Budúcnosť cez počítač?
Na rokovanie vlády prichádza minister dopravy s návrhom na zníženie spotrebnej dane z nafty. Namiesto toho, aby sa o tom viedli zdĺhavé rokovania a padali čisto politické rozhodnutia, vloží premiér pred hlasovaním do počítačového systému niekoľko čísel. Na monitoroch členov kabinetu sa o niekoľko sekúnd zobrazia výsledky simulácie, ktoré kompletne vyčísľujú ekonomické a sociálne dôsledky navrhovaných opatrení. Fikcia? Ani nie. V článku Spasia nás superpočítače? (Slovo č. 4/2010) sme písali o novej simulačnej technológii, ktorú Európska komisia ponúka členským krajinám únie zadarmo. Technológia napovedá, čo od prijatých politických rozhodnutí treba očakávať. Projekt sa zameriava na vzťahy medzi veľkými skupinami rôznych hospodárskych subjektov, ktoré pôsobia na mnohých navzájom prepojených trhoch. Vláda projekt zatiaľ nevyužíva Podľa vývojárskeho tímu vedcov projektu EURACE (www.eurace.org) softvér napríklad skúma menovú či daňovú politiku a vie určiť, čo by mali domácnosti, podniky či banky urobiť, aby... Má naprogramované individuálne a realistické správanie, na základe ktorého predvída aj to, ako sa budú vyvíjať trhy. „Tento nový spôsob simulácií môže lepšie otestovať dôsledky politických rozhodnutí,“ uvádza sa v tlačovej správe autorov projektu. „Ide o veľmi zaujímavý model, ktorý zatiaľ vnímam ako pilotný,“ víta výsledky výskumu podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič. Lenže aj napriek tomu, že softvér je zadarmo, slovenská vláda ho zatiaľ nepoužíva. „Vývoj a prax ukážu, do akej miery korešponduje s realitou a môže byť nápomocný najmä pri predchádzaní nesprávnym rozhodnutiam. Ale je to výrazný posun, aby sa rozhodovalo odborne, na základe analýz, a nie ad hoc, čo sa v politike často opakuje.“ Hoci Európska komisia projekt označila za jedinečný, prognostik a futurológ Ivan Klinec toto nadšenie nezdieľa. „Projekt nie je ničím výnimočný a nebude ani prelomový,“ tvrdí. „Je jeden z mnohých a nie sú dôvody sa ním špeciálne zaoberať.“ Je to tak? S akou presnosťou sa dajú predvídať dôsledky ekonomických rozhodnutí? Efekt motýlích krídiel V roku 1961 americký matematik a meteorológ Edward Lorenz, známy svojou vášňou pre meteorológiu, vyvíjal model simulujúci predpoveď počasia. Myšlienka je jednoduchá: do počítačového systému sa vložia údaje o tlaku, teplote, smere či rýchlosti vetra a potom sa už len čaká na predpoveď počasia na konkrétny deň. Systém však zlyháva. Skutočné počasie je totiž úplne iné, ako predpovedal program. Čím viac dní dopredu, tým nepresnejšie. Lorenz sa nevzdal. Chcel si opäť prezrieť svoju sekvenciu a odhaliť chybu. Aby ušetril čas (netreba vysvetľovať, že počítač Royal McBee LPG-30 bol v porovnaní s dneškom podstatne pomalší), použil údaje z predchádzajúcej simulácie, a tak začal pokus zo stredu. Aké bolo jeho prekvapenie, keď predpovedané počasie vyšlo úplne iné než v predchádzajúcej simulácii. Matematik skúmal príčinu tejto odlišnosti a netrvalo dlho, objavil rozdiel vo svojej zostave. Údaje z predchádzajúceho pokusu sa zaokrúhľovali na tri desatinné miesta, kým počítač pracoval s piatimi. Môže mať malý rozdiel taký významný vplyv na výsledok? Môže. Dokonca podstatný. A práve vďaka tomuto pokusu Lorenz objavil, že i veľmi malé zmeny na začiatku vedú po dlhšom čase k obrovským zmenám na výstupe. Fenomén dostal pomenovanie efekt motýlích krídiel a stal sa východiskom pre teóriu chaosu. Čas aj veda sa síce oproti roku 1961 posunuli míľovými skokmi dopredu, ľudstvo však stále nevie predvídať počasie o nič presnejšie ako na niekoľko dní dopredu. Pretože práve vďaka teórii chaosu dnes vieme, že na to, aby sa výrazne zmenilo počasie v strednej Európe, stačí zamávanie motýlími krídlami nad Atlantickým oceánom. Ak ľudstvo nevie dostatočne presne predvídať počasie, je možné, aby sme predvídali dôsledky ekonomických balíčkov na obyvateľov a firmy? Nepredvídateľné správanie človeka „Modely počítačovej simulácie sa bežne používajú v rámci vytvárania dlhodobých prognóz, vízií a stratégií,“ tvrdí Ivan Klinec. Reálne to znamená zostaviť taký matematicko-ekonomický model fungovania spoločnosti, ktorý by dostatočne presne dokázal popísať jej správanie. Situácia sa však čoraz viac zamotáva. Globalizácia a internet zabezpečujú transfer informácií po celom svete nebývalou rýchlosťou a do systému sa vnáša čoraz väčšie množstvo faktorov, ktoré sú stále menej a menej predvídateľné. To všetko zvyšuje citlivosť na malé zmeny na vstupoch. Chaotické premenné vkladá do systému predovšetkým sám človek. Ani zďaleka už totiž neplatia základné ekonomické teórie. Pri nákupe tovaru sa neriadime len pravidlom ponuky, dopytu či užitočnosti. Veď akú rolu pri kúpe nového modelu auta či nových šiat zohráva množstvo peňazí v peňaženke a cena? Ak tie chýbajú, trh ponúkne množstvo spotrebných, podnikateľských, hypotekárnych či kontokorentných úverov. A ak peniaze chýbajú štátu, môže si ich vytlačiť. Podľa prieskumu developérskej spoločnosti Grunt sa zákazník dokonca aj pri takej významnej a dlhodobej investícii, akou je nehnuteľnosť, riadi najmä emóciami. Až potom si výber a priority racionalizuje. O predvídateľnom spotrebiteľskom správaní môžu s veľkou rezervou písať skutočne už len ekonomické učebnice. Ak sa totiž Anna Wintour, šéfka amerického módneho časopisu Vogue, od ktorého preberá módne trendy prakticky celý svet, na budúci týždeň rozhodne, že do módy prichádza krikľavozelená čipka a „in“ bude len ten, kto ju bude nosiť s výrazným potápačskými okuliarmi, ekonómovia a prognostici môžu len zalomiť rukami. To podstatným spôsobom nabúrava akékoľvek doteraz známe ekonomické teórie. Keynesov model fungovania trhovej ekonomiky môžeme pokojne poslať do vedeckého dôchodku. Správanie ľudí nie je vždy len individualistické. Veď prečo by inak darúvali peniaze? Ich správanie však často nebýva logické ani z hľadiska ekonomického. Obyčajne napríklad zotrvávajú pri drahšom poskytovateľovi služieb, pretože sa im jednoducho nechce hľadať lacnejšieho. Alebo niektorým tovarom pripisujú vyššiu hodnotu ako iným, hoci v skutočnosti je ich hodnota rovnaká. Pán Trh je zmätený Namiesto známych ekonomických teórií prichádzajú do popredia nové. Jednou z nich je behaviorálna ekonómia. Skúma, ako ľudia v skutočnosti robia každodenné rozhodnutia. Pritom kriticky prehodnocuje tradičné ekonomické predpoklady a spolieha sa na terénne a laboratórne experimenty s cieľom zistiť naozajstné dôvody, ktoré stoja za rozhodnutiami. Samozrejme, dianie v ekonomike ovplyvňuje trh. Nielenže má „neviditeľnú ruku“, ale najnovšie sa aj personifikuje. V správach sa dočítate o tom, že „trh zareagoval, trh očakáva, trh verí, trh je sklamaný“. A v čase hospodárskej krízy je trh dokonca „zmätený a zraniteľný.“ Za takýchto okolností býva predvídanie ekonomických rozhodnutí značne obmedzené. To však neznamená, že by sa reformy mali robiť bez dôslednej analýzy vplyvov na spoločnosť. „Každý zodpovedný politik by sa mal opierať najmä o argumenty a poznatky, ktoré vzídu z prognóz, analýz a odborných stanovísk,“ povedal pre týždenník Slovo vicepremiér D. Čaplovič. „Vláda sa pri mnohých rozhodnutiach opiera práve o tieto informačné zdroje a pramene, ktoré považujem za dôležité aj pri svojej práci. V súčasnosti, najmä o Víziu Slovenska do roku 2030, ktorá je prvým projektom spoločensko-ekonomickej stratégie. V tejto súvislosti musím vyjadriť potešenie, že sa naďalej konkretizuje, oponuje a zachováva sa dialóg.“ Prognostik Klinec pripomína: „O prvú Súhrnnú prognózu rozvoja Slovenska do roku 2010 sa neopierala nijaká zo slovenských vlád. Zohľadňovanie dlhodobých prognóz vo vládnych politikách je nepochybne žiaduce a prospešné. Na to treba, aby niekto takéto prognózy robil. Žiaľ, na Slovensku sa od roku 1988 dlhodobé prognózy vývoja spoločnosti neuskutočňujú.“ Priveľa poznatkov prekážkou? Hoci dnes môžeme vďaka prognózam a simuláciám dôsledky politických rozhodnutí predvídať len v istej, obmedzenej miere, v žiadnom prípade to neznamená súhlasiť so súčasným spôsobom rozhodovania na základe politických priorít. „Ekonóm nemôže spĺňať chúťky politikov. Musí povedať aj nepríjemné veci,“ tvrdí profesor Jaroslav Husár z katedry operačného výskumu a ekonometrie Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Problém spočíva aj v tom, že sa nerešpektujú súčasné poznatky. Ale ešte väčší problém je v tom, že Keynesova teória nedokáže vysvetliť niektoré javy, a teda potrebujeme novú teóriu. Ako jednu z príčin vidím aj to, že dnes akoby poznatky boli prekážkou.“ Dôsledky zlyhania rozhodovania v ekonomike sa naplno prejavili aj v hospodárskej kríze. Podľa Ivana Klinca „futurológovia už dlhší čas upozorňujú na možnosť krízy súčasných rozmerov. Prvá správa Rímskeho klubu Limity rastu už v roku 1972 upozorňovala na možnosť kolapsu systému“. Využila model sveta, ktorého autorom bol Jay Forrester. „Dnešná kríza je teda naplnením prognóz, ktoré sa zaoberali dlhším časovým obdobím.“ Dušan Čaplovič hovorí, že „ekonomické a politické krízy sú výsledkom predovšetkým arogancie moci peňazí a tých, ktorí ich spravujú, ako aj absencie dialógu a ochoty hľadať kompromisy. Vôľa nájsť spoločnú reč sa nedá vnútiť žiadnou elektronickou simuláciou.“ Ak chceme predvídať nepredvídateľné, ekonomický systém potrebuje zásadnú zmenu. Tu však nepomôžu počítačové simulácie, ale najmä rešpektovanie základných prírodných zákonov, ktoré vrátia ekonomiku z virtuálnej reality na pevnú pôdu. Výsledky všetkých počítačových simulácií sa totiž doteraz končili zánikom ľudstva.
