Reklama
Reklama

Bosna a Hercegovina po jedenástich rokoch

Pred jedenástimi rokmi sa práve v týchto dňoch začala vojna v Bosne. O život v nej prišlo dvestotisíc ľudí, z ďalších dvoch miliónov urobila utečencov. Federácia Bosna a Hercegovina je aj po ôsmich rokoch od ukončenia (či skôr zastavenia) konfliktu naďalej akoby zakliata. Vidina lepšej budúcnosti, najmä po nedávnom odhalení nelegálneho predaja zbraní Iračanom, je v nedohľadne.
Počet zobrazení: 562

Pred jedenástimi rokmi sa práve v týchto dňoch začala vojna v Bosne. O život v nej prišlo dvestotisíc ľudí, z ďalších dvoch miliónov urobila utečencov. Federácia Bosna a Hercegovina je aj po ôsmich rokoch od ukončenia (či skôr zastavenia) konfliktu naďalej akoby zakliata. Vidina lepšej budúcnosti, najmä po nedávnom odhalení nelegálneho predaja zbraní Iračanom, je v nedohľadne. Do Sarajeva, Mostaru a Banja Luky prichádzajú pravidelne zahraničné návštevy. Kým sa jedna konferencia skončí, už začína nič neriešiaca druhá a zahraničné peniaze prichádzajú iba v prázdnych sľuboch. V zaostalej a vojnou zničenej krajine ostávajú len tí, ktorí nenašli spôsob, ako odísť. A kde sú najväčší vinníci teraz? Bosnianskym „hrdinom“ – prezidentovi samozvanej Republiky Srbska Radovanovi Karadžičovi a veliteľovi armády bosnianskych Srbov Ratkovi Mladičovi – sa úspešne darí unikať spravodlivosti. Vodcu a zakladateľa paravojenskej Srbskej dobrovoľníckej gardy Arkana pred tromi rokmi zabili v strede Belehradu, členka vtedajšieho štátneho predsedníctva Biljana Plavšičová čaká, kým ju haagsky tribunál posadí na jedenásť rokov do väzenia. Čisté svedomie nemajú ani predstavitelia západoeurópskych štátov. S tichým súhlasom totiž pozorovali srbsko-chorvátske delenie 50 000 kilometrov štvorcových. Exprezident Slobodan Miloševič, ktorý nesie azda najväčšiu zodpovednosť za zločiny spáchané na území bývalej Juhoslávie, sa v týchto dňoch bráni obžalobe aj za Bijelinu. Práve po útoku na toto východobosnianske mesto sa koncom marca 1992 začalo vážne hovoriť o novom ohnisku vojny. Hoci niekoľko dní po Bijeline, 7. apríla, krajiny Európskej únie a USA uznali Bosnu a Hercegovinu ako nezávislú krajinu, konflikt prerástol do najväčšieho a najstrašnejšieho krviprelievania od druhej svetovej vojny na starom kontinente. Za následky vojny, ktorá sa naplno rozhorela pred desaťročím len par hodín cesty z Bratislavy, však nie je dostatočný nijaký trest. Odsúdenie vojnových zločincov nevráti späť život ľuďom a povojnová obnova Bosny bude trvať ešte veľmi dlho. Bolo by však pozitívne, keby Európa nezabudla na strašný, takmer štvorročný konflikt tak, ako zabudla na holokaust a iné politické zločiny.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama