Miss University

Nikaragua bola posledné desaťročia krajinou dynamických zmien, zapĺňajúcich titulky novín celého sveta. Nezáleží však na tom, koľko ste o tejto krajine počuli. Navštíviť Nikaraguu je fascinujúci zážitok, lebo, ako píšu v bedekri, „byť tam, je garancia toho, že sa naučíte veci, ktoré ste doposiaľ nepoznali“.
Počet zobrazení: 1099
16-m.JPG

Nikaragua bola posledné desaťročia krajinou dynamických zmien, zapĺňajúcich titulky novín celého sveta. Nezáleží však na tom, koľko ste o tejto krajine počuli. Navštíviť Nikaraguu je fascinujúci zážitok, lebo, ako píšu v bedekri, „byť tam, je garancia toho, že sa naučíte veci, ktoré ste doposiaľ nepoznali“. Prechádzka ranným trhom so zastávkou na tej najlepšej káve, akú som si mohol priať, no viete si predstaviť vydarenejší začiatok dňa? V Estelí sa nám konečne podarilo prehrať fotografie na CD médiá a na obed sme už sedeli v mikrobuse smerom do intelektuálneho centra Nikaraguy – Leónu, hlavného mesta krajiny z čias koloniálnej éry. Náš príchod do Leónu sa niesol v znamení Miss University, ktorou žilo celé mesto. Ľudia v podvečer zaplnili ulice mesta a sledovali veľkolepú prehliadku. Kamióny a traktory ťahali na prívesoch kandidátky jednotlivých fakúlt, ktorým okolitý dav prejavoval intenzívnym hlukom svoje sympatie. Všetky vozy boli tematicky ozdobené podľa toho, aké odvetvie tá-ktorá študentka zastupovala. I keď sme na ďalší deň plánovali mesto opustiť, voľbu Miss sme si nemohli nechať ujsť. Druhý deň ráno sa k nám po niekoľkých nevydarených pokusoch pridal aj kamarát zo Slovenska Paľo M., ktorý, ako sme pobadali, disponoval najzaujímavejšou španielčinou zo všetkých turistov v Nikarague. Bankomat nazýval kocherom, a vetu „Nehovorím po španielsky“ prekladal „Ja nehovorím tebe španielčina!“ Doobeda sme okúsili vlny Pacifiku, poobede sme si prezreli samotné mesto León. Večer sme sa odviezli do areálu miestnej univerzity, kde už bola zábava v plnom prúde. Pivo tieklo potokmi, ľudia tancovali a spievali, jednotlivé fakulty boli od seba odlíšené farebnými balónmi. Miss University sa tento rok stala študentka medicíny. Kamarát Paľo posmelený teplým pivom neodolal víťazke osobne zablahoželať. Keď sa mu konečne podarilo vyštverať na pódium, padol miske do náručia a pri bozku na líce sa neostýchal čistou slovenčinou poznamenať, že zblízka až taká pekná nie je. Po slávnostnom ceremoniáli sa začala divoká afterparty, pri ktorej sme si uvedomili, že oproti iným krajinám nám miestne devy zďaleka nevenujú toľko pozornosti. A dôvod? V máji 1985 uvalili USA na Nikaraguu tvrdé embargo a prinútili tak urobiť aj všetky ostatné krajiny. Embargo úplne zničilo ekonomiku Nikaraguy. USA ďalej podporovali teroristické skupiny Contras, ktoré podliehali priamemu veleniu CIA. Na povrch sa dostala aj neslávne známa aféra „Iran-Contra“, keď CIA ilegálne pod cenu predala zbrane do Iránu a peniaze, ktoré z tohoto obchodu vzišli, boli použité na podporu skupín Contras. Pripomenul by som, že sa tak udialo v čase iracko-iránskej vojny, v ktorej Spojené štáty v podstate podporovali Saddáma Husajna. Pomalé zmeny začali voľby v roku 1990, keď obyvateľstvo unavené z neustálych bojov a ekonomického kolapsu, pamätajúce si skôr ťažké osemdesiate roky ako revolučnú eufóriu konca sedemdesiatych, podľahlo mediálnemu tlaku a vo voľbách vyhrala UNO – Union Nacional Opositora, masívne podporovaná USA. Jediné mestá, v ktorých napriek intenzívnej propagande zvíťazil revolučný FSLN boli León a Estelí. To, že sme boli hodení s Američanmi do jedného vreca, sme síce nevítali, ale na druhej strane ťažko sme to mohli vyčítať ľuďom, ktorých sa tvrdé imperialistické sankcie priamo dotýkali. Hlavné mesto Managua leží na jazere rovnakého mena, ktoré je dlhé 58 a široké 25 kilometrov. Centrum mesta bolo úplne zničené pri zemetrasení v roku 1931, no postupne ho znovu vybudovali. V roku 1972 ho znova zničilo ďalšie zemetrasenie. Odvtedy mesto nemá nijaké centrum, respektíve tvorí ho obrovská pláň, na ktorej je postavený minaret z krížom. Z Managuy sme sa vydali do najkrajšieho mesta Nikaraguy – do Granady. Mesto leží na jazere Lago de Nicaragua, jedinom jazere na svete, kde žijú sladkovodné žraloky. V meste sme sa správali ako turisti par excellence, keď sme si na jeho prehliadku prenajali konský záprah a z koča fotili miestne pamiatky. Nasledujúcou destináciou bol ostrov uprostred Lago de Nicaragua – Ometepe. Lode na ostrov odchádzajú z prístavu v dedinke San Jorge. Napriek tomu, že sme mali zakúpené lístky, kapitán lode sa pre silný vietor rozhodol vyplávať skôr, a tak nám nezostalo nič iné, ako počkať na ďalšiu loď. Tou bola stará drevená bárka, ktorej životopis by iste vyšiel na niekoľko strán. Nikdy predtým som si nemyslel, že búrka na jazere vo mne dokáže vyvolať taký intenzívny pocit strachu. Prvý deň sme si vyšli na úpätie jednej zo sopiek, keďže sa však rýchlo zotmelo, výstup na vrchol sme naplánovali na ďalší deň. Plán sme jednomyseľne zmenili po tom, ako sme na ostrove objavili možnosť prenajatia terénnych motocyklov. Šesťhodinová jazda pomedzi malé ostrovné osady po prašnej ceste okolo ostrova bola dokonalá. Paľo M. sa ukázal ako nebojácny jazdec. Počas nášho pobytu na ostrove vietor ustal, a tak cesta späť smerom na pevninu bola oveľa pokojnejšia. V prístave sme si zavolali taxík na hranicu s Kostarikou, odkiaľ vám napíšem budúci týždeň.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984