Za karikatúru – obesiť

Prvý humoristický obrázok mu uverejnil petrohradský časopis Slnko Ruska. Písal sa rok 1916. Tvoril v podstate až do svojej smrti, 1. októbra 2008. Dobrých sto rokov. Boris Jefimovič Jefimov, jeden z najznámejších karikaturistov sveta.
Počet zobrazení: 1660
16_1-m.jpg

Prvý humoristický obrázok mu uverejnil petrohradský časopis Slnko Ruska. Písal sa rok 1916. Tvoril v podstate až do svojej smrti, 1. októbra 2008. Dobrých sto rokov. Boris Jefimovič Jefimov, jeden z najznámejších karikaturistov sveta. Je autorom vyše 40-tisíc kreslených vtipov, pričom mnohé obleteli celú planétu. Hoci sa Jefimovova kariéra začala ešte za cárskeho Ruska a plne sa rozbehla po Veľkej októbrovej revolúcii za občianskej vojny, najslávnejšie karikatúry sú spojené so zosmiešňovaním nacistických pohlavárov. Jeho hádam ,,najobľúbenejšími“ komickými postavičkami bol fúzkatý, večne spotený Hitler s pichľavým pohľadom v očiach a vrieskavý šéf propagandy drobnej postavy Goebbels, zobrazovaný s chvostíkom á la Mickey Mouse. Jefimov ich v roku 1933 videl náhodou v Berlíne. Často kreslil aj tučného a plešatého Mussoliniho, ktorý mu raz podal ruku. Hitler považoval Jefimova za osobného nepriateľa. Privádzal ho do zúrivosti až tak, že keď sa wehrmacht blížil v zime 1941 k Moskve, vydal pre gestapo rozkaz, aby odvážneho umelca chytili a ihneď obesili. Plagáty a satira v časopisoch dodávala sovietskym vojakom na frontoch 2. svetovej vojny odvahy. Mnohí si ich vystrihovali a schovávali v mundúre spolu s fotografiami rodiny. Svet poznal aj výtvarníkove karikatúry vojnových zločincov z norimberského procesu, ktorý osobne sledoval. Potom sa zameral najmä na amerických politikov, ktorých zobrazoval ako štváčov studenej vojny s naježenými raketami vo vreckách. Najznámejší bol skúpy strýčko Sam s vysokým cylindrom a veľkým dolárom v ruke. Boris Jefimov, syn židovského obuvníka Jefima Friklanda z Kyjeva sa priatelil s Majakovským, Iľfom a Petrovom či Tvardovským. Dobre sa však poznal aj s Gorkým a Trockým, ktorý mu, keď sa už ocitol v nemilosti, napísal predslov do prvého albumu Politické karikatúry. V roku 1922 počúval, ako reční Lenin. Hoci koncom 30-ych rokov dal Stalin popraviť Jefimovovho brata, vynikajúceho reportéra zo španielskej občianskej vojny a istý čas šéfredaktora Pravdy, Michaila Koľcova, Borisa si obľúbil, dokonca aj napriek tomu, že sa mu znevidela jeho karikatúra s nízkym čelom a výraznými fúzmi. Jefimov zažil postupne dvanásť ruských ,,panovníkov“. Podľa rozhovoru, ktorý poskytol pred dvoma rokmi slovenskej Pravde, sa najlepšie cítil počas perestrojky, pretože ,,Gorbačov nás zbavil hrozby jadrovej vojny; s vlastnou smrteľnosťou som vyrovnaný, ale predstava záhuby ľudstva, keď po vás nezostane nijaká stopa ani spomienka blízkych, tá ma trápila.“ Od roku 2002 viedol oddelenie karikatúry v Ruskej akadémii vied a v roku 2006 sa stal umeleckým šéfom denníka Izvestija. A jeho recept na dlhovekosť? Okrem neutíchajúcej chuti do života ešte aj ako stosedemročný robil každý deň štyristo drepov. Autor je publicista Kresby z knihy Sovietski majstri satiry, Moskva 1946

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984