Voňavé halucinácie
Týždenník SLOVO v čísle 29/2002 umožnil niekoľkým autorom (Ivan Štefunko – Voňavé tabu, Peter Škriepka – Diskusia sa nekončí, Radovan Geist – Rozhoduje sa inde) na jednej novinovej strane prezentovať názory týkajúce sa drogovej problematiky. Hoci články volajú po diskusii, ktorá predpokladá rôznorodosť názorov, opačné postoje tu absentovali, čím sa úroveň celého publicistického zámeru znižuje na nezodpovednú propagáciu užívania drog. Netajím sa, že som takýmto prístupom pobúrený a krajne znepokojený. Uvítal by som, keby v budúcnosti dostali možnosť vyjadriť sa k tejto téme aj nezávislí odborníci, najmä lekári, ktorí zo svojej praxe dôverne poznajú následky týchto produktov. Mrzí ma, že po tom, ako spomínanú tému z utilitárnych dôvodov volebných ziskov vniesol na politickú scénu bez akýchkoľvek mravných zábran predseda Smeru Robert Fico, zneužíva túto rozmáhajúcu sa slabosť mnohých mladých ľudí aj časť ľavicového dorastu. Z vecného hľadiska považujem za najdôležitejšie spochybniť aspoň nasledujúce tvrdenia: Modernizácia je konfrontácia legislatívneho a spoločenského prostredia s každodennou realitou. V politike sa takémuto názoru hovorí oportunizmus, v etike mravný relativizmus. Ak by to bolo naozaj tak, potom je moderné aj odbúravanie sociálnych práv, zvyšovanie nezamestnanosti a stupňovanie vojenských intervencií bez ohľadu na medzinárodné právo. Dekriminalizácia versus legalizácia marihuany. Rozlišovanie týchto pojmov nemá v právnej teórii oporu. Je to podobný nezmysel, akoby niekto dekriminalizoval použitie zbrane, ktoré by však naďalej zostalo nelegálne. Viete si to predstaviť? Štát kriminalizuje mladých ľudí za činnosť, pri ktorej iba ťažko zdôvodní jej reálnu škodlivosť pre spoločnosť. Veľmi nebezpečné tvrdenie. Ak by sme mali podobným jazykom hovoriť o alkohole, museli by sme napríklad presviedčať verejnosť, že alkoholizmus nie je pre spoločnosť škodlivý, že na to, aby ste sa otrávili alkoholom, potrebujete vypiť minimálne tri fľaše vodky a podobne. Počet užívateľov tvrdých drog sa v zásade nezvyšuje. Alarmujúce štatistiky hovoria o pravom opaku. Vyfajčiť jedného jointa je bezpochyby menej nebezpečné, ako piť alkohol pred riadením auta. Nesprávne pochopený problém. Zodpovedný politik by mal vedieť povedať: najbezpečnejšie je neskúšať oboje. Bol by som rád, keby minimálne rovnaký priestor, aký venovali autori neetickej obhajobe užívania marihuany, obetovali aj osvete o škodlivosti užívania drog. Ale o tom by, samozrejme, najprv museli byť presvedčení. V tomto nerovnom súboji odborných argumentov a politických postojov mi totiž až pričasto chýba jednoduché ľudské, mravné stanovisko. Je nešťastím, že ľavica prenechala význam morálky kresťanským demokratom a sama ju zúžila na potláčanie korupcie. Vyznávať mravné zásady nie je konzervatívne, ale prirodzene ľudské. Keby ľavica tak rýchlo nezabudla na svoje pôvodné mravné poslanie a nevymenila ho za vlastné mocenské presadenie sa za každú cenu, bola by dnes pravdepodobne v celkom inej pozícii. Mladá demokratická ľavica i Sociálnodemokratická mládež Slovenska vznikli na ideáloch dať mladým ľuďom pocit zmysluplne využitého voľného času tak, aby nemuseli brať drogy. Je smutné, že dnes sa niektorí skôr orientujú na obhajobu ich užívania. Pozn. red.: Týždenník SLOVO ochotne poskytne priestor v diskusii o problematike užívania drog na Slovensku najmä stanoviskám odborníkov na túto závažnú spoločenskú tému.
