Šetrenie na nesprávnom mieste

Slovensku chýba špičková, koncová univerzitná nemocnica, v ktorej by sa sústredili všetky oddelenia vybavené najmodernejšou technikou. Ak súčasná vláda rozhodla dobudovať dvadsaťtri rokov rozostavaný komplex na Rázsochách v Bratislave za 570 miliónov eur, ide o krok, ktorý myslí na budúcnosť, nie naopak. Opoziční politici sa predbiehajú, kto tento zámer dôkladnejšie okydá. Zámer ministra zdravotníctva Richarda Rašiho, ktorému nechýba len prísne odborný, ale najmä vysoko ľudský rozmer. Poslanec NR SR za SDKÚ Viliam Novotný projekt Rázsoch verejne označil za hlúposť. Za takýto „hlúpy“ nápad sa pritom postavili také osobnosti, ako je rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave profesor Ján Štencl, pracujúci na popredných svetových klinikách, alebo dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského docent Peter Labaš. Poniektorí však do celého sveta kričia o utrácaní peňazí daňových poplatníkov a podobné predvolebné slogany. Akoby sa nemocnica stavala pre mimozemšťanov... Hovoria o megalomanstve, monštre a nehoráznosti, keď zdravotnícke zariadenie s 900 lôžkami nie je na Slovensku nič výnimočné. Výnimočnejšie bude akurát to, že na rozdiel od iných, bude mať až 28 operačných sál, v ktorých sa minimalizuje riziko nákaz, modernú výučbovú základňu pre medikov, špičkovú urgentnú a intenzívnu medicínu, helioport, kde pacienta z helikoptéry prevezú priamo na príjem. Nepôjde o projekt slúžiaci len hlavnému mestu. Veď v bratislavských nemocniciach sa lieči až 30 percent pacientov z iných regiónov, po dostavaní Rázsoch sa toto číslo podstatne zvýši. Zajacov Guľový blesk Nenariekajú dnes poniektorí aj preto, že sami nevyužili ponúknutú šancu? Šancu urobiť niečo viac pre zdravie ľudí, ako ich okrem iného zaťažiť iba poplatkami (v roku 2005 to predstavovalo až 18 miliárd korún), umožniť svojim donorom, aby sprivatizovali lukratívne činnosti (sanitky, laboratóriá), a tým položiť nemocničné zdravotníctvo na lopatky? Vlády na čele s Mikulášom Dzurindom mali neuveriteľných osem rokov, aby ukázali svoju ľudskejšiu tvár. Čo sa občania napočúvali sloganov z úst ministra Rudolfa Zajaca o tom, ako sa prejedáme liekmi, koľké vyhadzujeme do kontajnerov, ako zbytočne často navštevujeme lekárov, ako treba rušiť neefektívne nemocnice, alebo „len“ presťahovať celé oddelenia. Napríklad Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb, ORL Zochova, Ortopédia na Hlbokej, Hematológia a transfuziológia na Partizánskej, zariadenie vo Veľkých Levároch, ale aj Krásnu hôrku a ubytovňu Pekná cesta, predaj CO skladov v katastrálnom území Grinava... A to všetko v rámci „programov“ s priliehavými názvami ako Guľový blesk, ktoré mali vraj zracionalizovať zdravotníctvo. A keď sa to niekomu nepáči, nech si ide, veď na Ukrajine sa už lekári a zdravotné sestry nevedia dočkať, kedy sa u nás pre nich uvoľní nejaké miesto. Koľko ich prišlo? Namiesto 80 nemocníc stačí iba 55 Pripomeňme si Koncepciu rozvoja bratislavského zdravotníctva z dielne SDKÚ. V pláne boli dva základné varianty: zo šiestich nemocníc spoločnosti FNsP Bratislava sa majú zachovať a rozvíjať pracoviská Ružinov a Petržalka, alebo k nim pridať ešte aj Kramáre. Podľa analýzy, uvádza sa v Zdravotníckych novinách č. 27/2005, vypracovanej audítorskou firmou Delloitte & Touche, ktorú prezentoval riaditeľ FNsP Valerián Potičný, by si zachovanie prevádzkovej schopnosti a rozvoja pracoviska Kramáre vyžiadalo rozsiahlu rekonštrukciu súčasných kapacít, vrátane technického zázemia. Ich zachovanie, varoval MUDr. Potičný, by stálo nemocnicu 3,5 miliardy korún. Iná Koncepcia reštrukturalizácie bratislavského zdravotníctva (taktiež z dielne SDKÚ) z apríla 2005 pôvodne rátala aj so zrušením Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku. Zámer zlikvidovať špecifické pracovisko so 474 posteľami s ich takmer 80-percentným využitím vyvolal značnú kritiku odbornej i laickej verejnosti. Pripomeňme si odvážne protesty známeho psychiatra MUDr. Petra Breiera, ktorý v debate na TA3 presvedčil štátnu tajomníčku Alexandru Novotnú o svojej pravde až tak, že po niekoľkých dňoch dobrovoľne položila svoju funkcie a radšej z ministerstva zdravotníctva odišla. Pod titulkom Rekonfigurácia siete nemocníc uverejnili v Zdravotníckych novinách č. 25/2006 projekt, ktorý si dala vypracovať Dzurindova vláda firmou Sanigest Internacionál. Uvádza sa v ňom: „Na Slovensku v súčasnosti poskytuje svoje služby približne 80 všeobecných nemocníc. Ich priemerná obložnosť v roku 2004 dosiahla 66 %. Optimálna úroveň z hľadiska efektivity je 85 %. Nízka úroveň obložnosti na Slovensku je spôsobená predimenzovanosťou kapacity lôžkovej starostlivosti, ktorá na seba viaže významné fixné náklady. Podľa výsledkov analýz by bolo možné súčasný dopyt po hospitalizáciách pokryť lôžkovou ponukou 30 najväčších nemocníc, pri podmienkach zníženia priemerného času hospitalizácie o 20 %, zvýšení úrovne jednodňovej chirurgie na 25 % zo všetkých chirurgických výkonov a dosiahnutí 85 % obložnosti. Z toho vyplýva, že na efektívnu dostupnosť do nemocnice v rámci 30 minút pre 98,54 % populácie treba mať na Slovensku 55 všeobecných nemocníc.“ Kramáre zavrieť a dosť Inžinier Peter Pažitný, hlavný reformátor a poradca ministra Zajaca, v máji 2006 v televíznej debate Pod lampou vyhlásil: „Plán reštrukturalizácie zdravotníctva Bratislavy prijatý pred rokom jasne hovorí o tom, že treba zavrieť Mickiewiczovu a Podunajské Biskupice. Ak sa to spraví, strata bude nie mínus 600, ale mínus 300 miliónov korún za rok. Aby strata bola nulová, to znamená, aby nemocnica v Bratislave mala vyrovnané hospodárenie, treba zavrieť ešte aj Kramáre.“ Premiér Dzurinda zase často hovoril o údajne predimenzovanom množstve nemocníc na Spiši. Alebo si pripomeňme aspoň titulkom konkrétnu situáciu: Mestu Želiezovce sa ešte stále nepodarilo predať nemocnicu (Zdravotnícke noviny č. 22/2006). Opozičná SDKÚ ústami poslanca Novotného však dnes tvrdí niečo celkom iné. Rada by za sumu určenú na dostavbu Rázsoch dala postaviť osem nemocníc v každom kraji. MUDr. Novotný tento argument priklincoval slovami: „Dobudovanie 30 rokov starého projektu nemocnice Rázsochy za pol miliardy eur považujeme za hlúposť, neodbornosť a nehorázne plytvanie.“ Bývalý minister Zajac zasa odhaduje, že by za túto sumu postavil internáty pre tri lekárske fakulty na Slovensku a k tomu aj tri nemocnice. A ešte by vraj ostalo na ďalšie tri špecializované ústavy. Takže, čo spôsobilo takýto obrat o 180 stupňov? Zabudol na svoj plán Guľový blesk? Ten aj v prírode robí len škody, nestavia, ale ničí, búra, zabíja. Veď išlo o famóznu reformu, ako kedysi rád tvrdieval, ktorú nám bude závidieť celý svet... Geriatriu nepotrebujeme Zdiskreditovaného Zajaca opozícia vymenila za mladého, ambiciózneho Novotného. Možno práve preto, lebo sú si v niečom podobní. V bohorovnosti a neomylnosti. Exempla trahunt. Neprekáža mu, že sa už stačil zosmiešniť pri probléme očkovania proti prasacej chrípke, že v tejto súvislosti vytváral celospoločenskú hystériu, že nepozná základné ekonomické súvislosti. Pán poslanec za SDKÚ sa pre Zdravotnícke noviny (36/2006) vyjadril: „Treba otvorene povedať, že všetky nemocnice i všetci poskytovatelia, ktorí sú v súkromných rukách, hospodária veľmi dobre. Dokonca dosahujú zisk a pacienti tieto nemocnice vyhľadávajú.“ Prečo potom v roku 2010 v sprivatizovanej neziskovej nemocnici v Topoľčanoch (odtiaľ transportovali chlapčeka so štetcom prepichnutými pľúcami, ktorý zomrel na Kramároch, kde mu už nemohli pomôcť) dostali pracovníci zálohy len po 300 eur a v Leviciach ani cent? A prečo chcelo „súkromné“ vedenie nemocnice vo Zvolene zrušiť geriatriu? Podľa vyjadrenia vrcholového manažmentu na ňu vraj „dopláca“ až 200-tisíc eur ročne. A v Šahách zasa detské oddelenie. Údajne taktiež pre stratovosť... Deti a starí ľudia sú zdravotne najproblémovejšou skupinou všade na svete. Vidina, či tlak zisku núti slovenských manažérov rušiť tieto „stratové“ prevádzky spôsobom, ako keby to boli už len akési nepotrebné výrobné haly. Populizmus kontra zdravý rozum Výdavky na zdravotníctvo sa nikdy nesmú vnímať len ako náklady a straty zo štátneho rozpočtu. Každý vklad, nech je z akéhokoľvek zdroja, je investícia, ktorá prinesie v krátkom, aj dlhšom období zvyšovanie produktivity práce, prispeje k hospodárskemu rastu aj k lepšej konkurencieschopnosti ekonomiky. Ekonomický rozvoj krajiny zlepšuje zdravie občanov a platí to aj naopak. Ide o spätnú väzbu medzi týmito dvoma hodnotami. Alebo máme čakať, kým bude lepšia ekonomika, až potom dáme viac peňazí do zdravotníctva? Investovaním do zdravia môže rásť ekonomika oveľa rýchlejšie. Už v 70. rokoch minulého storočia nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Theodore W. Schultz vyslovil názor, že kvalita populácie, a teda aj jej zdravie, je rozhodujúcim faktorom produktivity. Pritom vyzdvihol zásluhy investícií do zdravotníctva a školstva. Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2001 publikovala správu, v ktorej sa konštatuje, že zdravie populácie je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie udržateľnej produktivity a hospodárskeho rastu. Štúdia zdôrazňuje, že najmä krajiny strednej a východnej Európy potrebujú vysoké investície do zdravotníctva, aby dosiahli udržateľný hospodársky rast. Zdôrazňovanie nevyhnutnosti zvýšenia finančných prostriedkov do rezortu, aj zo zdrojov štátneho rozpočtu, nie je lacná, populistická a nezrealizovateľná požiadavka. Liberálni i konzervatívni politici a analytici by sa mali konečne vyrovnať s tým, že zdravie nie je len najvyššia hodnota človeka, ale aj základný predpoklad kvalitného života a úspešnosti nielen jednotlivca, no celej spoločnosti. Autor je vysokoškolský učiteľ