Americký hazard s tlačou peňazí

V čase, keď bankovky už nie sú kryté zlatom a celosvetový objem peňazí v obehu je mnohonásobne vyšší ako ich reálna protihodnota, sa peniaze stávajú rukojemníkmi samými seba. Stačí ak sa v jedno ráno Chu Ťin-tchao rozhodne, že je čas vyhlásiť na Ameriku cross-default a uvoľní do obehu 2,65 bilióna dolárov, ktoré má Čína naškrečkované v devízových rezervách a svetová ekonomika ľahne popolom.


Potravinová rozbuška

Zahrávať sa s infláciou v čase, keď Svetová banka spoločne s FAO bijú na poplach kvôli rastúcej cene potravín, je viac ako znepokojujúce. Prognózy FAO hovoria až o dvesto-percentnom náraste cien potravín v najbližších dvoch-troch rokoch. To, že index cien potravín podľa FAO dosiahol za 27 mesiacov svoju najvyššiu hodnotu, naznačuje, že sa pravdepodobne nemýlia. Tieto odhady zverejnila organizácia ešte pred ohlásením úmyslu tlačiť doláre. Aká náhoda!

Dôvodom rastu ceny potravín by mala byť hlavne narastajúca biopalivová mánia a zmena orientácie poľnohospodárstva z produkcie potravín na produkciu repky olejnej. Keď sa k tomu pridá inflácia spôsobená masovou emisiou peňazí, dá sa predpokladať, že nárast cien spraví základné potraviny nedostupnými pre veľkú časť populácie. Čo to spôsobí vo svete, kde už dnes trpí hladom viac ako miliarda ľudí, môžeme zatiaľ len hádať. Hlad však doteraz nikdy v histórii nepriniesol ani pokoj ani stabilitu.

Prognostici, ktorí predpovedajú, že v rozvojovom svete (ale aj v USA a čiastočne aj v EÚ) bude dochádzať k ozbrojeným nájazdom vyhladovaných ľudí, sa zvyknú radiť medzi fanatikov šíriacich paniku. Podobné naháňanie umelého ekonomického rastu môže len prispieť k tomu, že trháky ako Armagedon či Hlad od Steva McQueena sa budú môcť v porovnaní s realitou zaradiť do kategórie romantickej kinematografie.

FED plánuje uvoľniť do obehu 600 miliárd dolárov
Liečenie neliečiteľného

K rozhodnutiu FED-u uvoľniť do obehu nové bankovky údajne pomohol „neuspokojivo pomalý pokrok k cieľom stanoveným pre rast ekonomiky a zamestnanosti.“ Na tomto mieste však nastáva čas položiť si otázku, kde sú hranice rastu americkej ekonomiky. Výška dlhodobých úrokových mier osciluje okolo nuly a aj napriek tomu nie je o kapitál zo strany podnikateľov záujem. Klasická ekonómia sa zrejme vyčerpala.

Vyčarované doláre tak ako prišli, aj odídu. (Nemožno vylúčiť ani alternatívu, že čínsky prezident bude mať opäť záujem rozšíriť svoju zbierku papierikov s obrázkami Georga Washingtona) Čo však potom? Ostanú len vysoké ceny pre tých, ktorým to najviac ublíži - sociálne slabé vrstvy a obyvatelia rozvojových krajín. Ad hoc opatrenia, ktorými sa pokúša FED zachrániť systém postavený na nekonečnom raste, sú pravdepodobne jeho eutanáziou. To všetko napriek tomu, že úmyslom FED pravdepodobne nie je urýchliť jeho neodvratný koniec, ale vyliečenie. Ak však vedľajšie účinky presahujú benefit lieku, musí sa stiahnuť z trhu. V tomto prípade však reálne hrozí, že nežiaduce účinky budú oveľa bolestivejšie ako samotná choroba pomalého ekonomického rastu. Tá je beztak z dlhodobého hľadiska neliečiteľná. Ktovie, možno by stačilo, keby Pentagon, ktorý ročne míňa porovnateľnú sumu s čerstvo natlačenými dolármi, podstúpil na nejaký čas hladovku.

Zdroj foto: economicspot.com