Bilbord ako Billboart?
Ak je v Bratislave november už tradične v réžii Mesiaca fotografie, tak mimo priestorov galérií sa môžeme počas toho istého mesiaca stretnúť s umením prezentovaným na menej tradičnom médiu – bilbordoch. Tridsiateho októbra bola, a to nielen v Bratislave, ale vo väčšine prevažne východoeurópskych miest, simultánnymi vernisážami odštartovaná pilotná výstava projektu BILLBOART GALLERY EUROPE. Projekt prvej európskej bilbordovej galérie vznikol v októbri 2002 ako iniciatíva občianskeho združenia Billboart Gallery Europe. Iniciátormi projektu sú Richard Fajnor zo Stredoeurópskeho inštitútu súčasného umenia v Brne a Juraj Čarný z bratislavskej galérie Priestor pre súčasné umenie. Generálnou koordinátorkou projektu je Mira Keratová. Projekt Billboart Gallery Europe je zameraný na prezentovanie súčasného umenia na verejných priestranstvách a kladie si za cieľ vytvoriť sieť permanentných bilbordových galérií. Na Slovensku a aj v ostatnej Európe tak svojím spôsobom predstavuje ojedinelú iniciatívu. Vernisáž projektu simultánne prebehla 30. októbra v Bratislave, Budapešti, Iasi, Prahe, Varšave a vo Viedni. V každom z uvedených miest budú na dvoch bilboardových plochách počas troch mesiacov vystavení dvaja vybraní autori. Ako vidieť, do projektu je zapojených viacero krajín, v prevažnej miere však krajín postkomunistických. „Počiatočná orientácia na východoeurópsky priestor má viacero dôvodov. Jeden, samotná iniciácia projektu, ktorou bol hlad po informáciách o zaujímavých aktivitách na poli súčasného umenia v týchto krajinách. Vedeli sme vždy včas o väčšine významných projektov na západe, ale o kvalitných podujatiach na Východe sme sa vždy dozvedeli až po ich uskutočnení. Tak sme chceli vytvoriť informačnú sieť spočiatku hlavne v tomto priestore. Ďalším určujúcim faktorom bola dostupnosť ľudí, ktorí by boli ochotní a schopní sa do projektu zapojiť. V poslednom roku však zintenzívňujeme i kontakty s krajinami zo západnej časti Európy,” hovorí o projekte Richard Fajnor. V Bratislave budú v rámci projektu Sublabel – Billboart Gallery SK prezentované ďalšie bilbordy, ktoré kurátorsky vybrali Mira Keratová a Juraj Čarný. Od októbra do januára budú v rámci tohto podprojektu prezentovaní Peter Homola (Slovensko), Irena Pascali (Macedónsko), Oleg Timchenko (Gruzínsko), Veronika Tzeková (Bulharsko), Aleš Kilián (Česko) a Zolt Kovac (Srbsko a Čierna Hora). Pre rok 2004 Billboart Gallery Europe pripravuje galerijný program regionálnych a medzinárodných výstav, na ktorých budú participovať všetky partnerské krajiny. K účasti na pilotnej výstave boli na základe hlasovania medzinárodného tímu kurátorov vybraní: Erik Binder zo Slovenska, ktorý okrem iného reprezentoval Slovensko na prestížnom tohtoročnom Benátskom bienále, Martin Bricelj zo Slovinska, slovensko-rumunská umelkyňa Aneta Mona Chisa, Pravdoljub Ivanov z Bulharska, Nynke Deinema z Holandska a Ieva Sireikyte z Litvy. Spojiť také nemalé množstvo ľudí predpokladá mať vytvorenú prepracovanú organizačnú štruktúru. „Centrálna kancelária existuje u nás v Bratislave. Snaží sa zabezpečiť štandardné fungovania projektu vo všetkých krajinách rovnako. A okrem toho si jednotlivé krajiny viac či menej aktívne organizujú svoje aktivity autonómne.“ Koncepcia projektu Billboart Gallery Europe vyzerá byť pevne zviazaná z prezentovaním umenia práve na bilbordoch. Alebo tu bilbord predstavuje skôr metaforu médií, ktoré sú prevažne určené na marketingovú komunikáciu. Nie je predsa len bilbord v dnešnej dobe prežitkom? Čo tak využiť aj iné médiá, ako napríklad reklamný priestor v rádiách, na internete, v televízii, SMS? „Bilbord, ako médium využiteľné pre umenie, nebude nikdy prežitkom, tak ako nie je do dnešnej doby prežitkom žiadne iné médium, ktoré sa kedy začalo vo vyjadrovaní umelcových zámerov používať. Galéria chce vybudovať funkčný network, ktorý by mohol otvoriť priestor i ďalším umeleckým aktom a projektom v iných médiách. Nechceme sa obmedzovať ani vymedzovať. Myslím, že bilbord je formátom i stratégiou, ktoré využíva na komunikáciu s obecenstvom, bežnému divákovi/konzumentovi oveľa bližší než klasický galerijný priestor a ešte stále nie je nudný a jednoznačne prekonaný inými formami.