Pravda
má v histórii trocha iný význam ako v prírodných vedách. Prírodovedec môže kedykoľvek zopakovať experiment a tak odstrániť prípadný omyl, či odhaliť podvrh. Historik to má dvojnásobne ťažšie, musí sa jednak vedieť vcítiť do ducha doby, ktorú skúma, a navyše musí vedieť medzi prameňmi, ktoré vypovedajú o minulosti, odhaliť podvrhy alebo lživé svedectvá.
Britský spisovateľ George Orwell popísal vo svojom románe s názvom 1984 diktátorský režim, kde sa na základe potrieb či samotnej svojvôle Veľkého brata prepisovala história. Ústredným heslom ním popisovanej totalitnej spoločnosti bolo, že kto ovláda minulosť, ovláda prítomnosť i budúcnosť. Žiaľ, Orwell nepopisoval fikciu. Väčšina obyvateľstva našej krajiny zažila, ako sa výklad dejín menil podľa vôle mocných. Kedysi dávno Karel Havlíček-Borovský napísal: "Tak to chodí na tom svete každú chvíľu inak, dneska ctia ťa za svätého, zajtra budeš sviňa. Tvoria si bohov podľa svojho pohodlia, koho včera obesili, k tomu sa dnes modlia."
Slovenské národné povstanie patrí medzi najvýznamnejšie udalosti v dejinách nášho národa. Nečudo, že sa o ňom vedú diskusie a spory. Lenže zároveň platí, že o máloktorej historickej udalosti sa napísalo toľko lží ako práve o Povstaní. Medzi zásluhy historika Viléma Prečana patrí, že uverejnil základnú edíciu dokumentov o tejto historickej udalosti. Bolo to v polovici 60. rokov. Patrí ku generácii historikov, ktorí, keď mali voliť medzi službou ideológii majúcou za cieľ obšťastňovať ľudí násilím a úsilím hľadať pravdu o historických udalostiach, dal prednosť snahe o pravdu. Navyše si za odbor svojho vedeckého bádania zvolil obdobie, ktoré Nemci nazývajú Zeitgeschichte a my by sme to mohli preložiť ako "súčasné dejiny". Táto oblasť je bojovým poľom nielen historikov, ale aj politikov.
Za dielo naozaj najsúčasnejších dejín možno považovať zborník z jesene roku 1968, ktorý inicioval a vydal on sám. Uverejnili v ňom predovšetkým dokument z prvého týždňa okupácie Prahy armádami krajín varšavského paktu. Niečo podobné mu normalizátori, ktorí sa v roku 1970 dostali u nás k moci, nemohli odpustiť. Nesmel pracovať vo svojom odbore, určili mu osud zle plateného pomocného robotníka a hrozilo mu väzenie. Nakoniec mohol odísť do emigrácie, kde zhromažďoval dokumenty o činnosti disidentov vo vlasti.
Výsledky modernej vedeckej práce nie sú zväčša produktom bádania jednotlivcov, ale kolektívov. Vilém Prečan dokázal, že vie nielen písať vedecké práce, ale aj viesť vedecké kolektívy, ako bol pražský Ústav súčasných dejín. Preto má podiel nielen na prácach, ktoré sú podpísané jeho menom. Vie vedecky pracovať, no i inšpirovať k takejto práci. Širšia verejnosť ešte stále nedokáže v plnej miere oceniť tento typ vedeckých pracovníkov, ktorí nielen horia, ale aj zapaľujú.
