Reklama
Reklama

Jozef Banáš: Nemám rád oneskorených hrdinov

Nemám rád ľudí, ktorí dnes o sebe vyhlasujú, akí boli za socializmu hrdinovia, pričom opak je pravdou, hovorí spisovateľ Jozef Banáš na margo svojej knižky Sezóna potkanov.
Počet zobrazení: 8665
uvodBanasR.jpg

Jozef Banáš (1948), prozaik, dramatik, diplomat a politik. Jeho literárna tvorba je tematicky a žánrovo rozmanitá, prvá kniha mu vyšla až v roku 2000 a od roku 2006 každý rok prichádza s novou knihou – Lepší ako včera (2000), Politicum tremens (2006), Idioti v politike (2007), Zóna nadšenia (2008), Zastavte Dubčeka! (2009), Deň do večnosti (2010), Kód 9 (2010), Sezóna potkanov (2011), Posledná nevera (2012). Má na konte taktiež takmer desiatku divadelných hier a scenárov k filmom, najmä televíznym. Popri literárnej tvorbe sa venuje aj politickej publicistike a esejistike. Jeho eseje a úvahy o politike vychádzajú aj v zahraničných médiách.

V kúpeľoch, kam si prišiel predstaviť svoju najnovšiu knihu poviedok, začula som rozhovor starších manželov: Dobre vidím? Nesedí tamto pri stole otec tej Adely Banášovej? Tvoja dcéra je dnes azda slávnejšia ako ty a tvoja manželka. Nežiarliš?

Adelkina „sláva“ nie je u nás témou či už pre manželku, pre mňa, a najmä nie pre ňu. Je si vedomá toho, že mediálna sláva je prechodná, a preto sa snaží robiť v živote aj veci hodnotnejšie, o ktorých verejnosť nevie, ale ktoré jej dávajú silu a napĺňajú ju. Tešíme sa s manželkou z úspechov oboch našich dcér presne tak isto ako sa teší každý rodič z úspechov svojich detí.

Zostaňme chvíľku pri dcére Adele. Spomínam si na ňu ako na malé zvedavé dievčatko. Bolo to v Berlíne, kde si pôsobil ako kultúrny atašé Československej republiky. Čo ste chceli s manželkou – keramikárkou z tohto múdreho dievčatka mať?

Spomínaš si veľmi presne, obe naše dcérky boli veľmi zvedavé a my sme sa snažili ich zvedavé otázky nikdy neodbiť. Navyše, manželka vytvárala doma tvorivú atmosféru, viedla dcéry k tomu, aby sa nebáli prejaviť sa, ale musím povedať, že v nemeckej a neskôr aj v rakúskej škole boli obe dcéry, tak ako všetky ostatné deti, pre učiteľov partnermi. Spomínam si, že keď sa Adelka po návrate z NDR ako druháčka snažila s učiteľkou diskutovať, boli sme na rodičovskom združení vyzvaní, aby sme ju umravnili. Možno tu niekde treba hľadať pramene jej sebavedomia.  

Druhá dcéra, ktorá žije v Prahe, sa „potatila“, alebo „pomamila“?

Staršia dcéra Mária je rovnako ako všetci v našej rodine jazykovo veľmi spôsobilá. Manželka sa tiež veľmi slušne dohovorí po anglicky a po nemecky, napokon študovala v Berlíne Akadémiu výtvarných umení. Mária päť rokov vynikajúcim spôsobom zastupovala Slovenskú republiku v Európskom patentovom úrade v Mníchove, kam sa dostala na základe tvrdého konkurzu. Takže z hľadiska jazykovej vybavenosti sa Mária „potatila“, z hľadiska tvorivosti a empatie sa „pomamila“.

Žiješ v harmonickom manželstve, ctíš si svoju ženu, a to nebýva už dnes takým celkom bežným javom. Čím si ťa tvoja Mária získala a čím ťa drží podnes? Alebo ešte inak – prezraď čitateľom recept na šťastné spolužitie.

