List priateľovi

Toľko sa už nahovorilo o dokrivenom obraze Slovenska vo svete. A čo tak zistiť, aký obraz domoviny nosia vo svojom srdci jeho občania? V prieskume verejnej mienky sa o to pokúsila agentúra MVK (marec 1999). Na prekvapenie výskumníkov, počet odpovedí na tzv. otvorenú otázku, ktorú v dotazníku opýtaní spravidla neradi vypĺňajú, prišlo neúrekom veľa (120 strán textu), pričom spontánnu odpoveď neodoprel nikto! Pokúsim sa byť sprievodcom v labyrinte rôznorodých výpovedí a postupne z obsiahleho materiálu zrekonštruovať celok pomyselného obrazu. Rozhodol som sa viac nechať "hovoriť" opýtaných a len zdržanlivo komentovať ich výroky. Je nad možnosti jedného článku zároveň vyhodnotiť osobitnosti zmýšľania našich ľudí, aj keby to bolo určite prínosom.

Ale pekne po poriadku, anketári oslovili 1739 osôb vo veku 18 - 90 rokov a okrem iného ich vyzvali: "Predstavte si, že píšete list priateľovi, ktorý pred piatimi rokmi odišiel zo Slovenska a odvtedy žije na opačnom konci sveta. Ako by ste stručne opísali zmeny, ktoré sa odvtedy na Slovensku udiali? Skúste pokračovať dvoma - troma vetami v tomto texte: Život na Slovensku je dnes..."

Pri spracúvaní a interpretácii získaných informácií sociológovia zvyknú uplatňovať tzv. kvantitatívny postup. Podľa neho by sme sa dozvedeli, že najfrekventovanejšia odpoveď bola veľmi stručná. V rôznych obmenách znela asi takto: "Život na Slovensku je dnes zlý, stále horší, v zlom alebo kritickom stave, ťažký, veľmi ťažký, mizerný, neznesiteľný, hrozný, biedny, katastrofálny, pod psa, je to živorenie", prípadne hodnotenie bolo uvedené oplzlými výrazmi - vyslovilo ju 42% osôb. Druhá najpočetnejšia kôpka odpovedí od 25% osôb mala tiež povahu stručného hodnotenia, približne v tomto zmysle: "Život na Slovensku je dnes rozháraný, hore nohami, nevyspytateľný, zložitý, neurčitý, plný stresu, kŕčovitý, chaotický, napätý, nestabilný, samá aféra, neporiadok a chaos, ohrozený, plný obáv o budúcnosť". Takto odpovedali starí ľudia i mladí, obyvatelia miest i vidieka. Obe lakonické odpovede vyjadrujú životný pocit človeka v čase kumulovaných spoločenských zmien. Pre úplnosť uvediem aj tretiu kôpku odpovedí dokresľujúcich hlavnú významovú líniu prežívania týchto zmien (necelých 21% osôb): "došlo k zmenám, ale nie k lepšiemu, je to o niečo horšie ako predtým, čím ďalej tým horšie, ide to z kopca, dolu vodou" a podobne.

Život bežných ľudí je im fuk

Celkove sa vyskytlo 18 druhov krátkych hodnotení (medzi nimi aj vyvážené a pozitívne, napr. "Život na Slovensku je dnes celkom normálny, nie horší ako inokedy alebo ako u susedov, priemerný, nie najhorší, znesiteľný, uspokojivý - 3,2% osôb; rovnaký ako predtým, nič nového, veľa sa nezmenilo" - 4,8% osôb; "Život na Slovensku je dnes dobrý, máme sa dobre" - 1,3% osôb). Viacero odpovedí neodporúčalo priateľovi vrátiť sa na Slovensko (3,2% osôb), alebo, vyjadrilo vôľu ho nasledovať. Dalo sa očakávať, že trpezlivé a pozitívne hodnotenia života u nás a vývoja na Slovensku budú v menšine, ale je to sotva desatina prípadov.

Kvantitatívny postup pri analýze výpovedí má veľkú nevýhodu v tom, že zotrie špecifiku významov vložených do výpovede, spriemerní ich a zaoblí do odosobnených analytických kategórií. Aj keby sme ďalej zisťovali, od koho také pesimistické výpovede prichádzajú, ktorá spoločenská vrstva ich živí, stále budeme ochudobnení o veľa cenného kvalitatívneho obsahu. Pokúsim sa preto vyhnúť týmto nevýhodám a s využitím obsiahlejších výpovedí (bolo ich pomerne veľa) rekonštruovať obraz Slovenska vo vedomí jeho občanov celkom odlišným spôsobom.

