Zisky vykúpené krvou

V obrovskej krajine s nesmiernymi hospodárskymi zdrojmi - Konžskej demokratickej republike (KDR) - to vrie. Situácia je dokonca opisovaná ako africká svetová vojna. Konflikt vyčerpáva krajinu od roku 1998. Armáda bojuje s podporou Angoly, Namíbie a Zimbabwe proti rebelom podporovaným Ugandou a Rwandou. Práve činnosť týchto dvoch krajín sa v KDR pokladá za prostriedok slúžiaci záujmom Spojených štátov, Veľkej Británie a ich spojencov. Podľa oficiálnych zdrojov majú USA vojenskú základňu v Rwande. Americký investigatívny žurnalista Wayne Madsen charakterizuje úlohu Spojených štátov v takzvanom konžskom konflikte ako „destablizáciu kvôli zisku“. Odhady hovoria o cene troch miliónov stratených životov. Vláda a rebeli nie sú jedinými hráčmi bojujúcimi o ovládnutie prírodného bohatstva. Do konfliktu sa zapojili aj nadnárodné korporácie, zahraničné sily a obchodníci so zbraňami. Nekonečná vojna Konžská demokratická republika má dlhú históriu občianskych vojen, siahajúcu do obdobia bezprostredne po získaní nezávislosti. Krajina bola počas bipolarity miestom mocenských hier superveľmocí. Súčasný prezident krajiny Jozeph Kabila sa ním stal v roku 2001 po smrti svojho otca, Laurenta Kabilu, zavraždeného vlastnou osobnou strážou. Mladý prezident nemá takú charizmu ako jeho otec, známym sa však stal vďaka tomu, že v roku 1997 viedol vtedy ešte povstalecké vojsko svojho otca do hlavného mesta, Kinshasy. Dohoda, nedávno podpísaná za podpory OSN a JAR, hovorí o odchode 30 tisíc rwandských vojakov z KDR v priebehu troch mesiacov. Podľa pozorovateľskej jednotky OSN v Kongu (MONUC) je však problémom ešte 12 000 rwandských povstalcov z kmeňa Hutuov, operujúcich z KDR. Rwanda ich obviňuje zo sprisahania proti svojej Tutsiami ovládanej vláde a podiele na genocíde z roku 1998 a tvrdí, že v tom im pomáha KDR. Zatiaľ ich kapitulovalo iba dvadsať jeden. Rwandskí povstalci tvrdia, že podpísaná dohoda ich nezahŕňa. Preto voči nej majú odpor rovnako ako voči hocakému pokusu o ich deportáciu do Rwandy, kde by boli súdení za genocídu. Podľa pozorovateľov OSN začala Rwanda v júli tohto roku sťahovať svojich vojakov. Z celkového počtu 30 tisíc rwandských vojakov sa už dvetisíc vrátilo späť do krajiny, ďalších 20 tisíc vojakov čaká na odsun. Ich odsun z východnej časti krajiny znamená krok vpred v ukončení nezmyselnej devastujúcej vojny. Stále ešte ostáva nedoriešený problém povstalcov. Kabilovej vláde v Kinshase sa zatiaľ nepodarilo nadviazať úspešné rokovania s najsilnejšou skupinou – Zápas za demokratické Kongo. Odchod rwandských jednotiek, ktoré túto skupinu podporovali, ale môže byť efektívnym tlakom pre zasadnutie k rokovaciemu stolu. Kam sa strácajú konžské poklady? Rwandčania tvrdia, že dôvodom ich invázie je iba potreba zastaviť cezhraničné útoky hutuských ozbrojencov. Ale prax ukazuje, že hlavné záujmy sa spájajú s ťažobným priemyslom. Od vypuknutia vojny proti Mobutovi mnohé ťažobné podniky sponzorovali vojenské operácie v krajine, čakajúc lukratívne dohody zaručujúce im právo na využívanie prírodných zdrojov. Americký Barrik Gold Corporation, kde je jedným z akcionárov aj bývalý americký prezident G. Bush, patrí tiež medzi nich. Ďalšími sú rakúska firma Krall, austrálsky Russell Resources a kanadské Banro American Resources. Niektoré z týchto podnikov podpísali dohodu s Comiexom – exportno-importnou firmou patriacou samému Kabilovi. Uprostred konfliktu leží záujem o prírodné zdroje. Okrem zlata a diamantov sa tu nachádzajú i vzácne kovy, veľmi dôležité pre elektronický a letecký priemysel i medicínu – niób, tantal – známe spolu pod lokálnym názvom „coltan“. Afrika má 80 percent svetových zásob coltanu, z toho 80 percent sa nachádza v KDR. Pre americkú armádu je to potenciálne rovnako strategicky dôležité ako zásoby Perzského zálivu.