Manželka Mária je moja prvá a posledná životná láska. Zoznámili sme sa, keď mala šestnásť a pol roka a dva roky na to sme sa vzali. V júli oslávime štyridsiate výročie sobáša. Manželku mám stále radšej, najmä pre jej hlboký vnútorný život, jej duchovné vnímanie sveta, jej schopnosť dávať a rozdávať sa. Recept na šťastné manželstvo? Istý múdry muž povedal – „My sme ešte generácia, ktorá bola zvyknutá – keď sa veci pokazili, opraviť ich. Dnes sa veci zahadzujú a vymieňajú za nové.“ Ale viac by ti k tomu povedala manželka.

To je krásne – verím, že aj pre čitateľov. Ty si, Jozef, prešiel dráhou úspešného diplomata, politika, aby si napokon zakotvil tam, kde si sa voľakedy do života odrážal: pri literatúre. Z núdze cnosť, alebo splnený sen?

Moja diplomatická kariéra je mediálna bublina. Ako diplomat som bol za socializmu neúspešný, dostal som sa iba do NDR, jednej z piatich krajín, kam sme smeli voľne cestovať. Úspešní boli tí, ktorí boli na Západe. Navyše, aj v NDR som bol iba atašé, čo je najnižšia diplomatická hodnosť. Až po revolúcii som sa stal československým vyslancom v Rakúsku, takže za socializmu sa žiadna diplomatická kariéra nekonala, ale trubirohom, ktorí ani netušia, čo znamená skratka NDR, to i tak nevysvetlíš. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že pobyt v Nemeckej demokratickej republike nemal pre mňa svoj význam. Literatúra? Presne tak, splnený sen.

Kde, v ktorom povolaní si sa cítil vnútorne najslobodnejšie, ktoré ťa naplnilo?

Bez váhania odpovedám spisovateľská práca. Zažívam takmer euforické stavy oslobodzovania sa, cítim, ako formulovaním viet a myšlienok sám rastiem. Písaním okresávam sám seba, a keď sa ku mne pridávajú aj čitatelia, rád sa s nimi o moje radosti i smútky delím. Ľahšie sa mi tak kráča životom.

Rozumiem ti... Po odchode z politiky si napísal knihu s provokujúcim názvom – Idioti v politike. Skvelý ťah – i keď ty sám na obálke knihy vysvetľuješ pôvodný význam slova idiot, čitatelia siahajú po tvojej knižke s očakávaním, čo všetko sa o tých našich neobľúbencoch dozvedia. Horšie ako politikov prostí ľudia hodnotia azda už iba novinárov. Čím by si jedni i druhí mohli napraviť reputáciu?

Nechcem byť sarkastický, vieš, že ťa mám vo veľkej úcte, ale okrem toho, že si skvelá spisovateľka, bola si novinárkou aj političkou. Tvoja kniha Zo zápisníka poslankyne je veľmi poučné čítanie. Je to tak, pre mňa sú dve najneslobodnejšie povolania, ktoré poznám – novinár a politik. Každý, kto si chce zachovať v týchto dvoch profesiách ľudskú dôstojnosť,  je skôr či neskôr odsúdený na odchod z týchto profesií, v horšom prípade sa prispôsobí. Kým je však „odídený“, môže čas využiť a nahlas vravieť cisárovi, že je nahý.

Vo svojom románe Sezóna potkanov si predbehol slovenskú goriliádu – naznačil si, ako to u nás chodilo – a chodí. Odhalil si v ňom dosť drsnú tvár, presnejšie, strhol si z tej tváre masku. Maškary sú v ňom spoznateľné. Čítajú literatúru, spoznali sa?

Nemám rád ľudí, ktorí dnes o sebe vyhlasujú, akí boli za socializmu hrdinovia, pričom opak je pravdou. Vynikajú v tom niektorí naši herci, ktorí sa vychvaľujú, ako v novembrových dňoch búrali režim (za čo si ich vážim), ktorému predtým štyridsať rokov robili dobre platenú reklamu. O tom už však hovoria menej radi. Netrúfam si nikoho nazvať maškarou, nemám právo súdiť, ale mám právo, ba povinnosť hovoriť pravdu. Ale ak chceš, maškary sa nehlásia, pretože vedia, že v Sezóne potkanov je pravda. Časy sa menia, potkany nie.  

Žánrová pestrosť tvojich kníh je veľmi široká, no akoby si mal nos na to, po čom ľudia podvedome túžia. Raz je to svet politiky, raz svet záhad, raz takmer detektívka, raz portrét hrdinu, raz intímne príbehy. Čo ťa vedie - intuícia? Alebo zrelosť? Alebo poučenie z veľkého sveta, ktorého si sa nikdy nebál – možno aj preto, že si jazykovým polyglotom?

Začnem záverom tvojej otázky. Dohovorím sa v piatich jazykoch, ale dokonale nimi nehovorím, na rozdiel od niektorých, ktorí to o sebe suverénne tvrdia. Prekvapuje ma, že sa ešte nenašiel žiadny slovenský novinár, ktorý by sa ich v cudzom jazyku rovno spýtal. Netajím, že som sebavedomý a hrdý Slovák a je to tým, že na rozdiel od slotovcov a im podobným som bol celý život konfrontovaný s cudzincami a v tejto konfrontácii som obstál vďaka vedomostiam. Prvým a veľmi pravdepodobne aj posledným Slovákom, ktorý bol zvolený v tajných voľbách za viceprezidenta Parlamentného zhromaždenia NATO, som sa stal vďaka tvrdej, celoživotnej práci na sebe. To, že mi koncom roka vyjde román Zóna nadšenia v Indii ako prvý slovenský román vôbec, nie je náhoda, ale výsledok dlhých rokov písania a práce na sebe. Pokiaľ ide o žánrovú pestrosť – je to tak, píšem rôzne žánre, ale všetky majú jednotiaci prvok a tým je vzťah mocných a bezmocných, bohatých a chudobných, materiálnych a duchovných. 



Čo rok, to nová kniha. Čo kniha – to bestseller. Zdá sa, že Banášovci majú úspech zapísaný vo hviezdach. A podľa teba, čo je tvoj najväčší životný úspech?

Nemám rád slovo úspech. Mám rád slovo šťastie. Úspešný či bohatý nemusí byť šťastný. Vieš, aké je doposiaľ moje najväčšie spisovateľské šťastie? Keď mi v Liptovskom Mikuláši na záver autogramiády istý bezdomovec, ktorý stískal v ruke ošúchaný román Kód 9 na otázku, ako sa k tejto knihe dostal, povedal:  „Zložili sme sa naň piati bezdomovci každý po dve eurá.“ To je pocit skutočného šťastia. A ľudské šťastie? Moja rodina, manželka Mária, dcéry Adelka a Mária, zať Paľo a vnučka Natali. A myslím, že aj Adelkin priateľ Peťo.

Pripomenulo mi to Štefana Nosáľa, ktorý rozprával, ako raz po vystúpení Lúčnice mal malú dušičku, lebo prišiel za ním jeden taký veľký chlap, posunul si čiapku a hovorí: ktorý je to ten Nosáľ. A v ňom hrklo, no hovorí: ja som. Chlapík k nemu podíde, pohmká a povie: dobre to robíš, zajtra pôjdem rád do práce. Tak aj ja dodám – za čitateľov – dobre to robíš...  

(Vyšlo v Petržalských novinách č. 14/2012)

Foto: Archív J. B.

V Slove sme pred časom uverejnili poviedku Čarovná flauta z autorovej najnovšej knižky Posledná nevera
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 09:20

"Vedel by som sa pridať - napríklad s otázkou, kto a prečo "vyrába" osobnosti typu Banáša alebo štylizuje do "divy" škaredé káčatko Adelu. ... Neviem, čo má byť výsledkom rozhovoru ( a diskusie) o potkanoch a Banášovi...?!, žeby nič..." Juraj Janošovský

*****************************

Pred časom sme sa bavili v práci na podobnú tému. Kolegyňa povedal, že ak by Adela nebola stará dievka v rokoch, tak by bola titulovaná ako Miss Slovenska. Výšku na to má a ostatné spravia tatkové peniaze a konexie. Iná kolegyňa trefne podotkla, že keď majú toľko peňazí, tak prečo si nedá na plastike prerobiť ten "raťafák" na taký ako mal Michael Jackson. Potom by ten titul Miss starého Bannyho menej stál? Padli aj iné trefné "rasistické" hlášky, ale tie sem nepatria.

