Dôstojná práca pre všetkých
Šance a riziká, ktoré so sebou prináša globalizácia, boli už viackrát predmetom početných diskusií. Priveľa ľudí a spoločenských skupín nemá žiadny úžitok z globalizujúcej sa ekonomiky, a to pre nedostatok vzdelania, kapitálu, alebo príležitostí. Ekonomika založená na informáciách sa vyvíja paralelne s "ekonomikou poznatkov".
Ak sa pozrieme na prognózy rastu, v najbližšej dekáde nebude ešte dostatok dôstojných pracovných miest, ktoré by ľuďom slúžili na obživu. V súčasnosti máme v skutočnosti globálny "deficit dôstojnej práce", keď 3000 ľudí denne umiera v dôsledku úrazov na pracoviskách a chorôb zapríčinených zlými pracovnými podmienkami, 90 percent robotníkov nemá adekvátnu sociálnu ochranu a polovica svetovej populácie žije z menej ako 2 dolárov na deň.
Tvorba zamestnanosti
Jednou z našich najväčších výziev je poskytnúť výdobytky globalizácie viacerým ľudom a vybudovať sociálnu základňu globálnej ekonomiky. Strategickým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je zrýchlenie vytvárania dôstojných pracovných miest. Dôstojná práca je prvým vykročením z chudoby a dôležitým krokom k sociálnej integrácii. Propagácia dôstojnej práce je hlavnou úlohou Medzinárodnej organizácie práce (ILO). V priebehu vyše 80 rokov bola ILO jedinou medzinárodnou organizáciou, ktorá pri rokovaniach spájala zamestnávateľov, pracovníkov a vlády. Našou úlohou je chápať zmeny vo výrobe a poskytovať priestor na vyjednávanie, ktorý umožní navigovať spoločnosť dopredu férovým a spravodlivým spôsobom, a vybalansovať záujmy všetkých podielnikov vo svete práce.
Práca je rozhodujúcou pre identitu a budúcnosť jednotlivca. Prostredníctvom nej sú ľudia prepojení s komunitami, v ktorých žijú, a tiež so širším ekonomickým prostredím. Práca je tiež hlavným východiskom z chudoby. No dnes je vyše 150 miliónov ľudí nezamestnaných a jedna miliarda trpí nedostatkom práce. Na prekonanie tejto priepasti je zo strany politikov potrebné venovať oveľa väčšiu pozornosť otázkam zamestnanosti. V novej globalizovanej ekonomike musia verejný aj súkromný sektor vytvárať pracovné miesta s vyššou produktivitou. Stratégia rastu zamestnanosti musí obsahovať podporu malým a stredným podnikateľom, rovnako ako investície do vzdelania. Vytváranie pracovných príležitostí musí takisto viac dbať na rovnosť šancí pre ženy a iné minoritné skupiny. Rovnako musí pomáhať mladým ľuďom pri hľadaní práce.
Práva pracujúcich
Vytváranie zamestnanosti je kľúčovým komponentom na zaručenie práv pracujúcich, pretože nikto si ich nemôže nárokovať, ak je nezamestnaný. Zaručenie týchto práv je rovnako nevyhnutné na vytvorenie dôstojných pracovných podmienok. Základným právam pracujúcich sa dostalo celosvetového uznania na Sociálnom summite v Kodani v roku 1995, a sú jasne vymedzené v Deklarácii základných princípov a práv pracujúcich Medzinárodnej organizácie práce.
Patrí sem sloboda združovania a kolektívneho vyjednávania, zákaz nútenej práce, zákaz detskej práce a diskriminácie. Spolu konštituujú sociálnu sieť svetovej ekonomiky, pod ktorú by nemal spadnúť žiadny človek. Rozhodujúce medzi týmito právami je právo organizovať sa a právo byť vypočutý, ktoré umožňujú kolektívne vyjednávanie a obhajobu vlastných záujmov. Tvoria základ plného uplatnenia ostatných práv.
Implementácia medzinárodných dohôd
Niekedy sa uvádza, že práva pracujúcich síce existujú ako medzinárodné normy, ale v praxi sa zriedka rešpektujú. Práva robotníkov sa môžu implementovať rozličnými spôsobmi. Po prvé, ak sa ratifikuje Konvencia ILO o pracovných štandardoch, stáva sa vnútroštátnym právom. Ak je vnútroštátny súdny systém solídny, vnútroštátne právo poskytne ustanoveniam konvencie vynútiteľnosť. Ak súdny systém konkrétneho štátu nie je dostatočne silný, potom sa stáva prioritou jeho posilnenie.
Na vnútroštátnej úrovni existujú niekedy pracovnoprávne súdy alebo iné inštitúcie, ktoré podporujú presadzovanie pracovného práva v praxi. Silný systém pracovnej inšpekcie nemá len politickú, ale i vzdelávaciu a propagačnú úlohu. Technická spolupráca môže prispieť k posilneniu týchto inštitúcií. ILO má nezávislý dozorný orgán, ktorý môže rozhodovať v sporoch. Aj hodnotenie situácie a publikovanie informácií o problémoch môže priniesť značný pokrok. Verejná mienka je jednoznačne hlavným nástrojom zmeny. Mali sme možnosť sledovať, ako spotrebitelia a mimovládne organizácie skomplikovali firmám predaj tovarov vyrobených s použitím detskej práce, a počet podobných iniciatív stúpa. V súčasnosti naozaj úspešné firmy vedia, že dobré vzťahy s pracujúcimi sú výhodné aj pre podnikanie.
Potreba sociálneho dialógu
Nakoniec, existuje tu systém medzinárodných organizácií. Ak chceme zabudovať robotnícke práva do základov globálnej ekonomiky založenej na určitých pravidlách, multilaterálna spolupráca musí byť koherentná, musí zjednotiť svoje uvažovanie a využívať svoje kapacity efektívnejšie. ILO začala spolupracovať s brettonwoodskymi inštitúciami na tom, aby postavili do centra stratégií na odstránenie chudoby a rozvojových programov problematiku zamestnanosti a pracovných štandardov.
V protiklade ku všeobecnému názoru, práva pracujúcich nie sú prekážkou ekonomického rastu, naopak, sú preň nevyhnutné, pretože poskytujú presne to, čo ľudia požadujú vo svojom každodennom živote - prácu, bezpečnosť a dôstojnosť. Práva pracujúcich prospievajú aj produktivite práce. A tam, kde dochádza ku konfliktu záujmov, možno navrhnúť inštitucionálne podmienky na dialóg, pričom účasť na ňom môže priniesť pozitívne synergické efekty. Naozaj dôstojné pracovné podmienky, založené na transparentnom dialógu medzi vládou, zamestnávateľmi a zamestnancami, sú nenahraditeľným prostriedkom garantujúcim riešenie konfliktov, sociálnu rovnosť a legitimitu vo svete práce.
Autor je predseda Medzinárodnej organizácie práce (ILO)
Z magazínu Up Front preložila Tatiana SúĽovská
