Primátor ukázal pravú tvár
Hovoríme s Milanom Ftáčnikom, poslancom Mestského zastupiteľstva v Bratislave. O čo podľa vás v kauze PKO ide? – O spor medzi záujmom investora o využitie atraktívneho územia na nábreží Dunaja a predstavou verejnosti o zachovaní tohto kultúrneho stánku. Primátor Andrej Ďurkovský napriek divadielku o zastavení búrania z apríla 2009 a vyhláseniu, že zmenil názor a chce zachovať PKO, v decembri ukázal pravú tvár. Nezmenil názor a od roku 2005, keď navrhol predať pozemky pod PKO, stál na strane investora. Na otázku, čo ďalej s PKO, nevedel odpovedať viac ako pol roka. Nakoniec primátor predložil riešenie, ktoré znamená zachovanie genius loci v budúcom novom stánku a likvidáciu existujúceho PKO. Či to riešenie je výhodné pre mesto a pre verejnosť, to nik nevie. Mestské zastupiteľstvo schválilo nájom na 20 rokov za 466-tisíc eur ročne s jedinou požiadavkou: nová sála má mať kapacitu okolo tisíc ľudí a nejaké zázemie a z toho sa to nedá posúdiť. Návrh schválila ad hoc väčšina, KDH a Občiansky klub, ktorý tvrdo bojoval za zachovanie PKO a zrazu zmenil názor. Prečo, to nik doposiaľ nepovedal. Pôvodne ste povedali, že budete súhlasiť s predajom PKO len v prípade, keď sa verejnosti predstaví adekvátna alternatíva. Nehlasovali ste za, ale ani proti. – Nepodporil som predaj pozemkov pod PKO, pretože to nebol domyslený návrh. Nebolo jasné, čo bude ďalej, nebolo jasné, či to je výhodné pre mesto. PKO by mala nahradiť budova, ktorá bude súčasťou River parku II. Prenájom na dvadsať rokov dopredu by sa mal dohodnúť ešte pred začatím jeho výstavby. Je vôbec takýto postup v súlade so zákonom? – Či je Ďurkovského zámer prenájmu budovy v priestore River park II v súlade so zákonom, či je výhodný pre mesto, to poslanci nemohli posúdiť. Návrh totiž dostali až tesne pred rokovaním. Tento postup je škandalózny. Prikláňate sa viac k modelu, že budovu na spoločenské udalosti bude vlastniť mesto, alebo si viete predstaviť aj dlhodobý prenájom? – Nepodporil som dlhodobý prenájom, pretože som návrh dostal na odsúhlasenie v deň rokovania a nemal som možnosť posúdiť, či nájom na 20 rokov za navrhovanú cenu je výhodný alebo nie. Pretože návrh neobsahoval počet metrov štvorcových, nič, o čo by sa dalo oprieť. Myšlienka zachovať ducha miesta v lokalite PKO je pre mňa prijateľná, ak už nevieme vrátiť veci pred rok 2005, keď sa rozhodlo o predaji pozemkov. Ale realizácia musí byť výhodná pre mesto. Návrh, ktorý pretlačil primátor v decembri v zastupiteľstve pomocou KDH a OK, je pokračovaním jeho politiky, ktorá v priestore dunajského nábrežia nahráva investorovi. Myšlienka o budovaní vlastného kultúrneho stánku, akéhosi náhradného PKO za Starým mostom v Petržalke, ktorú pod názvom LIDO park predložil primátor v júni 2009, sa teraz nedá zrealizovať, lebo mesto na ňu nemá peniaze. PKO je len jeden z problémov, ktoré Bratislava v poslednom čase riešila. Developéri nerešpektujú kultúrne ani prírodné pamiatky. Viete si predstaviť nejaký mechanizmus, ktorý by tomu vedel zabrániť? – Nástrojom ochrany je územný plán, ktorý reguluje funkčné využitie územia. Výklad prijatej regulácie však robí hlavné mesto a má pritom priestor pre subjektívny názor. Podrobnejšia regulácia sa dá zabezpečiť územným plánom zóny, ktorá rieši len časť územia mesta, no reguluje využitie územia až na úrovni jednotlivých parciel, umožňuje ochranu zelených plôch, reguláciu výšky. Obstaranie takého plánu trvá podľa stavebného zákona zhruba rok a pol a náklady sú okolo 30- až 40-tisíc eur. Aj preto ich má mesto zatiaľ veľmi málo. Napríklad v Petržalke je len jeden. Zhovárali sa Soňa Svoreňová a Michal Feik
