Azyl musel hľadať azyl
Vďaka Ministerstvu kultúry SR máme na Slovensku porevolučnú obdobu bytového rodinného divadla. Z dramatika Osvalda Zahradníka sa stal novodobý disident.
Pozvané Moskovské činoherné divadlo N. V. Gogoľa totiž namiesto oficiálne naplánovaného predstavenia na Malej scéne SND muselo zahrať jeho hru Azyl v priestoroch Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave.
Bez kulís, bez reflektorov, bez dosiek, ktoré znamenajú svet. Neobyčajné predstavenie sa uskutočnilo v nedivadelných priestoroch medzi kancelárskym nábytkom. Tieto vynútené improvizované podmienky i kuriózne okolnosti vystúpenia mu dodávali osobité kúzlo a spoluvytvárali silný (aj mimoumelecký) zážitok. Autorovo podobenstvo o hodnote ľudskej dôstojnosti a súdržnosti, o potrebe sebaúcty a pomoci človeka človeku nadobudlo nové významy. Bol to ojedinelý divadelný zážitok, veď diváci vo Viedni sa deň predtým museli "uspokojiť" s tradičným divadelným predstavením tejto inscenácie.
Chudoba ducha kultúrnej politiky
Pôvodne malo moskovské divadlo uviesť 6. mája 2001 v DPOH hudobnú drámu Igora Stravinského a Ch. Ramuza História vojaka a 7. mája na Malej scéne SND inscenáciu hry Osvalda Zahradníka Doletíme do Milána (pôvodný názov Azyl). Malo, ale neuviedlo.
MK SR zrušilo hosťovanie tohto divadla v Bratislave s mimoriadne vynaliezavým vysvetlením: "z dôvodov úsporných opatrení a viazania finančných prostriedkov na rok 2001", hoci 14. marca 2001 poslal generálny riaditeľ sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR riaditeľovi divadla list s pozvaním a konkrétnymi podmienkami hosťovania, s odvolaním sa na článok 10 podpísaného Programu spolupráce medzi MK SR a MK Ruskej federácie.
Rovnaký stupídny argument
Ten istý generálny riaditeľ napísal neskôr v nedatovanom liste veľvyslancovi RF aj to, že pri príprave predmetného podujatia "išlo predovšetkým o osobnú iniciatívu pracovníčky..., a nie o všeobecný koordinovaný postup Ministerstva kultúry SR a zainteresovaných subjektov, ktoré o týchto krokoch neboli v dostatočnej miere informované". Bez jediného slova ospravedlnenia! Schopnosť štátnych úradníkov prehadzovať zodpovednosť - aj za svoje podpisy - na iných je známa, ale toto priznanie úradníka o vlastnej neschopnosti riadiť a koordinovať práce na plnení úloh vyplývajúcich z medzištátnych dohovorov by si mal všimnúť aj minister kultúry SR, aby sa mu podobná galiba nestala pri hosťovaní súboru napríklad z USA.
Osvald Zahradník sa tak zapísal do dejín ruského divadla už dvakrát. Prvýkrát v roku 1973 s inscenáciou Sólo pre bicie (hodiny) Moskovského umeleckého divadla (MCHAT). Druhý zápis sa odohral 6. mája 2001, keď moskovská inscenácia jeho hry musela v Bratislave nájsť azyl na ruskej pôde, aby ju slovenskí diváci pozvaní šuškandou mohli uvidieť. Ten druhý zápis si Slovensko mohlo odpustiť.
P. S.: Odkaz pre divadelníkov z Moskvy: Prijmite odo mňa kolegiálne ospravedlnenie aj za tých, ktorí to mali a nedokázali urobiť. Sám som niečo podobné zažil, keď MK SSR v roku 1982 zrušilo zájazd trnavského Divadla pre deti a mládež do USA šesť dní pre odletom a pre druhú stranu vymyslelo rovnako stupídny argument o nedostatku finančných prostriedkov.
Autor (1948) je publicista
