PDS-SPD - rovnaké písmená, rozdielne programy

Počas prvého marcového víkendu k starostiam súčasnej nemeckej koalície pribudla ďalšia, ktorá má rýdzo politický nádych. Ekonomický expert Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Ottmar Schreiner vyhlásil, že "časť Drážďanskej deklarácie z roku 1994 je prekonaná realitou", čím vyjadril súhlas s jej zrušením. Reakcie koaličných partnerov, ale aj opozičných protivníkov boli väčšinou pobúrené: znamenalo by to koniec nevôle SPD spolupracovať s PDS, ktorá je považovaná za nasledovníčku Honeckerovej SED.
Počet zobrazení: 1660

Počas prvého marcového víkendu k starostiam súčasnej nemeckej koalície pribudla ďalšia, ktorá má rýdzo politický nádych. Ekonomický expert Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Ottmar Schreiner vyhlásil, že "časť Drážďanskej deklarácie z roku 1994 je prekonaná realitou", čím vyjadril súhlas s jej zrušením. Reakcie koaličných partnerov, ale aj opozičných protivníkov boli väčšinou pobúrené: znamenalo by to koniec nevôle SPD spolupracovať s PDS, ktorá je považovaná za nasledovníčku Honeckerovej SED.

V auguste 1994 v tzv. Drážďanskej deklarácii východonemeckí zástupcovia SPD spolu s jej vtedajším predsedom Rudolfom Scharpingom charakterizovali PDS ako "protivníka SPD" a akákoľvek spolupráca s ňou "pre nás neprichádza do úvahy". Pri nástupe Oskara Lafontaina na post šéfa strany v novembri 1995 sa debata okolo kooperácie s PDS obmedzila na konštatovanie, že táto strana má pred sebou preškoľovací proces smerom k demokracii a je nutné brať ho vážne. A hoci mnohým bolo jasné, že posledné slovo v otázke zapojenia PDS do celonemeckej politiky nepadlo, problém sa na istý čas vytratil. Pre predchádzajúcu koalíciu CDU/CSU bola spolupráca s členmi bývalej komunistickej strany vylúčená. Otázniky nad osudom PDS sa znova objavili až teraz, takmer pol roka po víťazstve sociálnych demokratov v jesenných voľbách.

Známku vážnosti celej diskusii nedalo ani tak Schreinerovo vyhlásenie ako súhlas šéfa nemeckých sociálnych demokratov, Oskara Lafontaina, so Schreinerovou výpoveďou. Predseda SPD a súčasný minister financií Lafontaine podporil svojho straníckeho kolegu výrokom, že deklarácia je "obohratou pesničkou", nakoľko je všeobecne známe, že v bývalých spolkových krajinách existuje parlamentná spolupráca medzi SPD a PDS a o jej forme rozhodujú samotné frakcie SPD. Zaujímavým faktom napríklad je, že Reinhard Höppner, ktorý deklaráciu podpísal, sa dal pred jej vyhlásením zvoliť do funkcie krajinského ministerského predsedu Sachsen - Anhalt hlasmi PDS a jeho menšinovú SPD-vládu PDS toleruje. Ešte priaznivejšia pre PDS je situácia v Mecklenburg-Vorpommern, kde SPD a PDS sú ako jediné v Nemecku koaličnými stranami.

SCHRÖDEROVO ODMIETNUTIE

Svoje negatívne stanoviská k spolupráci s PDS vyjadrila väčšina zástupcov sociálnych demokratov. Reakcie zahŕňali historické dôvody, nevysporiadanú totalitnú minulosť PDS, ale aj rozdielne sociálne a politické predstavy obidvoch strán. Hoci je problém aktuálny najmä pre krajiny bývalej NDR, kde má PDS zázemie, hlavným bodom diskusie je spolupráca na spolkovej úrovni. Pri týchto slovách začne každý uvažovať opatrnejšie, vrátane nemeckého kancelára Gerharda Schrödera: "Pokiaľ som tu, nebude existovať žiadna spolupráca s PDS v Spolkovom sneme. Medzi PDS a SPD exsitujú principiálne rozdiely." Podľa Schrödera to platí rovnako pre vnútornú a hospodársku, ako aj pre vonkajšiu a bezpečnostnú politiku. PDS teda na spolkovej úrovni akceptovaná nebude, nejestvuje totiž väčšina, ktorá by jej umožnila participovať na rozhodnutiach týkajúcich sa celej SRN. Treba však pripomenúť, že PDS nie je žiadnym outsiderom: v piatich krajinách bývalej DDR jej patrí 20% všetkých hlasov a má tam silnejšie zastúpenie ako SPD a CDU. Vo všeobecnosti je však považovaná za stranu s nie pevne zakotvenými demokratickými princípmi a jej predstavitelia sú pravidelne odhaľovaní ako spolupracovníci tajnej služby Stasi.

NOVÝ KURZ JE NEVYHNUTNÝ

Šéf PDS Lothar Bisky nazval dištancovanie od Drážďanskej deklarácie ako "krok správnym smerom", pretože zachytáva realitu. V dlhodobej perspektíve nemôže bez PDS existovať väčšina orientovaná naľavo od CDU a FDP, povedal Bisky a vyzval SPD na mimoparlamentnú spoluprácu na Západe aj na Východe. Šéf frakcie PDS v parlamente, Gregor Gysi je názoru, že práve súčasný rozruch ukazuje, "ako hlboko sme rozdelení na dve spoločnosti.... Keby nejaká strana zastupovala 20 až 25 percent západných Nemcov, všetky ostatné strany by súhlasili s tým, že je potrebné správať sa k nej normálne". Stanovisko k PDS a samotná pozícia a úspechy SPD sú dôležité najmä v tomto roku, pretože bývalé východonemecké spolkové krajiny a Berlín stoja pred krajinskými voľbami. Navyše, vzhľadom na prehru sociálnych demokratov v krajinských voľbách v Hessensku stratili SPD a Zelení absolútnu väčšinu v Spolkovej rade.

Paradoxné na celej debate je, že Drážďanské vyhlásenie nebolo nikdy formálne schválené straníckymi grémiami, a preto ani nie je možné ho zrušiť alebo vyhlásiť za neplatné. Podľa šéfa opozičnej CDU Wolfganga Schäubleho ide o panickú reakciu SPD a strana sa pokúša získať späť stratené percentá. Sociálnym demokratom sa vyčíta nekoncepčnosť a chaotickosť pri vládnutí, neracionálne opatrenia a slabá koordinácia a disciplína vo frakcii. Akokoľvek, SPD naďalej zostane politickým protivníkom PDS. Možnosť spolupráce na celonemeckej úrovni vylúčil už aj Ottmar Schreiner, nakoľko rozdiely v bezpečnostnej a zahraničnej politike kooperáciu vylučujú. Spôsob, ako osloviť západonemeckých voličov, si PDS musí nájsť sama. Zatiaľ - hoci poukazuje na svoju podobnosť s SPD napríklad v otázke sociálnej spravodlivosti - sa jej to príliš nedarí. Tradície sociálnej demokracie sú v občanoch bývalej SRN zakorenené dosť hlboko na to, aby ich chceli modifikovať alebo vzdať sa ich v prospech zblíženia so svojimi východnými bratmi. Gregor Gysi iste vie, že z pozitívnych spomienok starších spoluobčanov na sociálnu spravodlivosť počas Honeckerovho režimu PDS dlho nevyžije.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984