Reklama
Reklama

Zaujalo nás

Zle servírovaná hostina
Počet zobrazení: 1614

Zle servírovaná hostina

Výskum konzorcia STEM a Sofres-Factum hlási, že už pätine českých občanov sa do Európskej únie nechce. A ako to u nás býva, paradoxy sa len vŕšia. Zatiaľ čo voliči dôsledne proeurópskej sociálnej demokracie vstup častejšie odmietajú, sympatizanti eurorealistickej až skeptickej ODS vstup podporujú. Ľavicovo orientovaní ľudia sa vraj boja o svoje sociálne istoty pri začlenení do "socialistickej" Európy, kde sa to pritom sociálnymi právami len tak hemží. Naopak, pravicovo zameraní ľudia sa o svoje slobody neobávajú ani pri vstupe do tohto zväzku obmedzujúceho národnú suverenitu. Hoci sa uvažovanému obmedzeniu pohybu pracovných síl prikladá veľký vplyv na pokles záujmu o vstup, výskumné dáta hovoria inak - pričlenenie odmietajú ľudia, ktorí neprejavujú žiadny záujem o prácu v zahraničí. Sledovanie uvedených správ navodzuje dojem, že pričleňovací proces je nadmieru odbytá a zle servírovaná svadobná hostina. Čo je vlastne na tom zlé? Predovšetkým sa hosťom vnucuje jedlo ako malému dieťaťu - jednu lyžičku za otecka a druhú...opäť za otecka. EÚ chce vraj to a ono, musíme prijať tieto normy a zvýšiť tamtie ceny či dane a vôbec musíme robiť spústu vecí kvôli únii. Dieťa nevie, že má papať hlavne kvôli sebe. Našťastie, hádam nie sme malé deti, to len z politických výšin sa to tak niekedy javí. Hlavná otázka teda znie, či to všetko musíme alebo chceme. Prijímame normy EÚ kvôli nej, alebo vo vlastnom záujme, tak, aby sme sa stali štandardnou európskou krajinou, v ktorej by žiadny solídny investor, zamestnanec, či zákazník nemusel mať dôvod na obavy? Pre pochopenie ďalšieho vývoja udalostí by nezaškodilo dať občanom do rúk hneď celé menu. Potom by sa možno nevyplytvalo toľko času na sťažnosti, že na začiatku hostiny niečo chýbalo, alebo bolo nevydarené a viac času by ostalo na predstavenie dobrôt, ktoré prídu neskôr. Možno je náš hostiteľ trochu vyberavý a váhavý, rozhodne však solídny a bohatý. Tým skôr je pochopiteľné, že neotvára hneď celú náruč. Za prehnanou pozornosťou venovanou prechodným opatreniam by tak nemali zapadnúť ponúkané výhody vrátane programov na vyrovnávanie podmienok medzi krajinami a prerozdeľovanie fondov v prospech chudobnejších regiónov. Nie je tiež dobré predstavovať hostiteľa ako tupého byrokrata s glotovými rukávmi. Centralizačný princíp vyvažuje v EÚ decentralizácia, popri prúde detailnej administrácie tečie aj prúd obrovských inovácií technologického i organizačného typu, jednota spoločenstva sa rozvíja do pestrosti na základe princípu subsidiarity, teda snahy riešiť problémy na najnižšej možnej úrovni. Nadnárodná Európa je tiež Európou regiónov rozvíjajúcich vlastnú ekonomiku i kultúru. Kuchyňami zajtrajška nie sú len veľké korporácie, ale tiež čoraz viac malých a stredných podnikov, ktoré nevyhnutne potrebujú širší priestor. Ak sa nemáme spoliehať len na príliv zahraničných investícií, nové české firmy môžu chytiť druhý dych práve v európskom spoločenstve. Na rozdiel od očakávaných tokov peňazí, ktoré možno ľahko spočítať, má trvalý prospech hodnotu nevyčísliteľnú. Ide o prináležitosť k určitému priestoru a jeho hodnotám a normám, ktoré budú tvarovať životy budúcich generácií. Ide o zaradenie do prostredia plného výziev, do dynamického sveta, ktorý jediný nás môže definitívne vytrhnúť z postkomunistickej pohodlnosti. Už samé hodnotenie zo strany únie je inšpiratívnym procesom učenia, ktorý bude oveľa intenzívnejší, až budeme s vyspelejšími žiakmi chodiť do rovnakej školy. Je preukázané, že európsky priestor je súťaživejší ako americký, pretože predsa len obsahuje rozmanitosť národných ekonomík a je menej opanovaný monopolmi. Preto má tiež veľké šance uspieť ako celok v globálnej súťaži. To, čo sa v novembri 1989 zdalo mannou nebeskou, sa dnes ukazuje ako bežné jedlo. Sloboda pohybu a otvorené dvere do sveta sú dnes samozrejmosťou, na to EÚ nepotrebujeme. Oveľa dôležitejšia než možnosť zamestnania na Západe je možnosť pracovať u nás ako v západnej Európe, teda rovnako zaujímavo a výnosne. Nie jednotlivci, ale celá krajina musí vstúpiť do vyzývavej európskej náruče a ťažiť z jej darov.

(Jiří Večerník, sociológ, MF Dnes, 16. 8. 2001)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama