Pod povrchom
Dva dni trvalo minulý týždeň rokovanie G8 v Kananaskise. Za hradbou policajnej ochrany sa v odľahlom kanadskom mestečku radili lídri najvyspelejších štátov sveta o pálčivých témach terorizmu, chudoby v Afrike a o situácii na Blízkom východe. Počas summitu niekoľko faktov ukázalo stále jasnejšie sa črtajúci charakter rozhodovania hlavných aktérov súčasného svetového systému. Vývoj globalizácie určite nie je jedným obrovským sprisahaním. Zároveň však nejde o pohyb samovoľný. Je formovaný záujmami jednotlivých skupín, ktorých vplyv rastie s ich politickou mocou. Hradby mlčania Usporiadatelia starostlivo vyberali miesto konania summitu. Sporadické protesty počas podobných stretnutí počnúc Seatlom sa stali organizovaným spôsobom ako poukázať na existenciu širokého frontu organizácií, zoskupujúcich celé spektrum rozdielnych záujmov, ktoré nesúhlasia so súčasnou podobou globalizácie. Pouličné protesty, rozbité výklady, strety s políciou, ale i semináre a konferencie hovoriace o alternatívnych modeloch vývoja, sa stali pravidelným doplnkom stretnutí Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, G8 a podobne. Samozrejme, médiá sa venovali skôr násilným než konštruktívnym formám nesúhlasu. Rozbitie výkladu McDonalds tehlou je očividne zaujímavejšie ako zverejnenie hoc i detailne vypracovanej správy o škodlivých praktikách nadnárodných spoločností. Organizátorské krajiny sa vždy snažili demonštráciám predísť, či už prísnou kontrolou, alebo výberom miesta konania. V Kananaskise, zdá sa, úspešne použili oba nástroje. Mestečko nachádzajúce sa doslova v strede ničoho prakticky hermeticky uzavreli pre verejnosť. Protestné akcie, organizované v Calgari a Ottawe, upútali menšiu pozornosť médií. Pomohla i kríza na Blízkom východe a samozrejme vrcholiace majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré dominovali správam. Úsilie o minimálne mediálne pokrytie protestov nie je samoúčelná. Verejnosť nemá byť informovaná o iných možnostiach vývoja svetového ekonomického a politického systému ako o tej „jedinej možnej a preto jedinej správnej“. Ani násilie demonštrantov, ktoré má predsa väčšiu šancu objaviť sa na obrazovkách, nie je cieľom samým o sebe, ale prejavom nesúhlasu. Stavanie hradieb mlčania okolo protestov je tak snahou dať rozhodovaniu lídrov o osude sveta zdanie legitimity. Tí sú síce, až na nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, na začiatku či v strede svojich volebných období a pýšia sa pomernou popularitou, no keď sa na to pozrieme bližšie, ich zvolenie bolo veľmi tesné (USA), výberom menšieho zla (Francúzsko), výsledkom sofistikovanej volebnej kampane (Japonsko), či sprevádzané veľkou neúčasťou vo voľbách (väčšina z týchto krajín). V žiadnom prípade nie sú v úrade vďaka svojej vízii spoločnosti, ktorú zdieľajú s väčšinou obyvateľov. Vlne popularity, na ktorej sa vezú, vyvolali nacionalizmus a pocit ohrozenia. Ich pozícia je vratká. Latentný odpor a odcudzenie sa politickým elitám sú vyjadrované nízkou účasťou vo voľbách. Hospodárska politika, ktorú presadzujú, i napriek makroekonomickému rastu vylučuje časť (niekedy rastúcu) ľudí z plnej participácie. Podsúvanie pseudoproblémov a maľovanie strašiaka „globálneho terorizmu“ majú neutralizovať rastúce napätie vo vlastných spoločnostiach a neschopnosť vysporiadať sa s ním. Otázkou je, na ako dlho. Preto je každý spôsob ako predstierať neexistenciu opozície vítaný. Jasné priority Summit G8 sa mal pôvodne sústrediť na boj proti chudobe v Afrike a jej napojenie na rast