“ V rámci projektu Billboart vystavovala aj česká umelecká skupina PODEBAL, známa svojimi kontroverznými projektmi. Medzi tie mediálne najznámejšie patria MALíKURVY, v rámci ktorého skupina vystavila portréty bývalých spolupracovníkov ŠtB, dodnes v Čechách verejne aktívnych a zmarená akcia na Pražskom hrade, ktorá špecifickým spôsobom poukazovala na násilný odsun Sudetských Nemcov po 2. svetovej vojne. Výstavu som spomenul zámerne, pretože podobný osud stihol aj projekt „Serial Sniper“, ktorý skupina pripravila špeciálne pre projekt Billboart. Maketa odstrelovacej pušky, ktorá bola nainštalovaná na frekventované bratislavské Námestie SNP, pričom ho esteticky nedotvárala, ale sa snažila skôr špecifickým spôsobom komunikovať, „skúmajúc sociálny kontext, pochody, reakcie, vsadené do urbánneho priestoru, vytvára nové spojitosti, kladie otázky, provokuje – komunikuje umeleckou cestou realitu“, ako sa píše v stanovisku organizátorov. Realitou sa však stalo, že dielo muselo byť po rozhodnutí magistrátu demontované. Škoda. Keď socha má byť socha a umenie umením, tak aj nuda je a stáva sa nudou. Jedným z tých, ktorý bol vybratý do podprojektu Billboart Gallery SK je Peter Homola, študent výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Jeho práca Nonportraits, ktorá sa objavila v regionálnom podprojekte projektu Billboart Gallery Europe, tiež špecifickým spôsobom komunikovala realitu. „Vo svojom projekte som zobrazoval ľudí spôsobom, ktorý v podstate viac zakrýval, ako ukazoval, a viac zneisťoval, ako objasňoval. Je totiž postavený na protiklade bilbordového zobrazovania človeka s využitím jeho formálnych prostriedkov. V reklame figurujú zväčša ľudia univerzálni, ktorí sú akýmisi prototypmi bežného človeka. Sú absolútne nekonkrétny a až príliš vzdialení od reálneho života. Naproti tomu ľudia v projekte Nonportraits sú autentickí a prostredie, v ktorom sa nachádzajú, je ich reálny priestor v reálnom živote. Je tu však využitý prvok reklamnej manipulácie s tvárami ľudí, ktoré sú zámernými vizážistickými zásahmi „zuniverzálňované“ do požadovanej podoby. V Nonportraits je to preexponované spôsobom, aký sa využíva pri utajení osôb. Text v obrázkoch tiež neguje systém reklamnej identifikácie ľudí, kde sú tváre ľudí stotožňované s menami, ktoré sa najviac hodia k reklamnej kampani a tým je vyjadrená ich identita. V Nonportraits je využitý opačný postup: nie je povedané, kto to je, ale je povedané, kto to nie je. Tým sa dáva priestor pre ľubovoľné variácie identifikácií.“ Pokiaľ ide o ďalší program Billboart Gallery Europe, Richard Fajnor dodáva: „Ďalší program je jasný: nové regionálne výstavné aktivity zrovnateľné s prevádzkou galérií klasického typu a minimálne jedna veľká skutočne celoeurópska prezentácia na bilbordových plochách. Ideálnym riešením by pre mňa boli stabilné plochy, ktoré by Billboart Gallery Europe využívala dlhodobo a na ktorých by si obecenstvo zvyklo vídať umenie a nie reklamy.