Prvý takto získaný poznatok hovorí, že kritické hodnotenia života na Slovensku respondenti vyjadrovali v mene bežného človeka, prostého občana, pracujúcich ľudí alebo utrápeného dôchodcu či sociálne sa prebúdzajúceho mladého radového občana. Vyplýva to nielen z obsahu odpovedí, ale respondenti často to expresis verbis uviedli: "Pre obyčajného človeka veľmi ťažký" resp. "veľmi ťažký. Vo vysokých politických kruhoch je to boj o majetok, boj o peniaze a život bežných ľudí je im fuk". Nespoliehajme sa pritom ani na štatistický, ale ani významový priemer (radový občan), pozrime sa, ako sa ozýva periféria spoločnosti: "...veľmi zlý. Stále je väčšia nezamestnanosť v rodinách - rómskych. Sme pre túto spoločnosť asi len na ťarchu, alebo: "...ťažký, nie je robota, žijeme z podpory. Aj by som odišla niekde za hranice pracovať, ale neviem, či by mi dali prácu, lebo som Cigánka. Moji rodičia nechcú odísť". A teraz k aktuálnej udalosti, akou je exodus zo Slovenska (citát z marca bol predzvesťou): "...pre nás Rómov skoro neznesiteľný. Celá 11-členná rodina žijeme len zo sociálnych dávok, čo nám sotva stačí na stravu. Iné si len ťažko môžeme dovoliť kúpiť. Ceny sa stále zvyšujú. Stúpa kriminalita. Večer sa bojíme ísť von. Hľadaj nám tam zamestnanie a pomôž nám, aby sme sa zo Slovenska mohli odsťahovať".

Kto je vinný

Položme si otázku: voči komu sú kritické hlasy namierené? Okrem politikov respondenti uviedli adresáta buď v novodobom označení - tunelári, zbohatlíci, milionári, mečiarovci, mafie, solventní podnikatelia, poslanci, protislovenské sily, rezešovci a im podobní. Alebo tiež: "...pre obyčajného človeka živorením. Ceny rastú, platy klesajú, človek aby sa bál o holý život. Len on a jeho verní sa nabalili a zhumpľovali celú krajinu". V tradičnom označení sú adresáti nasledovní: "...zo dňa na deň horší. Stále viac ľudí je bez práce. Darí sa len kšeftárom... podnikateľom s hrošou kožou... gaunerom a podvodníkom... vekslákom, špekulantom a zlodejom". Nechýbali tiež prísne slová: "Bohužiaľ, podporujeme aj príživníkov, ktorí nechcú pracovať. Cez deň odpočívajú a v noci kradnú a vraždia. Kriminalita veľmi vzrástla. Ľudia sa nenaučili ctiť si osobné vlastníctvo". Vyratúvanie názorov by bolo nepresvedčivé, keby v ňom chýbalo notorické obviňovanie iných národov a menšín: "veľmi zlý... Rozhodujú o nás Maďari, rozťahujú sa Židia... Život je ťažký pre mladé rodiny, lebo nemajú prácu. Cigáni dostávajú veľa peňazí a nič nerobia...Stúpla nezamestnanosť. Krachujú podniky. Rodí sa veľa Rómov".

Podobné náznaky sa prejavili i pri vykresľovaní atmosféry v našej spoločnosti: "...celá spoločnosť je rozdelená a rozvadená pre politické názory, prevláda zloba, nenávisť najmä u národne orientovaných ľudí, najmä k maďarskej menšine, Čechom, Židom... je plný nenávisti a strachu. Koalícia potrebuje na každé odhlasovanie hlasy Maďarov, a preto im pomaly odkrajuje zo Slovenska. Ďalšiu časť Slovenska rozpredávame Západu". Hĺbku záberu do spoločenského ovzdušia u nás vystihujú výpovede vďaka svojmu kontextu: "...veľmi ťažký. Je vysoká nezamestnanosť, vysoká kriminalita, zbohatlíci sa nám smejú do očí, ako nás okradli o majetok, ktorí budovali naši rodičia a my. Slovensko je teraz veľmi pochmúrna a smutná krajina". V iných vyjadreniach sa našim občanom dnešný život javí "...neustálený, celá spoločnosť je rozbitá a neistá".

Rovnako pochmúrna je i správa o vzťahoch medzi ľuďmi: "...veľmi smutný, je veľká nezamestnanosť, vzťahy medzi ľuďmi sú napäté, mládež sa potuluje po uliciach, veľa stresu... podstatne iný. Každý sa naháňa za peniazmi, sú zlé medziľudské vzťahy. Prevláda obava z budúcnosti... Životná úroveň, medziľudské vzťahy a kriminalita však budú ešte dlho našou nočnou morou... bordel, aký tu už dávno nebol - zhoršujú sa vzťahy medzi ľuďmi, všetko je drahšie...horšie a horšie. Každý sa snaží bez ohľadu na okolie hrabať, ľudské vzťahy sa zhoršili". Vyskytlo sa aj opačné hodnotenie, ale bolo iba jediné: "...lepšie, to myslím v tom, že medziľudské vzťahy sú milšie, priateľskejšie - jedným slovom je príjemnejšia atmosféra".

Naše a ich hierarchie problémov

Obráťme pozornosť na to, ako dnes ľudia vykresľujú svoj život, ktoré ieta je veľmi široká, okrem už citovaného rastu nezamestnanosti (vyše 400 prípadov), veľa ponôs je na upadajúcu životnú úroveň. Starším ľuďom (ale nie len im) sťažuje život krívajúce zdravotníctvo (vyše 100 ponôs). Napríklad: "...ťažký. Všetko je drahé, doplácame veľa za lekárske služby a lieky. Nepomáha sa malým a stredným podnikateľom, veľkým sa veľa prehliada. Nesúhlasím s imunitou poslancov".

V našej verejnosti sa čoraz častejšie nastoľuje otázka sociálnych nerovností: "...ťažší, z toho hľadiska, že mladí ľudia sú nezamestnaní. Sú veľké rozdiely. Niektorí žijú veľmi dobre a niektorí v biede...zlý. Ceny stúpajú na európsku pozíciu, ale platy sa dvíhajú tu pomaly. Sú veľké majetkové rozdiely medzi ľuďmi...sú tu priepastné rozdiely, chudobní a veľmi bohatí- špekulanti... nastávajú veľké sociálne rozdiely. Darí sa špekulantom. Robotníci a poľnohospodári sú na tom biedne... Ekonomická situácia je zlá, je veľká nezamestnanosť, je veľká priepasť medzi bohatou a pracujúcou vrstvou, stredná vrstva sa vytráca ...zložitý, neusporiadané ekonomické ani politické vzťahy. Sú veľké rozdiely medzi regiónmi, možnosťami zamestnať sa". Len na okraj konštatovaných nerovností uvediem, že vysokú frekvenciu má výraz chudoba - vyskytol sa 55 krát.

Kto sa má dobre

V nadväznosti na to sa vo výpovediach verejnosti objavujú úvahy o tom, kto sa má teraz (prieskum bol reprezentatívny) na Slovensku dobre? "...životná úroveň veľmi klesá, najlepšie sa žije vládnym predstaviteľom, ktorí vidia len seba samých, o občanov sa vôbec nestarajú, len o svoje záujmy, delia si platy z daní obyčajných robotníkov. Sú to paraziti". Podobne znie aj nasledovný výrok: "...pre obyčajného človeka veľmi ťažký. Dobre sa žije našim politikom, ktorí majú vysoký štandard života, vysoké platy, ale čo my, obyčajní robotníci?" A ešte jedno prirovnanie:: "...podpriemerný, najlepšie zo všetkých sa majú ministri, poslanci, futbalisti, hokejisti a povaľači, poctivému človeku je najhoršie". V rôznych mutáciách je frekventované ako istý sumár nasledovné tvrdenie: "...oveľa ťažší a zložitejší ako bol predtým. Každý vo vedení či už štátu alebo podniku sa snaží uchňapnúť čo najväčší kus koláča len pre seba. Tu sa majú dobre len špekulanti, gauneri a podvodníci. Tí majú peniaze nie len pre seba na zahraničné vily, kontá, ale aj na úplatky pre daňových, colných a iných štátnych úradníkov, ale aj na právnikov, takže sa im nič nemôže stať."

Akí politici, taký štát

Verejnosť popritom venuje dosť pozornosti aj téme o ľudskej povahe, tomu, ako sa utvára pod vplyvom rôznych tlakov: "...taký, aký sme si nezaslúžili. Máme veľmi holubičiu povahu, nie sme dôslední v práve a povinnostiach, netrestáme veľkorozkrádačov národného majetku a stále sa klaniame zbohatlíkom - zlodejom a politikom - prostitútkam. Musíme pochopiť - kto ma ohrozuje, je môj neprajník ...je to veľmi zlé, ako jeden na druhého krivo hľadí. Nevieš, čo je vlastne vo veci. Mám dojem, ba istotu, ide o majetky. ľudia sú na seba zlí. Máme obavy, čo bude ďalej. Ostaň vonku!...šíria sa neznášanlivosť, závisť, nenávisť...dosť búrlivý, ľudia sa stávajú neľudskejšími, vlčími, lebo vládne moc peňazí a tých nikdy nie je dosť...hlavne smutný - tí, čo by mali vládnuť a riešiť problémy, len rozsievajú zlobu a nenávisť ...vôbec nie je ružový. Pretrváva nenávisť, osočovanie, nevraživosť, stúpa kriminalita, vraždy, strach, korupcia, hrozí prepúšťanie pracujúcich, zvyšuje sa nezamestnanosť, politici o inom nehovoria, len o vstupe do EÚ a NATO, čo počúvame už osem rokov každý deň".

Ako téma je veľmi rozšírený pocit ohrozenia z ústupkov maďarskej menšine v SR (výrazy Maďar, maďarský sa vyskytol 50 krát). Ide o presakovanie ideológie minulej vládnej garnitúry do vedomia prostých ľudí, ktorí nemajú iné vysvetlenie pre zhoršujúce sa životné pomery. Niektoré výpovede som už uviedol, pridám ešte dve, ktoré ľudia odpočuli z parlamentu: ...Maďari chcú autonómiu a ostatní vo vláde sa im podriaďujú, lebo sa boja, že prídu o veľké korytá. Bojím sa, aby to neprepuklo ako v Kosove... pomaly ako v Somálsku, mladé rodiny chcú mať deti, ale nemajú strechu nad hlavou a v blízkej budúcnosti sa nič nerysuje, lebo vláda namiesto bytov ide stavať Maďarom mosty cez Dunaj. Dal by Boh, aby po ňom odišli".

Na vine je politika

A vôbec, väčšina výpovedí je ponosou na politiku (98 krát), vládnutie alebo inšpirovaných politikmi: "Vládni predstavitelia sa viacej hádajú, ako vládnu... veľmi ťažký, politici neriešia štátne ekonomické záležitosti, ale vlastné problémy, vzájomne sa ohovárajú, sú ako babky na trhu. Starajú sa iba o seba, nie o štát. Dobre, že si odišiel, ani sa nevracaj...rozháraný a samé podvody. Keď sa politici hádajú, čo môžeme od štátu čakať. Akí politici, taký štát. Nič sa nezmenilo... Trošku prijateľnejší ako za Mečiara. Aspoň nie je taká politická nervozita, ale ekonomicky nie sme na tom dobre. Človek s tou našou korunou nemôže ísť nikde do zahraničia... zlý. Prácou si človek len uchová život. Po voľbách korytá ostali, svine sa vymenili. Teraz už nemožno odísť nikde. Pravdu poviem, ani by som nikde nešla. Som Slovenka.... Inakší, ako pred piatimi rokmi. Pre mladých je to ťažšie, ale aj pre starších. Predsa najväčším úspechom je, že sme "vygumovali" z politickej scény predsedu vlády Mečiara... Iná, zmenila sa politická klíma a už máme perspektívnu vládu, demokratickú... ťažký. Ekonomika stagnuje. Obyčajný človek pomaly nemá čo jesť a politici behajú po celom svete ako "k...y" po Plešivci... Je veľmi politicky orientovaný. Čo sa asi zmenilo? Daj pokoj".

Prirodzene, vo vyjadrovaných názoroch sa naplno prejavila súčasná politická polarizácia spoločnosti. Napodobňovanie politického zmýšľania o živote skoro vytlačilo uvažovanie v kategóriách životných cieľov a stratégií, ľudia akoby stratili chuť do života: "...taký zlý, že neviem, či vyžijem. Som s bratom nezamestnaný. Žiadne sa nerysuje. Mama je chorá. Ťažký život sotva unesiem. Prichodí mi zobrať si život... na mizernej úrovni, šanca na slušný život v nedohľadne. Väčšina mladých ľudí bez práce a šance založiť si rodinu a bývanie... Mnohí strácajú chuť do života a akosi neveria, že niekedy bude spravodlivosť. Podniky sú v úplnom rozklade, tam asi treba hľadať cestu rozvoja."Zbytočné by bolo pokračovať v citátoch na túto tému, skôr to treba pochopiť ako spoločenskú objednávku na nový typ politikov, lebo "tí dnešní klamú a kradnú".