Juraj, len si pozrite tu, alebo na JTT, že koľko ľudí diskutuje o špičkovom článku a koľko sa "odbavuje" na stupidnom, napr. od Havrana ml., Profanta, Kasardu ml.,... Vsjo jásno, nenúžny bukvy.

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 10:05
Páči sa mi Lucy, ako srdnato obhajujete svoj názor na spisovateľa Banáša.Diskúzia sa zvrtla do takej podoby, že viac sa zaoberáme jeho osobou, ako tým,čo nám ponúka.Myslím si, že nám znova ušla príležitosť, povedať tu našej kulturnej pospolitosti,čo si myslíme o ich búrani toho, čo sami 40 rokov tvorili, ako aj o ich výkonoch, v rôznych humoristických reláciach,ako bolo napr 7 sro a pod.Rozhovor s Banášom,nam takúto možnosť ponúkol, nevyužili sme ju. Predsa mi však táto diskúzia vyvolala v pamäti iný príbeh,v ktorom si to pre zmenu zasa pravicový čitateľ rozdal s ľavicovým básnikom........................................................Stalo sa to v minulom roku v Košiciach, keď pri spomienke na upálenie študenta Palacha,istý výtvarník, Jan Kalmus, doslova zhanobil sochu básnika Lacu Novomeskéh tým, že na jeho bustu natiahol starý, roztrhaný sveter a chvastal sa, že ho už ponatieral aj na červeno.Všetko kvôli jeho ľavicovej orientácii a kvôli tomu, že tento spisovateľ, ešte i dnes má svojich čitateľov.Nepripomína Vám arogantnosť a neomylnosť niektorých diskutujúcich tohoto pána? Ako to, že sa z týchto diskutujúcich vtedy nikto neozval, keď hanobili básnika? Darmo som vtedy čakal, že sa na jeho obranu ozvú napr. V Literarnom týždenníku, Bojovníkovi,SNN a pod.Mám dojem, že ani Slovo, vtedy na tento incident nezareágovalo. Až Pravda a Slovenský Rozhľad mi zverejnili, no nielen mne, rozhorčenie nad týmto hanobením pamiatky na LN. Aj z toho dôvodu hodnotím spisovateľa predovšetkým podľa toho, aký príbeh a akú tému si spisovateľ zvolil.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 10:58

R.Slezák, žasnem nad vašim postojom. Ako môžete zrovnávať pravicového oportunistu Banáša (preoblečeného eštebáka) s Lacom Novomeským. Angažoval sa azda Novomeský v NATO ako Banáš?

Fakt neviem pochopiť o čo vám vlastne ide? Chcete zmierniť "Gabine utrpenie" od oprávnene naštvatých čitateľov NS, nejakou pokryteckou kolegialitou? Nech si nabudúce rozmyslí čo tu zverejní!!! Nie sme všetci padnutí na hlavu.

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 12:49
Ťažko sa diskutuje s niekym,kto nemá v sebe odvahu a slušnosť sa pod svoj názor podpísať.Je pohodlnejšie vypúšťat jedovaté sliny z anonymity.Ja som neporovnával Banáša s Lacom Novomeským, ja som spomenul iba, akým smerom sa táto diskúzia uberá.Ten švihnutý výtvarník to robil verejne, keď natieral bustu básnika,vy tu "natierate" ľudí už dlhší čas, bez akých koľvek zábran, anonymne.Aký je rozdiel medzi vami?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 13:26

"výtvarník, Jan Kalmus, doslova zhanobil sochu básnika Lacu Novomeskéh tým, že na jeho bustu natiahol starý, roztrhaný sveter a chvastal sa, že ho už ponatieral aj na červeno.Všetko kvôli jeho ľavicovej orientácii a kvôli tomu, že tento spisovateľ, ešte i dnes má svojich čitateľov.Nepripomína Vám arogantnosť a neomylnosť niektorých diskutujúcich tohoto pána?" R.Slezák

*********************

Netvárim sa ako vykladačka snov, ale to čo ste napísali v uvedenom citáte viem pochopiť len tak, že porovnávate dve úplne neporovnateľné osoby.

Tu Banáša nikto "nenatiera na modro, ani mu nedáva roztrhaný sveter".

Tu sa konštatujú fakty o tejto poľutovaniahodnej oportunistickej persone!!!

Článok o ňom ma rovnako irituje ako keby Gabika urobila interview s Mariánom Kotlebom o potenciálnej jeho knihe. Lenže ak si porovnáme Banáša s Kotlebom, tak Kotleba si stojí za svojím presvedčením (aj keď s ním kategorický nesúhlasím), ale Banáš ho mení ad hoc striktne oportunistický! Nič ma nevie viac vytočiť ako preferovať vypočítavých, prospechárskych, bezzásadových a bezhodnotových ľudí! A robiť pravičiarom ako Banáš reklamu na ľavicovom portále.

PS: Ak si pozriete diskutujúcich, tak kto je podľa vás XXX, jj, karol, Lucy, Palo,... prečo do nich nedrbete ako do mňa, že nepodpisujú nielen celým menom, ale aj s priezvisko a osobnými údajmi.

To ste ma už poriadne dopálili s tým anonymom! Mňa nezaujíma, kto ste, ale aké máte názory. Mňa nezaujíma forma, autor, ale výlučne sémanticky obsah!

Lebo tento portál je prezentovaný ako ľavicovo orientovaný, čiže politické diskusné fórum pre ľavičiarov. Ak sa tvrdo kritizuje oportunistický pravičiar Banáš, tak je to podľa mňa OK, ale podľa vás zrejme nie? Oportunista si zaslúži podľa mňa len pohŕdanie a nie prejavovanie mu úctu. To by sme sa kde s morálkou dostali?

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 14:30
aj mne sa hnusia ľudia, pre ktorých nie je problém obratiť kabát. Ale ak je niekto v niečom dobrý, prečo to zamlčovať. A nie jeden z vás, ktorí tu kritizujete ste určite v svojom živote robili kompromisy, za ktoré sa teraz hanbíte.
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
23. júl 2012, 14:58
pani Rothmayerová ho predsa robila pre Petržalské noviny. Skôr by som povedal, že redakcia Slova robí akési hókusy-pokusy zmeniť orientáciu Slova, dostať ho kamsi do stredu (alebo do anarchoľavičiarskej pozície?). Možno je tlačená sponzormi, finančne, ale tí by si tiež mali uvedomiť, že Slovo (Nové slovo) má jednoducho svoju dlhodobú tradíciu a svoj okruh čitateľov. A o tých by prišlo a nových by asi ťažko získalo. Anarchoľavičiarske pozície obsadila Utópia a JeToTak.
Obrázok používateľa Anonymný
#7
(neuvedené)
23. júl 2012, 15:15
Hm, ten rozsah a obsah diskusie boli jedinou reklamou, ktorá ma prinútila prečítať si tento (žiaľ,Gabika,) bulvárne ladený článoček na webe Slova.
Nedá mi tentoraz nesúhlasiť s hlasom ľudu ľavicového z nášho websajtu:
"čo už sa minuli ľavicové osobnosti"?

Veď iba nedávno Emil ponúkol zaujímavý sajt s ľuďmi ľavicového vyznania, to redakcia nenašla z nich nikoho na takéto posedenie pri kávičke?
Veľa som sa totiž nedozvedel, možno niečo o Banášovcoch, hm, tie rýchlo nakvasené knihy o súčasnej realite - ja by som sa napríklad rád pána Banáša opýtal, že ako to vlastne bolo v tom ČS.TABAKOVOM PRIEMYSLE po revolúcii, prečo sa vlastne musel slovenský tabakový priemysel zlikvidovať? Naivne možno veriť, že tak ako Havlove iniciatívy v zlikvidovaní zborjárskej výroby aj tu bola nejaká "mierotvorná" iniciatíva zrušním tabakovej výroby na Slovensku prispieť k svetovému zdraviu... neviem, ale pán Banáš bol predsa pri tom...

Obdobne, diplomacia v NDR (teda v Nemeckej Demokratickej republike) - hm, Východní Nemci boli veľmi tvrdým vyjednávacím partnerom, neodpustili nám nič a dosť nám šliapali v technickom a technologickom vývoji na päty, šikovný diplomat tam mal čo robiť... ako keď sme prišli o spoluprácu s optokábloch a v optike, Nemci sa potom jednoducho obrátili k svojim a splynuli, my sme utreli ústa...

Nuž ale dobre, je to spisovateľ, napísal už predsa toľko kníh... ak nejakú dostanem do daru, rád si ju ku káve prečítam. Ešte vždy je to totiž hrdinstvo, povedať umelcom do očí, že "sú oneskorení hrdinovia"...
tá diskusia tu bola zaujímavejšia
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 15:56

"archoľavičiarske pozície obsadila Utópia a JeToTak." Milan Antal

********************************

Len mi vysvetlíte, čo také anarchoľavičiarské propagujú T. Profant, Havran ml., Chmelár, Kasarda ml, Hana Fabryová,...? Je to prihriata chátra obyčajných pravicových liberálov. Zrejme si nepamätáte, že Havran, Chmelár, Liška, Nemcsics zakladali liberálno pravicovú stranu v r. 2008 s názvom LIGA?

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 16:05
http://drotovan.blog.sme.sk/c/166474/Stretnu-sa-Liska-Nemcsics-Havran-a-Chmelar-v-tretej-Lige.html
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 17:39
prečital som si zo dva články M. Havrana ml., zdali sa mi anarchoľavičiarske, potom som to radšej už nečítal, takže sa môžem mýliť. Pozíciu E. CHmelára takisto považujem za anarchoľavičiarsku, máva pekné kritické postrehy, ale chýbajú tomu súvislosti. Ja to nemyslím ako urážku, ale vecné označenie pozície. A myslím, že anarchisti sa za svoje pozície nehanbia. Aby som pravdu povedal, aj medzi komunistami, najmä mladými objavujem veľa anarchokomunistov, pretože nevychádzajú prakticky z marxizmu, z historickej determinácie, ale robili by revolúciu hlava-nehlava, alebo hovoria o zrade ľudí v r. 1989, hoci išlo o zákonitý proces, ap. Keby išlo o zradu, udialo by sa to v jednej krajine, keď v mnohých krajinách, ide o zákonitý proces. Z tohto pohľadu dnes väčšina ľavičiarov zaujíma anarchistické, alebo skôr hlboko subjektívistické pozície. Jedni sprava, druhí zľava.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 17:40
takže píšme a nedajme si portál zobrať!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. júl 2012, 16:51

"prečital som si zo dva články M. Havrana ml., zdali sa mi anarchoľavičiarske, potom som to radšej už nečítal, takže sa môžem mýliť. Pozíciu E. CHmelára takisto považujem za anarchoľavičiarsku, máva pekné kritické postrehy, ale chýbajú tomu súvislosti." Milan Antal

********************

Neviem, čo si predstavujete pod anarchoľavičiarstvom? Zrejme niečo diametrálne odlišné ako ja.

Podľa mňa vychádza ľavicový anarchizmus z diel takých osobnosti ako Wiliam Godwin, Max Stimer, ale najmä Pierr Proudhon a Michail Bakunin, ktorý tvrdo bojoval s Marxom v I.Internacionále. Rozhodne nie za záujmy teplých aberantov, ekologických šialencov, extravagantných feministiek,...a iné ftákoviny tzv. "kultúrnej identity"

Budem veľmi rada ak mi dáte do podrobných súvislosti názory Bakunina s Chmelárom, alebo Havranom ml. a nájdete v nich zhody, alebo aspoň výrazné prieniky.

Ak to dokážete tak vás navrhnem na Nobelovú cenu za politológiu.

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. júl 2012, 05:48
prakticky celá ľavica sa posunula výrazne do anarchoľavičiarskej pozície, preto má problémy predstaviť nejakú ucelenú koncepciu. Pretože jej chýba pevný základ, na ktorom by mohla budovať, kritizuje všetko dookola hlava-nehlava, kapitalizmus, socializmus, komunizmus, otrokárstvo (Ľ. Blaha), feudalizmus.

Spokojnosť s búraním socializmu z anarchistických pozícií je pomerne typická pre množstvo ľavičiarov, nielen pre Banáša. Schopnosť dialekticky prekročiť klasický socializmus je veľkou neznámou. Aj pre množstvo komunistov, ktorí zase nie sú schopní vôbec prekročiť klasický socializmus.

Spojenie s anarchizmom 19. st. tu existuje, ale Vy ako silná anarchoľavičiarka, s odporom k historickej determinácii, ho ťažko môžete vidieť.

Vývoj ľudskej spoločnosti totiž prebiehal v cykloch, spôsobených striedaním spoločenských foriem a ich vnútorným vývojom. A tak možno vysledovať, že krízové štádiá vývoja spoločenských foriem sú spojené s krízou vedy, nástupom iracionalizmu, viery, krízou morálky, anarchizmom, ap. Takým bolo aj krízové štádium klasického kapitalizmu (1848 - 1928), aj s Vaším Bakuninom. Takým bolo aj krízové štádium socializmu (1988 - 1998) a vôbec krízové megaštádium celej ľudskej spoločnosti po r. 1998, spojené už s krízovým štádiom socializmu. Na pultoch kníhkupectiev sa objavili autori práve z konca 19. st., prevládol iracionalizmus. A keby sme chceli, nájdeme tieto črty (iracionalizmus) aj v krízovom štádiu nevoľníckej formácie, ktorým bol feudalizmus.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. júl 2012, 07:33
Pani Lucy, ja som vyjadril iba svoj subjektívný názor, na tento rozhovor v Novom slove, presne tak ako Vy (máte naň nárok). Iba ho zopakujem . Takýto rozhovor na Stránky Nové slovo podľa mňa nepatrí, robí len bezplatnú reklamu p.Banášovi, čo vie veľmi dobré aj p. GR). Ešte by som snáď len doplnil, že prínosom pre čitateľa by bolo, keby niektorý hodnotný článok z Nového slova prevzali uličné noviny (aj Petržalske), ako to bolo naopak v tomto prípade. V podstate, dá sa povedať, že aj u ostatných diskutérov sa ich subjektívny názor nelíšil veľmi od môjho... Vaša reakcia je trochu prekvapujúca (ale opakovane aj k ostatných diskutujúcim, ktorý s Vami neúhlasili, t.j. poklony od nich sa p.Banášovi ani p. Gabriele R. nedostalo), skôr neprimeraná (navyše keď ste dáma)...možno sa mýlil - ale priam ste sa začali "nie nalepkovať" ale navážať do inak zmyšľajúcich... bez vecných argumentov ste na seba zobrali úlohu obhajcu p. Banáša... Vyčkajme, pokiaľ dostane cenu D.Tatarku 2012, tak potom budeme vedieť kto je ten spisovateľ...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. júl 2012, 15:23
...a s tým som súhlasil, keď som písal, že nedajme si vziať Slovo a píšme a prispievajme doň.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
25. júl 2012, 15:37
Milan, reagujem na disk príspevok "nejde ani tak o konkrétnych ľudí"

Pre zmenu ste aj Vy hodili všetkých ľavičiarov do jedného vreca, pevne ste ho zviazali a urobili ste nadprácu za každého pravičiara - hlásate ďalšiu z teórií a myslíte si, žew "to je tá správna"...(tie vaše teórie o krizových štádiách kapitalizmu, socializmu, čohokoľvek)...

Skúsme sa už zakotviť, napríklad na takých obyčajných princípoch generačnej solidarity, spoločenskej spravodlivosti týkajúcej sa práva potrestať tých, čo nechcú prispieť k spoločnému, čo nie sú disciplinovaní aspoň čo do dodrýiavania spoločných dohôd, k právu odmeniť tých, čo prispievajú k spoločnému a povinnosti pomáhať a prispievať tým, ktorí nie vlastnou vinou spadli do nedostatku, biedy a chudoby. A viac nechcime, žiadne -izmy, ani -cie, jednoducho začnime tak ako kedysi v rode a kmeni - od seba k najbližším a k susedom a komunite, až sa dostaneme k organizácii a štátu.
Vy ste tu hodili do toho vreca Ľuboša Blahu - prečo? Že na teoretickom fronte urobil pre ľavicu viac ako mnohí praktickí politici? Že sa konečne dostal do Národnej rady a aspoň bonmotami paprikuje spokojnosť pravicovej opozície?

Považujem za dosť omylné v Slove uverejňovať takých Banášovcov, ak máme straašne veľa osobností "dolu v základni" , ale nik ich neosloví a nevytiahne ku komunite ľavičiarov - pozrite si kameramana Juliana Bosáka - a ako dobre sa počúvajú niektoré myšlienky odtiaľ - to je predsa hlas ľudu.

Á, mimochodom, nie som ľavičiar, už na to nemám vek, som starý socialista...a preto mám právo povedať tú myšlienku z nadpisu - lebo je to tak.
Obrázok používateľa Anonymný
#8
(neuvedené)
26. júl 2012, 05:28
Ctení čitatelia, Slovo nemá iné financie okrem tých, ktoré ste poslali na účet. V každej sekunde sa to dá skontrolovať. Nikto nikdy zo žiadnej politickej strany na jeho účet neprispel. V prevádzke ho dobrovoľne a s vypätím síl udržiava editor. Nedostáva za to ani cent. Podľa svojich možností občas do Slova prispejem - za rovnakých podmienok. Keďže zároveň pomáham svojej kamarátke, šéfredaktorke Petržalských novín rozhovormi a glosami, súhlasila som, aby ich editor (ktorý, ako viete, je môj manžel)preberal do Slova. Želám Vám pekný deň aj celý život. Gabriela Rothmayerová
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. júl 2012, 05:55
"Ľavica nevie nájsť pevný bod, o ktorý sa oprieť."Ako ho najst ked prave Ti ludia ,ktori by tym bodom mali byt, alebo aspon jeho pevnou sucastov sa nakoniec ukazu ako zhnite jablko s peknou cervenou supkou?Zacnime Gorbim,cez tretocestoveho Toniho rozsievajuceho vsobecne blaho z bombatderov... po nasich Calfov ,Banasov,Wolfov ci Weissov ...Problem je aj v rozhovore.Dalsie jablcko s peknou cervenou supkou poodhalilo svoj zhnity obsah.Co caka okolie tohto jablcka?"nedajme si vziat Slovo"Ako si nedat vziat to co uz zda sa nemame? Tot otazka nie len pre PZV.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. júl 2012, 07:53
Keď by som sa na to pozrel čisto komerčne: 40 príspevkov do diskusie!!! Čo viac si môže želať editor a autor. Obsah? V dobe mediálnej hyperkomnunikácie - s počtom pravdepodobnosti- je potrebné "prehliadnuť" prefrustrované otvorené a skryté invektívy. A čo ostane: no predsa podstatná diskusia o hodnotách. Každý z nás ( podpísaných) "sa vyzlieka" na verejnosti, cudne( alebo necudne) ukazuje svoje hrby, zdureniny, ale zpravidla aj snahu rozumieť iným. Keď ukazujeme na iných - opisujeme seba. Aj ja sa priznávam, že sa v obdobných diskusiách vymedzujem. Často banálne príležitosti vedú k ostrým kontúram. Musím sa priznať, že uvažovanie o potkaních postojoch ma vedie až k uznaniu vlastnej schizofrénie. Na jednej strane tvrdím, že napr. P.Weiss je podvodník... S jeho inteligenciou musel podvádzať buď ako vedecký tajomník Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS a stážista u Ľ. Pezlára alebo ako predseda nekomunistickej SDĽ (kedy sa stal podvodníkom vie Boh-ak je, a sám Weiss-ak je). Na druhej strane tvrdím, že nebolo úspešnejšieho predsedu slovenskej politickej strany: Prednovembrovú nomenklatúru doviedol za päť rokov do vlády! V roku 1989 jednu moju priateľku - tehotnú "nomenklatúru" odmietli temer z politických dôvodov "odrodiť" ( už je plne "in", je majiteľkou reklamnej agentúry a šéfporadkyňou parlamentnej strany - a neviem či sme ešte priatelia? ). A za päť rokov posadil P. Weiss do kresla ministra obrany členského štátu NATO ( k najchránenejším tajomstvám humanisticko-imperiálneho kartelu) svojho kolegu ( inak vynikajúceho tipéra)! Myslím, že úspech, literárny, intelektuálny sa nemusí počítať iba podľa súhlasných stanovísk, ale podľa toho, čo iniciuje a teda, Gabika, blahoželám k publicistickému úspechu...

Stránky

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama