Červený biskup
Hugo Chávez vo Venezuele, Lula da Silva v Brazílii, Evo Morales v Bolívii, Rafael Correa v Ekvádore, Tabaré Vázquez v Uruguaji, Cristina Fernándezová de Kirchner v Argentíne, Michelle Blanchetová v Čile – s rozlične radikálnou rétorikou a politikou, každý z týchto juhoamerických prezidentov a prezidentiek je zároveň dôkazom zlyhania politiky ekonomického liberalizmu a hľadania alternatív. Teraz sa k nim pripojil aj Fernando Lugo, ktorý v Paraguaji zlikvidoval viac ako šesťdesiat rokov trvajúcu vládu strany Colorado. Bývalý biskup sa do politiky naplno zapojil v roku 2005. Vtedy ho viac ako 100-tisíc občanov požiadalo, aby kandidoval za prezidenta. Paraguajské zákony mu však také niečo v jeho pozícii neumožňovali, a súhlas mu nedal ani Vatikán. Na post biskupa preto rezignoval a 20. apríla 2008 nakoniec zvíťazil v prezidentských voľbách ako kandidát Vlasteneckej aliancie za zmenu. Lugo však nie je v politike žiadnym nováčikom. Je stúpencom prúdu teológie oslobodenia – disidentského hnutia v katolíckej cirkvi, ktoré sa aj v praktickom živote usiluje hájiť politické a sociálne práva chudobných. Počas diktatúry Alfreda Stroessnera Matiaudu žil v exile v Ekvádore, po návrate domov pôsobil aktívne v najchudobnejších častiach Paraguaja. V predvolebnej kampani protivníci Luga obviňovali, že sa „zapredal“ peniazom z Venezuely a Bolívie. On to však popiera a seba popisuje ako kandidáta „stredu“ – aj Vlastenecká aliancia za zmenu je ideologicky širokou koalíciou, ktorú spájala najmä snaha ukončiť elitárstvom, korupciou a chudobou poznačenú vládu strany Colorado. Faktom však je, že svojím programom sa Lugo zaraďuje do širokého prúdu „novej ľavice“, ktorý je v Latinskej Amerike reakciou na tragické zlyhanie ekonomického liberalizmu a na sociálne a politické emancipačné požiadavky najchudobnejších vrstiev. Pri tvorbe programu sa dal Lugo údajne inšpirovať požiadavkami a názormi obyčajných ľudí, ktoré zozbieral zo svojej cesty po 207-ich mestách krajiny. Chce napríklad realizovať pozemkovú reformu, nie však vyvlastnením, ale legálnym výkupom, ako to robí napríklad Lulova vláda v Brazílii. Podobne ako pri iných ľavicových a centristicko-ľavicových lídroch, ktorí nastúpili na subkontinente, sa program nesie v duchu požiadavky „viac rovnosti“. V tomto smere má Paraguaj čo doháňať. Viac ako štvrtina jeho obyvateľov musela emigrovať, aby bola schopná nakŕmiť svoje rodiny. Deväťdesiat percent pôdy v krajine vlastnia menej ako dve percentá obyvateľov. Približne 40 percent ľudí žije v chudobe, ekonomike vládne pašovanie drog, čierny trh a zločin.