Obraz sveta

Zo štúdia spontánnych odpovedí presvitá strata dôvery k tradičným hodnotám, rozpad hodnotového a normatívneho poriadku, práve tých jeho zložiek, ktoré by sme pre naše integračné zámery a prosperitu krajiny najviac potrebovali. "...ťažký. Slušnosť a poctivá práca ostali len pre "hlupákov". U nás sa presadia len súdruhovia, ktorí prezliekli kabáty a popchali sa do všetkých výnosných funkcií a odvetví... omnoho ťažší, poctivá práca stratila hodnotu, uprednostňujú sa darebáci, veksláci, "podnikatelia", chaos, nestabilita ako ekonomická tak aj politická, degradovanie skutočných odborníkov, ...nestojí za nič. Chorý človek nedostane ani invalidný dôchodok, hoci poctivo odpracoval 32 rokov. Taký, čo nikdy poriadne nerobil, berie veľké sociálne dávky. Vôbec tu nie je žiadna spravodlivosť. Dobre sa tu majú iba darebáci, kriminálnici a pod. Politici sa len hádajú a na chudobu sa vykašľú, ...neznesiteľný. Niet na nič peňazí, všetko dávno zabehnuté padá, poctivý človek nemá cenu", atď.

Listovanie v záznamoch z prieskumu napriek sebakontrole analytika vyvoláva skľučujúci dojem, verejnosť si ťažká na životné pomery, na politiku i vládnutie (minulé i dnešné) a najnovší vývoj (mám na mysli korupčné škandály) jej dávajú za pravdu. Čitateľ komunistického časopisu Úsvit by na základe preštudovaných výpovedí možno už na zajtra ohlásil revolúciu. Sociológ by však nemal podľahnúť jednostrannosti, aj keď úprimne vloženej ľuďmi do svojich výpovedí. Musí ju brať ako vyváženie a možno ako obranu verejnosti pred viditeľnou ideologizáciou diania u nás, ktoré produkujú mocenské a politické štruktúry a šíria za pomoci myšlienkovo povrchných médií.

Odcudzenie od života

Terajšia moc a politické štruktúry väčšinu svojich krokov nelegitimizujú potrebou riešiť každodenné problémy života ľudí, ale idealizovanými hamžíkovskými zámermi, napr. čím skôr vstúpiť do NATO, začať rozhovory o prijatí do EÚ, splniť rôzne podmienky (kvôli tomu sa dokonca znásilňuje legislatívny proces). Tak, ako sa svojho času ideologicky preceňovala štátna samostatnosť, zachovanie demokracie a právneho štátu a iné neosobné princípy, ani takéto zahľadenie sa do vyšších cieľov nepostačí na kreatívne využitie moci, ba ani na jej udržanie. Nie že by išlo o záležitosti druhoradé, ktoré nedokáže sociológ pochopiť ako záujmy štátu a verejnosť doceniť, naopak. Problém je v tom, že prijatou logikou sa dnešná vládna koalícia verejnosti odcudzuje, utvrdzuje ju v tom, že mocní sa riadia len vonkajším ohľadom, odvráteným od každodenného života. Vôbec nevie spájať oprávnené očakávania obyvateľstva so záujmami štátu a svojou nemotornosťou (pripomína nám to politickú nemotornosť bývalej VPN) ešte prehlbuje frustráciu ľudí vyrastajúcu z dopadu úsporných ekonomických opatrení.

Presila ideologizácie robí náš život rovnako šedivý ako za totality a nič pozitívne neprináša. Preto verejnosť reaguje tak, ako to prieskum zaznamenal po prvom balíčku opatrení zo 7. januára t. r. Ako bude reagovať na dopad "balíčka opatrení na ozdravenie ekonomiky"z 1. júla 1999, pri absentujúcej schopnosti vlády "vytvárať pocit domova a zmyslu obetí", si netrúfam odhadnúť. Viem len to, že naše vládne garnitúry notoricky nevedia robiť reformy a ideovo ich zaštítiť.

Autor je sociológ a ručí za autenticitu spontánnych odpovedí respondentov