“ Umenie verejných priestranstiev/Public Art Umenie vo verejných priestranstvách alebo Public Art, do ktorého môžeme projekt Billboart Gallery Europe zaradiť, vykračuje z priestorov galérií a múzeí – priestorov primárne určených na prezentáciu umenia. Možnosť komunikovať s čo najväčším počtom ľudí, ktorí takto majú možnosť prísť do kontaktu s umeleckými dielami bez toho, aby museli navštíviť galériu, tak odbúrava predsudok, že umenie je určené len pre úzku skupinu ľudí. Na strane druhej sa Public Art vyznačuje aj špecifickou estetikou, často prekračujúcou kánon toho, čo sa v tom–ktorom kontexte považuje za umenie. Ulica, akoby dávala veciam nový rozmer a funkciu. Ale nielen to. Je dostupná, finančne nenáročná a komunikovateľná. Aj veci, na prvý pohľad bez špecifickej umeleckej hodnoty, ju prostredníctvom ulice a svojím citlivým umiestnením, môžu získať. Umenie vo verejných priestranstvách, tak na jednej strane môže dotvárať priestor – predovšetkým ten urbánny, no na strane druhej, mu tento priestor spätne môže poskytnúť kvality nové. Public Art však nie je obmedzené len na dotváranie a estetické skrášľovanie verejných priestranstiev, ale môže tvoriť aj špecifický typ komunikácie – citlivejšej a ešte neusadenej. Špecifickým a asi najznámejším príkladom umenia verejného priestranstva bolo umenie grafity. Grafity je jedným z tých príkladov, ktorý svojou špecifickou symbolikou dotvárali a pretvárali urbánny priestor. Grafity používali špecifický slovník komunikácie, ktorý však po čase sedimentoval, až sa „jazyky a postupy periférie“ etablovali aj v „oficiálnom“ umení. Umenie verejných priestranstiev tak nemožno chápať len v intenciách kvantitatívnych, v ktorých sa snaží osloviť čo najširší okruh ľudí, ale, a predovšetkým, v intenciách svojej invenčnosti. Public Art ako umenie miesta/nemiesta Public Art sa spája s miestom, s konkrétnou lokalitou, pričom táto nemusí nevyhnutne kopírovať len geografické hranice, a tiež s aktivizmom, ktorý v sebe odkrýva aj rozmer politický. Tento však nemusí byť nutne redukovaný len na artikuláciu názorov a reakciu na politický a sociálny kontext danej lokality alebo krajiny. Politický v novosti a naliehavosti komunikácie. Politický aj v zmysle zvýraznenia na prvý pohľad banálnych a nevýrazných vecí – postavením ich do kontrastu. Politický aj použitím média, ktoré nebolo primárne určené pre umenie. Tvorením nových funkcií, symbolov a zreťazení tak umenie verejných priestranstiev, ako „špinavé umenie ulice“, posúva hranice toho, čo sa tradične chápe ako „niečo“ pevné, jasné a nemenné. V tom azda jeho politickosť. Projekt Billboart Gallery Europe taktiež špecifickým a rafinovaným spôsobom reaguje s prostredím. Lokalita a miesto, s ktorým sa Billboart spája, tu však skôr nadobúda charakter nemiesta. Infiltrovať sa do priestoru, z 99 percent reklamného, aby tak z neho spravilo priestor umenia. Ak grafity využilo steny budov, ale akosi nahrubo, tak projekt Billboart Gallery Europe sa do našej pozornosti vkráda takpovediac v rukavičkách. A možno práve v tejto simulácii tkvie jeho sila. Jemne pootočiť, vychýliť a získať tak nový priestor, význam, funkciu. Vystavené bilbordy projektu Billboart Gallery Europe nespájala vopred daná téma, ale je to práve prístup, ako si umelci poradia a budú reagovať na samotné médium – bilbord. Bilbord, ako nemiesto – plocha určená predovšetkým na markentingovú komunikáciu, stiera regionálne hranice, pričom v druhom pláne získava novú funkciu vo verejnom priestore. To, čo si človek na vystavených bilbordoch hneď všimne, respektíve nevšimne, je na prvý pohľad rovnaká estetika s bilbordmi skutočnými, od ktorých si tie naše prepožičiavajú reklamný a marketingový dizajn. Akoby sa ničím neodlišovali od tých skutočných. Úspešnosť bilbordu je priamo úmerná času, za ktorý komunikuje svoj obsah. Jednoduchosť, dešifrovateľnosť a komunikovateľnosť s čo najväčším počtom ľudí, to sú atribúty, ktoré dobrý bilbord musí spĺňať. Práve tieto cítiť aj z vybratých a vystavených bilbordov projektu Billboart Gallery Europe. Prepožičať si reklamnú stratégiu, aby však komunikovali nie tovar, ale niečo iné, to, čo sa na bilbordoch len zriedkakedy, a ak vôbec, komunikuje. Zneistenie a otázku. Skúsme sa však zamyslieť akoby odzadu. To, čo si bilbordy projektu Billboart Gallery Europe vypožičali z marketingovej estetiky, by tak mohlo byť „v druhom kole“ vrhnuté späť. V zneistení vnímania bilbordov. Teraz však tých skutočných.
