Reklama

Zdanlivé maličkosti

Vtipkovať o tom, ako je mrzačená naša materčina, by nebolo nič nové. Najmä, ak by sme upozornili, pre koho sú typické bohemizmy ako je „pokoj“, „pokojný“, „samovražda“ či viaceré iné. Môžeme však vysloviť aj inú „výtku“. Pravidlá slovenského pravopisu určujú aj prepis z iných jazykov.
Počet zobrazení: 1874

Vtipkovať o tom, ako je mrzačená naša materčina, by nebolo nič nové. Najmä, ak by sme upozornili, pre koho sú typické bohemizmy ako je „pokoj“, „pokojný“, „samovražda“ či viaceré iné. Môžeme však vysloviť aj inú „výtku“. Pravidlá slovenského pravopisu určujú aj prepis z iných jazykov. Všetci napríklad píšeme o bývalom albánskom komunistickom vodcovi Enverovi Hodžovi a nie „Hoxhovi“, ako to ukladajú pravidlá albánskeho pravopisu. Albánci majú svojsky prispôsobený pravopis, ale my albánske priezviská prepisujeme podľa nášho úzusu.

Dnes sme však svedkami veľmi zaujímavého paradoxu. Pravidlá nášho pravopisu tiež stanovujú, ako by sme mali prepisovať z cyriliky, ktorú sme svojho času nazývali výlučne „azbukou“. Slovenčina má výhodu, že pre väčšinu znakov tohto písma, ktoré používajú južní a východní Slovania, existujú slovenské litery. Takúto vymoženosť však nemá angličtina, kde sa zachoval stredoveký pravopis a v súčasnosti je veľký rozdiel medzi písanou a vyslovovanou podobou slova. Komickejšie však je, ak príslušníci slovanského národa používajú anglický prepis povedzme ruských slov. Mal som možnosť čítať meno ruského revolucionára Kujbyševa ako Kuybishev, či komisára zahraničných vecí Čičerina ako Chicherin. Ešte, že si pamätáme, že slávna ruská sýta polievka sa píše boršč, a nie borshch.

Samozrejme, nemôžeme byť takí prísni v prípade iných jazykov. Číňania majú vlastný prepis do latinky, ktorý skôr inšpirovala orientálna fantázia, ako skutočné zvuky latinských litier. Napríklad hlavné mesto sa píše Beijing a nezriedka túto podobu názvu hlavného mesta najľudnatejšej krajiny na svete používajú aj naše médiá. Málokto sa dovtípi, že ide o Peking, ktorý sa vyslovuje asi ako „Pejťing“. My totiž máme od našich bratov Čechov pomerne presný prepis čínštiny, ktorý sa ako-tak ponáša na zvuky tohto jazyka.

Nechajme však orientálne jazykolamy bokom, sme slovanský národ, a preto by sme nemali komoliť zvuky pochádzajúce z jazykov národov, ktoré sa označovali ako „bratské“ podľa angličtiny. Do takej miery by nám jediná svetová superveľmoc predsa len nemala byť vzorom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama