Až kým sa nerozpučíme
Peter Zajac-Vanka v článku Drastický dosah fiškálneho štátu (SLOVO č. 6/2001) o. i. píše, že v predchádzajúcom režime bolo možné z neporovnateľne menších miezd usporiť na auto, rodinný dom, byt, dovolenku a podobne. Nedávno som kupovala poštové známky na pohľadnice po 5,50 Sk. Voľakedy sme na pohľadnice lepili známky po 30 halierov. Terajšia 6-korunová známka na list je desaťnásobom vtedajšej "totalitnej". Pred Vianocami sme posielali deťom do Bratislavy balík s Encyklopédiou zvierat za 45 Sk ako cennú zásielku. Voľakde mám potvrdenku z posielaného balíka do Vysokých Tatier za 5 Kčs. Porovnávajme ďalej. 1 kg kryštálového cukru bol za 7,30 Kčs, dnes za 29 Sk. Liter zvolenského mlieka po 2 Kčs, dnes 16,50 až 17,90. 1 kg čerstvého masla po 10 Kčs, dnes 1/8 kg gemerského za 15,40 Sk. 1 kg chleba za 2,60 Kčs, dnes 12,90 Sk. Minerálka voľakedy za 70 halierov, dnes stojí Fatra minimálne 5,40 Sk. 10 deka obyčajnej kávy kedysi za 8 korún, dnes Nescafé Cappuccino (120 gramov) za 49,90 Sk. Kedysi dávno som išla z liečebne Štôla navštíviť pacientku do Vyšných Hágov. Uctila si ma kávou a miláčikom - tvarohovým krémom v papierových pohárikoch. Vtedy stál 1,30 Kčs. Výrobok podobnej chuti produkovala mliekareň v Nitre do konca vlaňajška za 8,40 Sk. Do dôchodku som išla k 1. 1. 1989. Dnes nemám ani trojnásobok prvého dôchodku. Neviem, ako sa odrazí v našom marcovom rozpočte elektrina, kúrenie a voda. Ešte nie je ani polovica mesiaca, a už som priplácala na lieky 191 korún. Správy v televízii už ani nepozerám. Dokedy budeme takto pritláčaní k múru? Asi kým sa nerozpučíme.
Mária Hanesová, Banská Bystrica
