Voľby 2016 zatiaľ bez veľkej témy

Počet zobrazení: 3922

Takmer každé voľby v minulosti boli takpovediac v znamení jednej zásadnej idey –  mali svoj leitmotív. V roku 1992 to bolo o zavŕšení národno-emancipačného procesu, v roku 1994 o potvrdení legitimity síl, ktoré stali za pádom druhej Mečiarovej vlády alebo o jeho rehabilitácii, v roku 1998 boli voľby v znamení masívnej mobilizácie síl proti Mečiarovi, prezentujúc to ako osudovú voľbu. V roku 2002  voľby dopadli úplne opačne, ako sa očakávalo: tesne pred ich konaním vznikol rozkol v HZDS, prepadla SDĽ a Ruskovo  ANO podporilo pravicu. Neočakávane tak predĺžilo životnosť inak veľmi skompromitovanej Dzurindovej vlády.

V roku 2006 boli voľby v znamení striedania stráží. Únava z arogantnej pravice, ktorá sa „zaslúžila“ o masívny výpredaj národného bohatstva, ju oprávnene  pripravila o moc. Rok 2010 poznačila najhlbšia ekonomická  kríza od roku 1929. SMER-SD vtedy zle odhadol očakávania ľudí a v úsilí, aby ľudia netrpeli masívnym globálnym ekonomickým poklesom, postaral sa skokovo o zvýšenie zadlženosti Slovenska – pravda, na to aj poriadne doplatil. Leitmotívom kampane sa stala téma rozpočtovej zodpovednosti a skončila sa porážkou vládnej strany, hoci získala väčší počet hlasov, no zmarginalizovala koaličných partnerov.  Voľby v roku 2012 boli o úplnom rozvrate vládnucej pravice, kauze Gorila  a historickom triumfe Smeru.

Zdá sa, že pre nadchádzajúce voľby akoby jedna veľká téma ani neexistovala. Utečenecká kríza je nepochybne nosnou témou, ale takmer celé politické spektrum zastáva v zásadných otázkach riešenia utečeneckej krízy veľmi podobné stanoviská.  Zaznamenávame viditeľný ekonomický rast, nezamestnanosť klesá,  síce veľmi pomaly, ale predsa len klesá. Ľavá strana politického spektra je takmer dokonale integrovaná, navyše disponuje silným a charizmatickým lídrom. Na druhej strane pravicová opozícia je extrémne rozbitá, bez silného a jednoznačného lídra, predovšetkým však bez jasnej a príťažlivej alternatívy. Médiá podporujúce  opozíciu sa usilujú ako leitmotív volieb tematizovať korupciu. Problém je v tom, že  tradičná pravica je v tejto sfére rovnako (ak nie viac, Gorila všetkým otvorila oči) nedôveryhodná ako súčasná garnitúra. „Mladé pušky“, ktoré pri moci neboli alebo sa nestihli dostatočne korupčne zdiskreditovať (SaS, OĽaNO), sú však svojím štýlom politiky koalične takmer nepoužiteľné.

Opozícia dostatočne nevyužila ani potenciál, ktorý mohla získať po prezidentských voľbách. Kiska v nich zvíťazil v podstate  ako  kandidát protestných voličov, teda tých, ktorí z princípu volili „nepolitika“, lebo politici en bloc sklamali. Druhá časť voličov ho volila preto, aby všetky podstatné posty v štáte nemala jedna strana. Po niečo vyše roku však aj u Kisku nastáva značne vytriezvenie, pretože mnohí jeho pôvodní voliči pochopili, že nebyť politikom ako volebný program je veľmi málo. Kiska na rozdiel od Zemana či Klausa nie je autentickou osobnosťou, jeho názory sú oportunistické , sterilné, konformné, dokonca až tak, že dnes už veľa ľudí chápe, že skutočným prezidentom je oveľa skôr jeho poradca Bútora a spol. a on sa akurát tak poriadne zapotí, kým prečíta, čo mu napíšu.

Vráťme sa však k pravici. Spočiatku sa zdalo, že prezidentské voľby vygenerovali výrazný politický talent Radoslava Procházku, ktorý by možno mohol mať potenciál stať sa lídrom zoskupenia – vyzývateľa Smeru. Ako dobre vieme, táto kalkulácia nevyšla. Procházka sa ukázal ako nekooperatívny typ s veľmi hypertrofovaným egom, ktorý na počkanie vŕšil jednu politickú chybu za druhou. Svoj veľmi slušný politický potenciál (vyše 20 %) tak za rok a pol prehajdákal, až sa zastavil niekde na polovici svojho pôvodného maxima.

Zdá sa, ak sa niečo nepredvídateľné nestane (nejaká veľká aféra postihujúca vládnu stranu), voľby prebehnú v znamení dominancie Smeru, bez veľkej témy a bez výrazného konfliktu. Nemusí to však znamenať, že strana prekoná volebný výsledok z roku 2012. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že bude potrebovať koaličného partnera, čo môže do značnej miery zmeniť charakter vládnutia po marci 2016. Ale to je už iná téma.

Vyšlo v Literárnom týždenníku 43 – 44

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984