátok. Ich strach o miesto, či dokonca o vlastné subjekty, je dozaista aj strachom oprávneným. No to už nie je vina predsedu Smeru, ale ich samých. Obavy majú aj v Strane európskych socialistov, kde mnohým nevoňajú vyjadrenia o treste smrti, farmárskych zákonoch, či spôsoby, akými sa uplatňuje vnútrostranícka demokracia. Čo však majú robiť? Nenašli na Slovensku partnera, ktorý by im zaručil v klube poslanca zo Slovenska. Chcel som sa však zaoberať aj démonizáciou, ktorá je prinajmenšom taká nebezpečná ako to, čo príde, keď príde... Nočná relácia STV, kde sa zišlo predsedníctvo „strážcov morálky“ tejto krajiny, priniesla nové fakty ku kauze Fico. Kazateľ „pripomenul“ Slovensku, že každý vie, že líder Smeru nemá chrbtovú kosť, a divák mohol čakať na dôkaz, podporný argument alebo aspoň zdroj tejto informácie. Nedočkal sa. A presne to je pracovná metóda tých, ktorým sa dostalo toľko priestoru v dnešnej spoločnosti. Strieľajú do pléna axiómy, ktoré sú nevyvrátiteľné, a rozosievajú svoj vlastný strach z pominuteľnosti ich náhodne dominantnej prítomnosti. Tento strach je však dobrou správou. A v tomto treba lídrovi preferencií držať stranu, keďže situácia, keď musel niekto vyvracať metafyzické pravdy, tu už tiež bola. Ešte malá poznámka k etike. „Svätcom“, ktorí v relácii vystupovali bez oponentov, zrazu prestal prekážať kamarátšaft, ktorý ich do relácie dostal a ktorý im reláciu stvoril. Okrem toho by ma zaujímal názor príslušnej rady, ktorá monitoruje skrytú reklamu, na dva obchodné subjekty, ktoré sa v relácii spomínali. Spomeniem ešte jeden strach. Strach koalície, že démon zmetie zo stola „akožereformy“, ktoré pretlačila bez spoločenského konsenzu a často aj bez diskusie v rýchlom slede. Preto spôsobujú psychózu, ktorú už poznáme z časov mečiarizmu. Čierno-biely svet, v ktorom plával ten, kto bol na správnej strane. No situácia začína byť konečne iná. Mnohí vytriezveli zo zbožňovania či nenávidenia politikov a konečne začínajú rozmýšlať. Emocionálne nasledovanie politikov zo strany intelektuálov či umelcov sa končí a podobný proces by mal začať aj u ostatných. Ten, kto využije tento trend, vyhráva a toho sa, ako konkurenta, treba obávať. Prestane však Fico stavať na emócie?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984