Sicília - križovatka kultúr alebo ostrov na okraji Európy
Pre ctiteľa umenia je ostrov na juh od Kalábrie zasa jedinečným príkladom kúska zeme, na ktorom sa od pradávna krížili jednotlivé kultúry zanechávajúc po sebe výraznú pečať v podobe vzácnych umeleckých artefaktov. Po pôvodných Sikuloch, ani po Feničanoch (Kartágincoch) tu veľa stôp nezostalo, zato grécka kultúra tu zanechala mnohé vzácne poklady v podobe chrámov či divadiel, ktoré potom Rimania prispôsobovali svojmu pohľadu na svet. A tak sa divadlá menili na amfiteátre a chrám bohyne Atény na chrám Minervy, čoho svedectvom je napríklad dnešný dóm v Syrakúzach.
V roku 827 prenikli na ostrov Arabi. Ich prítomnosť dnes pripomínajú niektoré kupoly chrámov alebo unikátne drevené vyrezávané stropy v palácoch. V polovici 11. storočia ich príslovečnú nejednotnosť využívajú Normani. Po dvoch storočiach ich nahrádza panstvo švábskych Štaufovcov (Fridrich druhý), nakrátko potom zasa francúzski Anjouovci, ktorých obyvateľstvo v roku 1282 v sicílskych nešporoch (neskôr zhudobnených Verdim) vyháňa do Neapolska. Nasleduje španielska nadvláda, najprv Aragóncov, ktorí za 70 rokov svojej prítomnosti zjednotili Sicíliu s Neapolským kráľovstvom. Po nich vládnu na Sicílii Habsburgovci a potom španielska vetva Bourbonovcov, ktorých zmietlo až vylodenie Garibaldiho v Marsale s jeho tisíc vernými revolucionármi (1860). Nasleduje pripojenie ostrova k vznikajúcemu Talianskemu kráľovstvu ako dôsledok plebiscitu, ktorého regulárnosť dnes niektorí historici spochybňujú.
Počas vlády Savojskej dynastie, ale aj počas Talianskej republiky (od 1946) Sicília zostáva akýmsi príveskom štátu dodávajúcim priemyselnému severu lacnú pracovnú silu a zotrvávajúca na stáročných tradíciách tak z hľadiska ekonomického (ako kraj roľníkov a pastierov) ako morálneho. Známy pojem rodovej cti sa tu udržal dlhšie než v Španielsku (kde mu v 16. a 17. storočí venovali stovky drám velikáni svetovej dramatickej literatúry Lope de Vega a Calderón), o čom nás presviedčajú mnohé filmy v 60. a 70. rokoch minulého storočia prekvitajúcej talianskej kinematografie (napríklad Germiho Rozvod po taliansky, Monicelliho Dievča s pištoľou), alebo literárne výtvory (Arpinov román Čestný zločin, Brancatiho Krásny Antonio).
Desať dní na stáročia pamiatok
Pre dnešného slovenského občana je Sicília turistickou destináciou vďaka svojim plážam. My sme sa vyhli letným horúčavám a venovali sme desaťdenný pobyt na ostrove prehliadke jeho kultúrnych pamiatok. Už začiatok našej cesty sa začal dramaticky, keďže pár týždňov pred naším odletom letecká spoločnosť odklonila kvôli líbyjskej kríze lety z Trapani do Palerma. V deň nášho odletu už platil pôvodný harmonogram, no po nástupe do lietadla sme sa dozvedeli, že odlet sa odkladá o niekoľko hodín kvôli talianskemu generálnemu štrajku. Napokon sme odleteli iba s hodinovým meškaním.
Grécky chrám v Segeste.
Vedľa nás sedeli v lietadle dvaja mladí muži, ktorí mali v pláne zvládnuť prehliadku ostrova na požičanom aute za tretinu nášho času. Nám sa však aj desaťdenný pobyt málil, takže niektoré vytypované miesta sme len tak preleteli a návštevy iných sme sa museli vzdať. Prostredníctvom internetu sa nám podarilo zabezpečiť si nocľahy v apartmánoch piatich miest, s ktorými (okrem toho palermského) sme boli výsostne spokojní a nemuseli sme nijako hlboko načrieť do peňaženky. Požičanie auta tiež nepredstavuje vysokú sumu, pred prípadnými nepríjemnosťami sme však volili čo najvyššie poistné. Cestovanie po Sicílii zlacňuje aj fakt, že s výnimkou dvoch párkilometrových úsekov ostatné časti diaľnic ešte nie sú spoplatnené.
Dnes aj bedekre rýchlo starnú
Počas trojdňového pobytu v Palerme nás očarili normansko-byzantské mozaiky v kostole La Martorana a predovšetkým v úchvatnej Capelle Palatina hradu Normanov z 11. storočia, ale aj mozaiky katedrály v osem kilometrov od Palerma ležiacom Monreale (zaberajú priestor 6 300 štvorcových metrov) a o niečo vzdialenejšom Cefalū. Z antických pamiatok je nesmierne pôsobivý dórsky chrám v Segeste z V. storočia pred Kristom, ktorý je lepšie zachovaný ako početné chrámy v archeologickom komplexe Syrakúz alebo Selinunte. Na majestátnosti mu dodáva aj ohromná skala, pred ktorou sa týči.
Z obrovského areálu Údolia chrámov v Agrigente je najlepšie zachovaný Chrám svornosti, prehliadku komplexu však treba absolvovať v predpoludňajších hodinách, kým sa začne páľava. Navštívili sme viaceré amfiteátre respektíve antické divadlá (v Segeste, Katánii, Taormine, Syrakúzach a Eraclea Minee), pričom vari najviac na nás zapôsobilo grécko-rímske divadlo (pre 7-tisíc divákov) s Odeonom (pre 1 300 divákov) skryté za fasádou obyčajného domu v srdci Katánie, mesta ktoré v roku 1669 pokryla hrubá vrstva popola z neďalekej Etny.
Unikátom je v päťdesiatych rokoch minulého storočia objavená v centrálnej časti Sicílie ležiaca Villa Romana del Casale, kde sa v podlahe nachádza 4 000 metrov štvorcových rímskych mozaík, z ktorých, bohužiaľ, značná časť kvôli reštaurovaniu nebola prístupná.
Vzácne archeologické pamiatky od prehistórie po náš letopočet prezentuje archeologické múzeum v Syrakúzach, v ktorom ma okrem predmetov z rôznych nálezísk zaujali mapy demonštrujúce, ako sa v dôsledku tektonických pohybov zeme menila mapa ostrova.
Ak sa pri vyhľadávaní pamätníkov dávnominulých čias držíte bedekrov, niekedy sa dočkáte aj menšieho sklamania. Napríklad z Apollonovho chrámu v Syrakúzach už veľa nezostalo a obrovský rímsky amfiteáter v Katánii obklopený zástavbou bolo možné odkryť len čiastočne.
Pohľad na Cefalu.
Popri architektonických historických pamiatkach poskytuje Sicília veľa prírodných krás a malebných vyhliadok. Napríklad skôr omylom než zámerne sme sa stúpaniami dostali nad Taorminu až do obce Castelmola. Z nej sme mohli obdivovať nielen pod nami ležiace známe mesto s gréckym divadlom a hradom, ale aj morský záliv s najstarším gréckym osídlením na ostrove (obec Naxos) a snehom pokrytý práve dymiaci vrchol Etny. Podobne krásny výhľad nám poskytlo menej známe mesto Calascibetta v strednej časti Sicílie ležiace vo výške 880 metrov a zachovávajúce si svoj stredoveký ráz. Napokon sa nedá neobdivovať úžasnú polohu hlavného mesta Palerma obkoleseného vysokými skalnatými masívmi, či panorámu mesta s normanským chrámom v Cefalū rozložených pod obrovským bralom. Do malebného Erice týčiaceho sa nad mestom Trapani sme sa nedostali kvôli automobilovým pretekom.
Mesto, ktoré učarovalo Ernestovi Zmetákovi
Počas cesty sme často sme prišli do styku aj s artefaktmi významných umelcov, alebo s miestami, ktoré ich pripomínajú. Rodný dom spisovateľa Luigiho Pirandella na predmestí Syrakúz sa nám kvôli zmätočnému značeniu a časovej tiesni nepodarilo nájsť, zato v Katánii sme našli dom, v ktorom žil zakladateľ literárneho verizmu Giovanni Verga, ktorého poviedka a dráma Cavalleria rusticana je dnes viac známa vďaka opernej transkripcii Pietra Mascagniho. Výjavy z tohto diela v podobe rozkošných ľudovo naivných malieb sme objavili na drevenom „carretto siciliano“ bufetára v Syrakúzach pred archeologickým areálom.
Na rozdiel od iných krajov Talianska Sicília nemala významných maliarov. Jedinou výnimkou je autor zrelého obdobia renesancie Antonello da Messina, ktorého Annunziatu sme mohli obdivovať v palermskom Palazzo Abetelis a Zvestovanie v Palazzo Bellomo v Syrakúzach, kde (chrám svätej Lucie) sa nachádza aj Caravaggiov obraz Pohreb svätej Lucie namaľovaný rok pred smrťou maliara. Na okraji prístavnej ulice v Cefalū sme si odfotili pamätnú tabuľu Ernesta Zmetáka, ktorému toto mesto (a južné Taliansko vôbec) tak učarovalo.
Z domácich sochárov sa o výzdobu chrámov najviac pričinila rodina Gaginiovcov, z ktorých Antonio už inklinoval k manierizmu. Viacero pamiatok zanechal na ostrove aj sochár Francesco Laurana (predovšetkým hlava Eleonóry Aragónskej), ktorého brat Luciano sa zaslúžil o renesančný unikát v Urbine. Bratia pochádzali z uhorskej časti Dalmácie a ich dielo bolo dobre známe na uhorskom kráľovskom dvore.V palermskom kostole svätej City sme zasa našli pôsobivú Pietu Giovanniho da Milano z XV. storočia. O záchranu a skvelé funkčné využitie palermských palácov (Abetelis, no najmä Chiaramonte, niekdajšieho sídla inkvizície) sa počiatkom druhej polovice minulého storočia zaslúžil významný moderný architekt Carlo Scarpa.
Operne divadlo Belliniho v Katánii.
Mesto Katánia si mimoriadne ctí svojho rodáka - operného skladateľa Vincenza Belliniho považovaného za najväčšieho majstra melódie. Katánski rodáci v jeho rodnom dome zriadili múzeum, pomenovali po ňom park i divadlo, ktoré je po monumentálnom Teatro Massimo v Palerme druhým najvýznamnejším operným domom na Sicílii. Napokon v miestnom barokovom Dóme ležia jeho ostatky na čestnom mieste v honosnom sarkofágu. V Trapani sme zasa pri prechádzke mestom objavili dom, v ktorom sa schádzajú ctitelia operného tenoristu Giuseppe di Stefana, najvernejšieho speváckeho partnera Marie Callasovej. V každom z navštívených miest bolo múzeum kinematografie, čo len poukazuje, akou veľmocou bolo kedysi Taliansko v tomto umení.
Dojmy a postrehy z denného a večerného života
Ak sa z umeleckej platformy prenesieme do oblasti osvetovo-výchovnej, zistíme, že sme u nás nezachytili svetový trend. Nielenže sme na Sicílii pri návštevách archeologických vykopánok stretávali celé výpravy školákov od seba odlíšené farbou čiapok, ale v Palerme dokonca v kostoloch i palácoch poskytujú sprievodcovské služby sami školáci počnúc piatym ročníkom základnej školy, pričom každá zo škôl má určený jeden kultúry objekt. Kým u nás sa staré priemyselné objekty nezmyselne búrajú, v Katánii do obrovského priemyselného komplexu Le Ciminiere umiestnili päť múzeí a vnímajú ho ako ideálnu vitrínu pre aktivity veľtrhov, kongresov a výstav.
Najviac ponúkaným artiklom v butikoch je popri bedekroch a pohľadniciach sicílska keramika charakteristická nadvládou žltej, v menšej miere aj modrej farby. Nájdete ju po celom ostrove, no centrum jej výroby je v Caltagirone (slávne schodište so 142 schodmi zdobenými majolikou).
Pokiaľ ide o spoločenský život, hlavné triedy večerného Palerma sa rýchlo vyprázdnili a život sa preniesol do bočných ulíc, zatiaľ čo po nábreží sa promenádovalo niekoľko afrických reprezentantiek najstaršieho remesla. Oveľa živšia bola večerná pešia zóna v Katánii, ale aj nábrežie v Trapani. Kaviarne a bary tu fungujú aj o polnoci a ponúkajú naozaj skvelú kávu.
Masová bytová výstavba je na Sicílii ešte menej estetická než tá naša spred štyridsiatich rokov, kým historické štvrte miest plynulo prechádzajú do odpadkami preplnených zákutí chudoby. V Palerme sme prišli do styku aj so zvláštnym povolaním nezamestnaných, ktorí vás za drobný úplatok nasmerujú na prázdne miesto na parkovanie a nepriamo tak plnia funkciu strážcov parkoviska. Príslovečná nábožnosť Sicílčanov sa viac než pobytom v chrámoch prejavovala množstvom sôch Madonny v dvoch verziách (ako Immaculata resp. Assunta, čiže Nepoškvrnená resp. Nanebovzatá).
Napriek tomu, že doprava vo veľkých mestách vyzerá dosť chaoticky a šoféri jazdia riskantne, videli sme počas nášho pobytu len zopár nabúraných aut. Na plážach sa už v teplom slniečku slnili ľudia, no do vody sa ešte nikomu nechcelo. Na to si domáci počkajú do letných mesiacov, kedy sa tu teplota drží okolo štyridsiatich stupňov. Sicílčania sú voči turistom milí a priateľskí, iba policajtka, ktorá nám uštedrila pokutu za nesprávne parkovanie, sa ukázala neoblomnou.
Existencia nízkonákladovej leteckej spoločnosti, ktorá vás z bratislavského letiska za dve hodiny dopraví na juh Talianska, umožňuje nám Slovákom odskočiť si čo i len na predĺžený víkend a oddýchnuť si na sicílskych plážach alebo spoznávať zaujímavú, rôznorodú a v mnohom jedinečnú kultúru Sicílie.
Foto: Autor
Úvodné foto: @ Tchacky's...
