Mám absolútny hudobný hluch

Voľný čas - to je to, čo nám všetkým, politikov nevynímajúc, chýba. A práve ich pozývame do našej rubriky, aby sme sa opýtali, čo robia, keď sa im chvíľa vzácneho voľna naskytne. Dnes na naše otázky odpovedal Jozef Macejko, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

Ako si spomínate na študentské časy, ktoré ste ako vysokoškolák prežili v Bratislave?

V študentských časoch to bolo všelijaké. Prvý a druhý ročník bol dobrý. Po celý ten čas som hrával futbal v areáli študentského domova na Bernoláku. Po futbale sme si šli uhasiť smäd na pivo do Hasiča, čo bola najbližšia krčma pri internáte. Keď som nehral futbal, chodil som veľmi často do kina, resp. na prechádzky. Horší už bol tretí a štvrtí ročník. Nároky na štúdium sa začali zvyšovať a dostávali sme veľa úloh a zadaní, ktoré boli prvoradé. Na šport aj na "regeneráciu" po futbale zostalo menej času, do kina sme sa už takmer nedostali. V piatom ročníku sa vrátili voľnejšie chvíle, takže príležitosti na šport i spomínanú pošportovú regeneráciu bolo dosť. Ešte musím zdôrazniť, že počas celého štúdia som nevynechal jediný hokejový ani futbalový zápas Slovana.

Ako vyzerá váš voľný čas dnes?

Asi takto: (pán minister nám to v kresle názorne predviedol - zatvoril oči a zaujal uvoľnenú pózu), takto relaxujem. Ale vážne. Dnes to vyzerá približne ako vo štvrtom ročníku, voľna je pomerne málo. Na oddych mi v priebehu týždňa zostáva veľmi málo času, väčšinou je to v nočných hodinách. Vtedy zvyčajne zoberiem noviny, alebo zapnem teletext a sledujem najmä politiku a športové výsledky, či využijem príležitosť vypiť si s manželkou kávu a v pokoji sa porozprávať o tom, aký deň máme za sebou. Snažím sa zariadiť veci tak, aby aspoň víkendy boli voľnejšie a tým si dopriať viac oddychu a venovať sa rodine, rodičom. Nie vždy sa to tak dá zariadiť, lebo aj cez víkendy sú mnohé pracovno-spoločenské podujatia.

Spomenuli ste manželku, aká je?

Donedávna som bol zvyknutý na život slobodného pána. Som ženatý iba tri roky, teda, možno povedať, krátko. Moja manželka je výrazne mladšia, je to energická, sebestačná žena, organizačný typ. Mám v nej spoločníka i spolupracovníka.

Ste pozorným manželom? Prezraďte, ako často dostáva manželka od vás kvety?

Tak ako veľa mužov, i ja si občas nimi niečo žehlím. Pravdou je, že kvety dostáva častejšie od mojich známych, ako odo mňa.

Podľa vašich slov ste donedávna žili ako slobodný mládenec. Donútilo vás to venovať sa kuchárskemu umeniu?

Uvariť základné veci som sa naučil, dokonca niektoré jedlá varím rád. Kým som bol menej zaneprázdnený, neraz som prekvapil manželku dobrým jedlom, žiaľ, v poslednom období sa to nestáva.

Keď sa idete v Bratislave najesť, kam sa vyberiete?

Medzi moje obľúbené reštaurácie patrí Olympia, dobre tam varia a nie je tam veľa ľudí. Ak mám viac času, rád zájdem aj do Auspitzu a do Leberfingeru. Sú to reštaurácie v peknom prostredí pri Dunaji, dá sa tam príjemne posedieť.

Vy ste sa vlastne do Bratislavy vrátili v súvislosti s vašou funkciou. Ste tu rád, alebo to beriete ako istú daň?

Nepatrím medzi tých, ktorí si nevedia predstaviť svoj život inde ako v Bratislave. Lepšie sa cítim v menšom meste, ktoré má bližšie k prírode.

Čo prešlo za čas, keď ste odišli a znovu sa vrátili do Bratislavy, najvýraznejšími zmenami?

Najvýznamnejšou zmenou, podľa mňa, prešlo bratislavské Staré mesto. Veľmi sa mi páči a vyzerá tak, ako som si predstavoval, že raz bude vyzerať. Som rád, že hlavné mesto postupne dostáva novú, príťažlivejšiu podobu.

Ak vám zvýši voľný čas na kultúru, čomu dáte prednosť?

Spomínal som už, že tých príležitostí nie je veľa. Ak si však nejaký čas nájdem a mám možnosť vybrať si, dávam jednoznačne prednosť divadlu.

Máte nejakú zberateľskú vášeň?

Ani nie. Moje koníčky neboli tohto charakteru, ale od šiestich či ôsmich rokov, teda prakticky celý život, je mojím koníčkom šport. Zaujímam sa o všetky druhy športu, teraz už pasívne. Ak je v televízii medzištátny zápas, alebo ak prebiehajú majstrovstvá vo futbale či hokeji, vtedy si dokážem veci zariadiť tak, aby som bol pri tom. Ďalším koníčkom sú noviny, noviny a noviny... Prakticky od svojich ôsmich rokov denne čítam.

Kedy a ako trávite svoje dovolenky?

Nemám veľké nároky. Dôležité je, aby to bola skutočne dovolenka, to znamená oddych kdekoľvek pri čistom, teplom mori. Nezáleží mi až tak na kvalite ubytovania a lokalite, ale musím mať pokoj, možnosť plávať a prostredie na prechádzky. To je moja predstava ideálnej dovolenky.

V poslednom období sa často žartom hovorí, že už všetci Slováci napísali knihu, alebo vydali CD. Tí, čo to neurobili, sa vraj chystajú. Ku ktorým patríte?

Keby som ja naspieval CD, bol by každý, kto by to musel počúvať, potrestaný. S úsmevom tvrdím, že mám absolútny hudobný hluch. Hoci spev rád počúvam, nikdy sa nepridám, lebo by som to iba kazil. Písať sa tiež nechystám, aspoň zatiaľ nie. Od ministra Macejku sme získali do našej zbierky ďalšiu kravatu.Už onedlho vám prezradíme, na čo nám kravaty politikov budú. Niektorí z vás nám svoje tipy poslali, ďakujeme za ne. Vy ostatní máte príležitosť nám ešte napísať. Najzaujímavejšie odpovede uverejníme a jeden z vás dostane darček.

zhovárala sa Kvetta Šafářová