Vabank SMK

Stretnutie premiérov Slovenska a Maďarska prispelo k zmierneniu napätia. Tým skôr, že bude nasledovať ďalšie, ktoré už inicioval Robert Fico. Extrémistom sa to zjavne nepáči, a tak budú hľadať ďalšie zámienky, najmä, keď sa priblížia voľby.

Slovensku hrozí, že jazyk sa stane prostriedkom bigotných udavačov. Keď to prvého septembra vyhlásil v Dunajskej Strede predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky, presne pomenoval taktiku vlastnej strany v predvolebnom období.

Vollebaekov pozitívny posudok

Pre SMK sa novela zákona o štátnom jazyku stala prostriedkom na stupňovanie ostrosti politického boja. Je zjavné, že primárne ide o súboj o maďarských voličov, ktorých treba znervózňovať, lebo inak by sa mohli prikloniť k zmierlivejšiemu Bugárovmu Mostu. P. Csáky o jazykovom zákone klame, kadiaľ chodí, a chodí kade-tade. A tak ho podporil napríklad nemecký europoslanec Michael Gahler, podľa ktorého uplatňovanie novej legislatívy povedie na Slovensku k absurdným situáciám. Lenže k akým, to už nešpecifikoval. Ani nemohol, lebo problému zjavne nerozumie a zákon ani dobre nepozná. Nehovoriac o tom, že práve od Nemca vyznieva ochrana menšinových jazykov neveľmi dôveryhodne, veď z Lužických Srbov urobili úbohú relikviu.

Treba však uznať, že na rozdiel od minulosti už Maďari nedokázali vyvolať medzinárodný tlak. Ani symbolický nie. Podporiť ich odmietli všetky medzinárodné inštitúcie. Vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek, za ktorým bežali najprv, aby ho „spracovali“, odmietol tvrdenie, že zákon je v rozpore s medzinárodným právom. Považuje ho za legitímny, dokonca aj pokuty označil za štandardné, hoci sa mu nepáčia. Odmietol byť sprostredkovateľom, lebo celá implementácia zákona musí byť podľa neho „čisto slovenský proces“, bez zasahovania zo strany Maďarska.

Naopak, práve Maďarsko by sa v tejto situácii malo opäť vrátiť k vlastnej násilnej asimilačnej politike, ktorú uplatňuje vo vzťahu k menšinám. Kým po prvej svetovej vojne tam žilo vyše 400-tisíc Slovákov, dnes ich je tam len asi 18-tisíc. Keď maďarský menšinový ombudsman Jenő Kaltenbach odchádzal z funkcie, varoval, že národnostné menšiny v Maďarsku boli prakticky úplne asimilované, akčné programy maďarskej vlády označil za ilúziu a poslednú novelu menšinového zákona za štátom požehnaný podvod.

Fakty o „diskriminácii“

Ján Fúzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy so sídlom v Budapešti povedal na medzinárodnej konferencii „Slováci v Maďarsku“, že maďarská politika po roku 2003 akoby začala strácať záujem o národnostné menšiny. „Štátna podpora miestnych menšinových samospráv poklesla a školstvo čelí pre zníženie štátnych normatívov ešte väčšej hrozbe. Chýbajú finančné prostriedky, Úrad pre národné a etnické menšiny sa transformoval iba na odbor Úradu vlády MR, nedoriešené je aj parlamentné zastúpenie menšín či zabezpečenie ekonomickej samostatnosti rozhlasových a televíznych staníc vysielajúcich v slovenskom jazyku.

Naopak, sťažnosti SMK (ani ich spojencov v Maďarsku) na diskrimináciu pri používaní materinského jazyka menšín u nás sa neopierajú o reálne fakty. Svedčí o tom napríklad aj to, že na Slovensku existuje rozsiahla sieť maďarských a slovensko-maďarských materských škôl (viac ako 350), ktoré navštevuje vyše 11-tisíc detí, 409 základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským alebo škôl so slovenskými i maďarskými triedami, kde sa v maďarskom jazyku vzdeláva vyše 51-tisíc žiakov. Na Univerzite J. Selyeho v Komárne, ktorú náš štát dotuje ročne vyše dvoma miliónmi eur (60 mil. korún), študuje okolo 1 300 študentov v dennej forme a viac ako 1 000 externistov.

V maďarskom jazyku sa vzdelávajú študenti aj na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a na Fakulte stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantina Filozofa v Nitre. Už vyše 65-ročnú tradíciu má maďarské vysielanie Slovenského rozhlasu (Rádio Patria), ktoré po presune zo stredných vĺn na kvalitnejšie VKV očakáva nárast poslucháčov.

V Európe neuspeli

Obdobne i v Slovenskej televízii pracuje redakcia maďarského vysielania, pričom náklady na toto vysielanie v roku 2008 predstavovali takmer 12 miliónov Sk (400-tisíc eur), teda viac financií, ako bolo vyčlenených pre ostatné národnostné menšiny na Slovensku (spolu približne 276-tisíc eur). Na rozvoj kultúry a ochranu jazyka v roku 2008 použilo Ministerstvo kultúry SR 53 144 000 Sk (1,8 miliónov eur). Maďarská menšina má zastúpenie aj v Rade vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny a jej záujmy presadzuje aj 20 poslancov SMK v parlamente. Strana maďarskej koalície ovláda i veľkú časť zastupiteľstiev a radníc v regiónoch so zmiešaným obyvateľstvom, najmä na juhu Slovenska. V posledných komunálnych voľbách v roku 2006 získala 215 miest starostov a primátorov.

Nevedno, či R. Fico svojmu maďarskému partnerovi v Szécsénye povedal toto všetko, ale je celkom isté, že Gordon Bajnai o tom buď vie, alebo nemá problém tieto údaje okamžite získať. Hoci, jeho lživé vyjadrenia o údajných trestoch za maďarské omše svedčia o tom, aké „kvalitné“ informácie od svojich poradcov dostáva. Aj toto je výsledok nacionalistickej hystérie, ktorej by však vlády Slovenska a Maďarska nemali podľahnúť. Schôdzka premiérov ukázala, že na slovenskej strane je veľká ochota komunikovať, keď R. Fico netrval na schôdzke v Budapešti, na ktorú dostal pozvanie už pred vyše rokom.

Záverečné vyhlásenie je logickým vyústením frašky okolo jazykového zákona. Po fiasku na pôde OBSE, Rady Európy, a najmä Európskej únie nemohol G. Bajnai očakávať žiadne ústupky Slovenska dosiahnuté z pozície sily, lebo sa ukázalo, že Maďari žiadnu nemajú. Možno je pravda, že G. Bajnai nemá nijaké ďalšie politické ambície, preto až tak veľmi nepotreboval zbierať predvolebné body za každú cenu a radšej chce mať pokoj na riešenie katastrofálnej ekonomickej situácie v Maďarsku. Napokon, aj pre R. Fica je prioritou zmierňovanie dopadov hospodárskej krízy.

Bajnai pod tlakom

Najzaujímavejšie na celej schôdzke teda nie sú jej výsledky, ale reakcie naň. Plasticky sa ukázalo, v ktorej krajine vládne aká atmosféra. Na rozdiel od Roberta Fica sa Gordon Bajnai stal terčom nevyberaných útokov takmer všetkých maďarských médií a takmer všetkých maďarských politických strán. Rokovanie v Szécsénye sa stalo len krátkou prestávkou v hysterickom nacionalistickom besnení, ktoré ovládlo nielen maďarskú politickú scénu (poznačenú predvolebným bojom), ale aj značnú časť maďarskej verejnosti.

Objektívne treba priznať, že na tom má „leví podiel“ Pál Csáky a jeho strana. Nemožno sa čudovať, že radový občan Maďarska sa podrobne nezaoberá postavením krajanov na Slovensku, ale spolieha sa na informácie od nich. Ako G. Bajnai, keď hovoril o údajných trestoch za omše v maďarčine. Pritom niet pochýb, že pre SMK sa stala tzv. maďarská karta kľúčovou súčasťou jej súčasnej politiky. Napriek tomu, že ju nepodporujú ani opoziční partneri. Odmietavé stanovisko oboch opozičných strán môže v konečnom dôsledku znamenať aj vyhrotenie pomerov medzi opozíciou a SMK, pričom ich relatívna jednota sa ešte viac naštrbí, myslí si napríklad politológ Peter Horváth.

Bugár: netolerantný Csáky

Protestné zhromaždenie, ktoré SMK zorganizovala v Dunajskej Strede prvého septembra, možno z tohto hľadiska vnímať aj ako prieskum voličského zázemia pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Jazykový zákon slúži ako zámienka, lebo patrí medzi štandardné zákony v rámci EÚ a nemôže byť dôvodom na mobilizáciu politických síl. To, že ide o predvolebný prieskum popularity SMK dokazuje aj skutočnosť, že Pál Csáky nedovolil na zhromaždení vystúpiť predsedovi strany Most-Híd Bélovi Bugárovi. Ten vyhlásil, že je zvláštne, keď Csáky žiada od väčšinového národa toleranciu a sám sa správa intolerantne.

V každom prípade SMK organizovaním protestného zhromaždenia zahralo obrovský vabank. Maďarské zástavy, pokrik Ria, ria Hungaria, transparenty a nápisy Autonómia, ktoré na štadióne prevládali, nepríjemne zarezonovali medzi občanmi SR. Ak aj mali v SMK zámer poukázať na nedostatok novely jazykového zákona (o čom možno vážne pochybovať), výsledok môže byť pre organizátorov protestu kontraproduktívny. Definitívnu odpoveď na trápne divadlo Pála Csákyho však dajú občania Slovenska zrejme až v parlamentných voľbách.

Možno však konštatovať, že stretnutie predsedov vlád Maďarska a Slovenska Gordona Bajnaia a Roberta Fica v severomaďarskom Szécsénye, ktorého výsledkom bolo aj ich spoločné vyhlásenie, že sa pousilujú riešiť vzájomné problémy, znamenalo istý posun v oblasti slovensko-maďarských vzťahov a čiastočne upokojilo napätú atmosféru medzi oboma krajinami. Ako dlho vydrží, ukážu už najbližšie dni a týždne. Lebo SMK sa evidentne rozhodla hrať naozaj vabank.

Autor je publicista