terorizmu. Bola naň pozvaná delegácia afrických hláv štátov a vlád vedená juhoafrickým prezidentom T. Mbekim. Požadované zvýšenie pomoci, väčšia otvorenosť trhov vyspelých krajín pre výrobky z rozvojového sveta a vyššie investície sa ale ukázali ako nedosiahnuteľné méty. Nakoniec ostalo len pri nezáväznom prísľube jednej miliardy amerických dolárov, čo je smiešne málo v porovnaní so 40 mld. USD vyčlenenými na boj proti terorizmu. Svetoborným nie je ani záväzok Kanady otvoriť sa pre textilné výrobky. Takéto „ústupky“ nestačia ani len na zmiernenie negatívnych dopadov globálneho systému, nie to na naštartovanie rastu a zlepšenie života ľudí čierneho kontinentu. Pritom G8 sama prijala argumentáciu, že koreňom napätia a terorizmu ohrozujúceho rozvinutý svet je bieda. Niekoľkonásobne vyššie výdavky na zbrojenie v porovnaní s rozvojovou pomocou pôsobia teda ako paradox. Zdanlivo. Zisky zo zbrojárskej výroby sú tučnejšie ako napríklad z transferu technológií, či podpory školstva alebo zdravotníctva v treťom svete. Naviac, tento postup posilňuje terajšiu mocenskú štruktúru namiesto toho, aby ju menil smerom k vyrovnávaniu rozdielov. Aj to, že sa nakoniec hlavnou témou stal Blízky východ, je charakteristické. Z hospodársko-strategického hľadiska je omnoho dôležitejší než Afrika. Nová kríza izraelsko-palestínskych vzťahov ohrozuje dodávky ropy. Naviac, upokojenie napätia je nevyhnutným predpokladom na získanie arabskej podpory pre útok na Irak. Rovný medzi rovnými Zdá sa, že Kananaskis definitívne odstránil dedičstvo studenej vojny. Rusko, ktoré sa už dávnejšie začalo ako hosť zúčastňovať na stretnutiach vtedy ešte G7, teraz definitívne prijali za plnoprávneho člena. Nielen že sa zúčastňuje rokovania bez ohľadu na to, či ide o politické alebo ekonomické otázky, ale v roku 2006 preberie i rotujúce predsedníctvo. Je ťažko hodnotiť, nakoľko je toto rozhodnutie ohodnotením sily ruského hospodárstva, a nakoľko ide o odmenu za viac ako kooperatívny postoj počas „ťaženia proti terorizmu“. Každopádne, pod fasádou idylického prekonania starých rozporov sa skrýva i niečo iné. Vstup Ruska do „klubu najrozvinutejších“ zvýraznil fakt, ktorý sa črtá i pri ostatných členoch. Hospodársky silný štát ešte neznamená, že na prosperite participujú všetci obyvatelia. V prípade Ruska je vylúčená väčšina. Štáty združené v G8 nie sú považované len za hospodársky silné, ale i demokratické. Rusko s korupciou a klientelizmom, ktoré sa tam stali synonymom politiky ako takej, a štátnou mocou obchádzajúcou zákony, spĺňa podmienku demokratickej vlády ťažko i po uplatnení tých najvoľnejších kritérií. Podobné praktiky, či ich „civilizovanejšie“ podoby, sú ale stále viac charakteristické i pre ostatné krajiny hrdiace sa prívlastkom demokratické. Za fasádou formálnej vlády ľudu sú ukryté prepletajúce sa záujmy elít. Nič nie je uzavreté Summit G8 v Kananaskise bol ďalším krokom smerom k systému, kde sa skutočne dôležité rozhodnutia robia za zatvorenými dverami. Hlasy opozície sa v mene nezvratnosti globalizácie ignorujú, alebo umlčujú. Úplne prehliadané je, že i iný svet je možný. Ukázalo sa tiež, že tvoriaca sa globálna elita má malý záujem zaoberať sa skutočnými príčinami konfliktov. Namiesto toho výberovo hasí požiare v oblastiach svojich citlivých záujmov. Alternatívou môže byť len globálne hnutie vychádzajúce zdola a ponúkajúce, spolu s búraním starého systému, nové riešenia. Minulý týždeň sa zdalo, že bolo úspešne umlčané. Verme, že šlo len o krátke nadýchnutie sa pred ďalšími kampaňami.
