Muž mojej ženy, z Malaciek
Premiéra bola koncom novembra v „Kultúrním domečku“, ako sa v Malackách táto kultúrna ustanovizeň nazýva. V predstavení sa ukázali ako okázalí milenci a manželia v jednej osobe v úlohách Záhoráka a Východniara Oto Divinský a Jozef Klučár, obaja obyvatelia Malaciek. Samozrejme, ani jeden z nich nehovorí po záhorácky ani východniarsky, napriek tomu, úloha tiráka v kockovanej flanelke a načančaného „Východniarika“ v koženej bunde a lososovej košeli obom tak pristala tak, že nik nezapochyboval o ich dialekte.
Pre človeka, ktorý si potrpí na kvalite interpretácie to bol tiež nečakaný bonbónik vo švajčiarskej bonboniére. Jednoducho, nádhera... Krstní rodičia „na Hambálku“, zosnulý Michal Dočolomanský a verný Malačan Alfréd Swan, môžu byť na svoje krstniatko právom pyšní. Hoci i z nebies. Vlado Zetek sa nebojí experimentovať v ničom, pretože raz sa na scéne objaví Osem žien „po novom“, čo dokázala jarná premiéra rovnomennej kriminálky, ktorú ak porovnáme s tými ôsmimi babami z Novej scény z pred pár rokov, nemožno pochybovať ani o talente „malackých“ dievčat. V prípade najnovšej premiéry, môžeme hovoriť o čisto mužskom zoskupení.
Také autentické prevedenie môžeme vídať aj u členov Divadla Alexandra Duchnoviča, rusínskeho prešovského profesionálneho zoskupenia z Kyjovskej školy, odkiaľ pochádza aj Michal a nedávno zosnulý Vasiľ Hudák, ako i recitátorka, herečka a rozhlasová umelkyňa Mária Schlosserová. Ak by sme mali v týchto prípadoch hovoriť „aká práca, taká pláca“, tak žiadna práca nebude. Všetci hrajú preto, lebo je to ich život, ich odosobnenie sa od sivej reality...
Muž mojej ženy, tej, ktorá býva jeden deň na Záhorí a naháňa svojho manžela v kuchyni a na druhý v Košiciach, je nevídané predstavenie, kde vás nárečie nijako neruší, práve naopak, je na mieste. „Záhorácky fešák“ stvárnený Otom Divinským, vyslúžilý tirák, miluje svoju Dobrušu napriek tomu, že mu nedovolí pozerať hokej. „Junák z Východu“ Jozef Klučár vychováva dokonca Dobrušinu dcéru Matildu. Títo dvaja postarší poetickí mladíci naletia sobášnej podvodníčke úplne rovnakým spôsobom, ale po dlhšej debate prídu na to, že im vlastne vyhovuje žiť každý druhý deň so sprievodkyňou z vlaku - raz jeden na Záhorí a na druhý deň iný na východe Slovenska.
Nechýbajú vtipné dialógy, krásny írečitý záhorácky a východniarsky dialekt. Títo dvaja seriózni páni sa dokázali vďaka režisérovi Vladovi Zetkovi detsky pohrať s textom a výrazom v kostýmoch a na scéne Denisy Bogdalíkovej. Divadlo na Hambálku má teda za sebou jednu krásnu vec, ktorá poteší každého diváka.
