Vypovedanie európskeho konsenzu

Dvadsiateho piateho júna oznámili rakúski sociálni demokrati (SPÖ) dohodu s ľudovcami (ÖVP) a Zelenými v otázke Európskej únie. Doposiaľ bol oficiálnou líniou súhlas s EÚ bez akejkoľvek kritiky a odmietanie inštitútu referenda v prípade zmien európskych zmlúv. Tento konsenzus určoval spôsob konania. Teraz však spolkový kancelár Alfred Gusenbauer (SPÖ) a čerstvo zvolený predseda sociálnych demokratov Werner Faymann vyhliadkovo prisľúbili referendum v prípade zmluvných zmien EÚ. Tento krok fakticky znamená aj vypovedanie koaličnej zmluvy s ÖVP, keďže spoločný postoj k európskym otázkam bol jeden z mála konsenzuálnych spojovacích článkov koalície. Zmenou európskej politiky reaguje vedenie sociálnych demokratov jednak na nespokojnosť s európskou integráciou, rozšírenú medzi rakúskym obyvateľstvom, a tiež na klesajúce volebné preferencie. Imigranti a sociálne obavy Volebno-politická kalkulácia je zrejmá už zo spôsobu vyhlásenia. Gusenbauer a Faymann napísali list novinám Die Kronen Zeitung, ktoré číta 43 percent obyvateľstva a preto má obrovský mediálny význam. Toto pravicové médium, ktoré však vždy vytváralo priestor aj pre pravých sociálnych demokratov, sa v posledných mesiacoch postavilo k otázke novej európskej zmluvy veľmi kriticky. Už počas ratifikácie v rakúskom parlamente sa vo verejnosti oveľa silnejšie ako kedykoľvek predtým artikulovala kritika deficitu demokracie EÚ. Zo straníckeho prostredia sa však doposiaľ kritika ozývala len z pravicových strán stojacich ďalej od stredu – zo Strany slobodných (FPÖ) a Aliancie budúcnosti Rakúska (BZÖ), pričom išlo o kritiku sýtenú výraznou mierou nacionalizmom. V Rakúsku, ktoré je voči EÚ skeptické, tak tieto dve strany obsadili politicky centrálny priestor. Naproti tomu sa Gusenbauer a Faymann skôr opierajú o demokraticko-politické a sociálne obavy obyvateľstva: „Chceme tieto starosti brať vážne a našou prácou prispieť, aby EÚ na túto kritiku reagovala pozitívne. Rakúsko sa má ako aktívny člen zasadiť za to, aby sa EÚ stala skutočnou sociálnou úniou. V podstatne väčšej miere sa musia zohľadňovať účinky európskych rozhodnutí na zamestnancov a malé a stredne veľké podniky.“ V texte sa objavujú aj témy imigrácie, ktoré dôrazne obsadili FPÖ a BZÖ, zároveň však aj predstavujú – aspoň parciálne – program odborárov: predĺženie ochrannej doby rakúskeho pracovného trhu a odmietavé stanovisko k vstupu Turecka do EÚ. Tým sa však pozícia sociálnych demokratov stáva ambivalentnou. Na jednej strane by mohla otvoriť priestor na serióznu debatu o demokratických deficitoch a jednostranné zameranie únie na podnikateľov, ktorá sa v roku 1994 počas ľudového hlasovania o vstupe do EÚ nekonala. Na druhej strane sa v otázkach migrácie a vstupu Turecka do únie priblížila pozíciám FPÖ a BZÖ. Ak by sa SPÖ podarilo dať diskusii o EÚ iný smer, mohli by sa FPÖ a BZÖ dostať do defenzívy. Vrenie u sociálnych demokratov FPÖ evidentne profituje z dlhodobého konfliktu v koalícii medzi sociálnymi demokratmi a ľudovcami, ktorí doteraz nedokázali zvládnuť porážku v posledných voľbách. Zároveň však boli schopní zablokovať každú iniciatívu sociálnych demokratov. Popularita SPÖ poklesla tak výrazne, že hlavných krajinských predstaviteľov prepadli strach a úzkosť až do tej miery, že začali stále častejšie a otvorenejšie kritizovať Gusenbauera, ktorý raz tu, raz tam ustupoval ľudovcom. Najmä návrh automatického znižovania dôchodkových príspevkov v prípade predlžovania priemerného veku, vytvorený spolu s ľudovcami, ktorý mal vstúpiť do platnosti ministerským dekrétom, sa stal povestnou poslednou kvapkou. Surová politika krátenia a zbavenie moci parlamentu sa stali na predsedníctve SPÖ blamážou. Na kritiku narazilo aj oslabovanie autonómie sociálneho poistenia v oblasti nemocenského poistenia. V otázke reformy nemocenského poistenia otvorene protestujú lekári, ale problém je aj v ÖVP. Rozpad koalície je témou už niekoľko mesiacov. Zmena postoja sociálnych demokratov v európskych otázkach koaličný rozpad zrejme ešte urýchli. A SPÖ predkladá ešte jednu tému – podobu a formu EÚ. Týmito krokmi sa prvýkrát po dlhom čase dostáva do ofenzívy. Zároveň sa však ešte len ukáže, do akej miery je schopná v tejto problematike diskusiu viesť. Rozpad európskeho konsenzu by mohol aj pri budúcom vytváraní koalícií nanovo zamiešať kartami. Koalícia podľa slovenského modelu – sociálni demokrati a nacionalistické sily – sa zdá byť pravdepodobnejšia ako v minulosti. Čo sa týka Zelených, mohli by sa zosilniť tendencie užšej orientácie na ľudovcov, s ktorými viackrát vyhlásili smerovanie k liberálnej EÚ. Politický obrat SPÖ v otázke EÚ prinesie mimo rakúsky kontext hlboké napätie do všedného politického života v európskej sociálnej demokracii medzi EÚ – liberálnym vedením a s európskou politikou s výrazne nespokojnou bázou. Autor je profesor na Viedenskej ekonomickej univerzite a analytik Inštitútu pre politicko-ekonomický výskum IPE vo Viedni