Chlapčenská túžba po žene
Masa ľudí, v mysliach ktorých prebleskuje akt pomsty. Hlava zatienená chamtivosťou, nenávisťou ku všetkému cudziemu, ku všetkému úspešnému, individuálnemu. Nenávisť priemerných voči originálom. Stádo krvilačných oviec, ktoré pastier-diktátor zaviedol na cestu bez možnosti úniku. Na cestu, po ktorej potečie krv, no nikto to ešte netuší. Niekto predsa. Niečo visí vo vzduchu. Stádo však kričí hurá, dvíha zbrane: začala sa vojna.
Film talianskeho režiséra Giuseppe Tornatoreho Malena sa k téme vojny obracia iba okrajovo. V jeho celkovom vyznení sa nás však zmocňuje pocit, že oná vedľajšia téma sa stáva dominantnou a vo svojej skrytej prezentácii i najsilnejšou. Ako vedľajšia postava (téma) vymedzuje postavy (témy) hlavné. Dodáva im vierohodnosť a silu v celkovom príbehu. Pozadie tvorí jednoduchá časová os: začiatok vojny - vojna - koniec vojny. Samotný príbeh sa však v prvom pláne obracia k niečomu inému. Načiera do sfér, ktoré s vojnou majú pramálo spoločné: totiž do sexuality. I keď z istého hľadiska práve jej potláčanie bolo jedným zo zdrojov masovej neurózy ústiacej do vojnového stavu, ktorý tak bolestne poznačil európske dejiny dvadsiateho storočia.
Hlavný motív dospievania
Stredobodom záujmu je dozrievanie chlapca, resp. dozrievanie na muža. Prezentovaný rodičovský konflikt, akási vzbura, je zosobnený túžbou vlastniť bicykel, nosením dlhých nohavíc. Možno návštevou holičstva, kde sa jeho mužnosť meria túžbou nielen sa ostrihať, ale aj nechať holiča prejsť ladnými pohybmi britvou po chlapčenskej tvári, z ktorej netrpezlivo vyrážajú drobné, pomaly tmavnúce a tvrdnúce fúzy.
Hlavným motívom dospievania sa však stáva túžba po žene. Po žene oslnivo krásnej. Dusivo erotickej, do stavu vášne privádzajúcej animy. Tlupa bicyklistov túžobne sa prizerajúca na svoj nedosiahnuteľný, pritom však viditeľný sen je prvým zážitkom "najmenšieho z najmenších", ktorý si hovorí Renato. Práve cez neho je príbeh dozrievania v stave vojny vyrozprávaný. No zrejme sa k nej približuje z opačného konca.
Erotický opar nad kinom
Keď prechádza cez mesto, bicyklisti vrátane Renata ju prenasledujú. Na námestí sa zastaví čas, všetci muži naokolo sa dívajú na tú neskutočnú bytosť. Svojím nádherným telom, ladnou chôdzou, vejúcimi bielymi šatmi na opálenej pleti, čiernymi vlasmi zopnutými tak, že je možné vidieť odhalenú šiju, búrlivo spúšťajúc tlkot srdca, hlad po dotyku, pohladení, nutkanie priložiť nos, možno ochutnať tú vôňu.
Pri pohľade na Malenu nadobúda sen futuristov o kine, ktoré by okrem audiovizuálnej simulácie ponúkalo aj pastvu pre ostávajúce ľudské zmysly, parametre okamžitého uskutočnenia. Nad kinom sa vznáša erotický opar. Nádherná tvár, oči, ústa, oči a zase ústa. Na pokraj šialenstva hnaná predstava dokonalej ženy: Monica Belucci. Nový taliansky sexsymbol nadväzujúci na "plné tvary" Sophie, Giny, Claudie a všetkých tých horkokrvných talianskych krások.
Prekrásne obrázky Lajosa Koltaia, ktorý stál za kamerou (tohtoročná nominácia na Oscara za kameru), dodávajú ladne sa pohybujúcej Malene po uličkách a námestiach sicílskeho mestečka Castelcuto anjelskú charizmu. Už len pre ten pocit krásy, doplnený o typickú sicílsku architektúru, more, domy, pitoreskné typy miernych obyvateľov a, samozrejme, dozrievajúcich mladíkov, pomaly sa zakukľujúcich, aby sa z nich stalo niečo iné, niekto iný - muž.
Odľahčená tragikomika s nostalgickým nádychom
Vo vojne nadobúda metafora, resp. motív dozrievania obludné rozmery. O Maleninom mužovi, vysoko váženom občanovi mesta, sa roznesie chýr, že padol v boji. O to viac sa Malena stáva objektom slasti celého okolia. Chtivosť mužov a nenávisť žien sa Malene stávajú takmer osudnými.
Nie je však nevyhnutné zmieňovať sa o sekvencii uzatvárajúcej film, aby čitateľ celkom nestratil dôvod na návštevu kina. Treba skôr hovoriť o tragikomike, možnom antagonizme fenoménov, ktoré sa filmu dotýkajú. Dozrievanie, láska, dotyky nehy na strane jednej a zabíjanie, závisť, smrť na strane druhej.
Film sa vyhýba zjednodušujúcim, a akoby sa mohlo už zo spomenutého zdať, aj lacným melancholickým porovnaniam. O to viac akcentuje chlapčenskú túžbu stať sa mužom, túžbu zmocniť sa ženy a vymedziť sa tak v sociálnom priestore. Takáto túžba, v našom konkrétnom prípade túžba Renata po Malene, sa prezentuje ako Renatova predstava.
Svojím spôsobom môžno hovoriť o zavádzaní, na konci ktorého zisťujeme, že išlo iba o chlapčenskú predstavu. Na druhej strane film zábavným, postmodernistickým spôsobom cituje viaceré klasiky talianskej a americkej kinematografie.
Viaceré "výstavné zábery", resp. scény variuje dokonalá simulácia monochromatického pásu. Namiesto Johna Wayna a mnohých ďalších so svojimi partnerkami v nich figuruje dvanásťročný Renato so svojou vysnívanou Malenou. Film tak pôsobí veľmi zaujímavo a odľahčene. Veľa z tragického získava komické polohy. Je tu miesto na odľahčenú tragikomiku s nostalgickým nádychom, čo v konečnom efekte znamená onen povestný smiech cez slzy.
Nielen pre mužov
Film Malena je, zdá sa, veľmi vydareným pokusom o vystihnutie charakteru malého mesta v čase vojny. Nezaznamenáva žiadne bojové scény. Všíma si však premeny ľudí, ktorých charaktery oscilujú a sú rovnako nestále ako vzťahy medzi ľuďmi, mileneckými dvojicami v stave vášne, alebo kdesi na fronte v Afrike. V pôsobivom obrazovom vyjadrení, v milom príbehu podporenom silnou hudbou Ennia Morriconeho a, samozrejme, v okúzľujúcej kráse Monicy Bellucci tkvie čaro, ktoré by bola škoda nespoznať. Vrelo odporúčame, a to nielen mužom!
