Novinári by mali tak trochu štekať
Etika v žurnalistike je len súčasťou etiky spoločnosti. Nemožno ju vidieť ako fenomén, ktorý stojí sám osebe. Etika spoločnosti, jej kultúra a civilizovanosť je vonkajší kruh, v ktorom sa parciálne nachádzajú všetky hodnoty a medzi nimi aj etika žurnalistiky.
Týždenník International Express prináša prehľad diania v celom svete, rešeršuje ho a hľadá súvislosti s našou krajinou. Keďže mám týždenne na stole okolo dvadsať špičkových svetových titulov, dovolím si utvoriť názor na svetovú žurnalistiku a v tej súvislosti posudzovať aj našu.
Sú známe kauzy prenasledovania populárnych osobností novinármi a najmä fotografmi. Ešte stále zostáva otvorená otázka, či by princezná Diana bola zahynula, keby auto, v ktorom sedela, neboli prenasledovali paparazzi. Táto žena sa stala najzreteľnejšou obeťou neetického novinárskeho správania sa, pretože nebola politicky priveľmi dôležitá. Stelesňovala vlastne tovar na trhu masmédií, ktoré zarábali na jej obľúbenosti. Tu možno naozaj hovoriť až o hyenizme. Nechcem však napádať kolegov v iných krajinách. Žijú tak, aby sa uživili. Trhový mechanizmus ich možno núti zabúdať na vlastné svedomie pre peniaze a chlieb.
Čo je morálka
Slovensko je mladá demokracia a dovolím si povedať, že moja generácia o nej veľa nevie. Demokracia sú možnosti, práva, otvorené dvere. Kde má však hranice? Sú jej hranice hranicami morálky? Ale potom: čo je vlastne morálka? Rozličné kultúry majú o tom rôzne predstavy. Boli ľudožrúti vo svojom vlastnom civilizačnom kruhu nemorálni pre to, že jedli ľudské mäso?
Priblížme si však posledné príklady u nás, ktoré viedli k diskusii o novinárskej etike. Ako ženu ma veľmi zaujal prípad Anny Malíkovej. Pre jej lásku k Alexandrovi Belousovovi ju možno absolútne zhodiť ako naivnú osôbku, ktorá konečne našla lásku a podľahla bez toho, aby si overovala. Ako politička stojí v negatívnom svetle. Ako žena? V pozitívnom. Bojuje o svoje šťastie. Nepodozrieva. Muž, ktorého žena nepodozrieva, patrí medzi šťastných. Znie to ako selanka, však? A predsa práve toto je otázka morálky. A etiky. Majú právo jej politickí kolegovia vstupovať do jej spálne a zakazovať jej vzťah? Je dokázané, že Belousov je podvodník? A ak sa to nedokáže, potom je ona hrdinkou. Dejiny už ukázali, ako je to s hrdinami. Odstraňovali sme pomníky tých, čo boli hrdinami 40 rokov. Nie, nepletiem hrušky s jablkami. Chcem upozorniť na rôzne pohľady na vec.
Totiž na druhej strane je človek v politike verejným majetkom. Zastupuje naše záujmy. Je strojcom našej budúcnosti. Máme teda právo ho kontrolovať. Môže mať v spálni niekoho, kto z neho vytiahne dôležité informácie s cieľom zneužiť ich? Nemal by. Potom máme právo takéto niečo aj trochu kontrolovať.
Má, alebo nemá žurnalistika právo vstupovať do spální? Pravda, pod pojmom spálňa nemyslím iba spálňu, ale to najintímnejšie súkromie a v tomto prípade súkromie verejne činných osôb.
Úlohy žurnalistov
Tlač rozpitvávala prípady Billa Clintona, štyri manželstvá Gerharda Schrödera, Mitterrandovu milenku, s ktorou má dcéru... Teraz má na muške napríklad Joschku Fischera. A to v krajinách s vyspelou demokraciou. Obávam sa, že my si s týmto problémom nebudeme vedieť poradiť lepšie.
Na druhej strane však možno práve preto, s týmto trochu detským postojom k novému fenoménu, si budeme vedieť vytvoriť a uctievať pravé hodnoty. Prečo? Lebo ešte nie sme príliš zmanipulovaní napríklad macdonaldovskou kultúrou. Ešte veľmi pozorne počúvame hlas vlastného srdca, ktorý súvisí s hlasom svedomia. Náš národ zrodil veľkých umelcov v hudbe, výtvarníctve, literatúre. Veľkých vedcov, ktorých uznávali na celom svete. Máme teda právo mať vlastnú hrdosť. A, našťastie, už môžeme mať vlastný svetonázor. Ale bude naozaj vlastný? Naozaj nám nikto odnikiaľ nediktuje, ako máme žiť, čo máme jesť a čo si máme myslieť?
Všetci vieme, že diktuje. Ale to je vlastne normálne. Silnejší vždy diktuje slabšiemu, vyspelejší menej vyspelému. Tak napríklad aj Anna Malíková je obeťou záujmov. Tak ako bol, prepáčte tú opovážlivosť, pán Kohl alebo Clinton. A myslím si, že my, žurnalisti, máme v tomto úlohu rozvirovať hladiny, nastoľovať problémy, sledovať ich, odhaľovať, ba tak trochu štekať. To, či je to správne, nie je však celkom záležitosťou srdca či svedomia. Je to vecou múdrosti, rozhľadenosti, politického a právneho vedomia. Je to vecou odpovede na otázku: Komu slúžim? Čie záujmy svojím konaním obhajujem?
Preto si myslím, že dobrý novinár je múdry novinár. Dobrý novinár je novinár, ktorý zastupuje záujmy svojej vlasti a jej národa.
Autorka je šéfredaktorka týždenníka International Express
