Kríza dovolenkovanie výrazne neovplyvnila
Prieskumy v Spojených štátoch amerických ukázali, že nákladná dovolenka je jednou z prvých vecí, ktoré si ľudia dokážu odpustiť, keď kríza prikvačí ich peňaženku (zaujala miesto hneď za odpustením si nákladov na milenku a niekde pred cigaretami a alkoholom).
Ako sú na tom Slováci? Prinútila nás kríza vzdať sa vysnívaného pobytu v prímorskom letovisku či horách, alebo zvíťazili túlavé topánky a šetriť sa bude inde? A čo na to cestovné kancelárie? Zareagovali na zmeny pružne alebo budú mať po sezóne hlavy v smútku?
Vyhráva marketing a kvalitné služby
I keď je chatárčenie na Slovensku veľmi rozšírené hobby, väčšina Slovákov si ideálnu letnú dovolenku predstavuje skôr pri mori. Štandardne najobľúbenejšou destináciou je Chorvátsko, ostatné sú skôr otázkou módy a marketingu a menia sa z roka na rok. Tento rok sú podľa cestovnej agentúry Lastminute.sk, ktorá je predajcom produktov viac ako päťdesiatich cestovných kancelárií, v móde najmä Grécko, Turecko a Bulharsko. Všetky krajiny za svoj úspech už niekoľko rokov vďačia hlavne kvalitným marketingovým kampaniam. Čo ich však vynieslo tento rok na top priečky v rebríčku destinácií, je práve cenová dostupnosť. Hlavne v prípade druhých dvoch krajín je schopnosť ponúknuť kvalitné služby za ceny rádovo aj o niekoľko stoviek eur nižšie ako u západnejších turistických cieľov.
Zdá sa, že slovenskú klientelu od cestovania a užívania si dovoleniek v zahraničí kríza nedokázala odradiť. Zmenili sa však priority pri výbere dovolenky. Pre klientov z regiónov začala hrať najvýznamnejšiu úlohu cena. Do módy sa dostali vo väčšom aj poznávacie zájazdy. Najmä krátke výlety, ktorými sa rozhodli nahradiť dlhú dovolenku tí, ktorí krízu pocítili v peňaženke. Záujmu sa tešia aj zájazdy typu „all inclusive“, hlavne kvôli strachu z ďalších možných výdavkov na dovolenke. V prípade výberu drahšej destinácie sa klienti snažia ušetriť aspoň priamo na mieste a v maximálnej možnej miere obmedzujú svoje výdavky. Ako uviedol Mikuláš Marônek, delegát CK Hydrotour na ostrove Cyprus: „Ostrov je vo všeobecnosti drahý a klienti tento rok vďaka kríze míňajú ešte o trochu menej. Ak pivo na večeri stojí 3,50 eur, to je naozaj prehnané.“
Poslúžiť si z vlastných zásob? Cestovný ruch postavený na stratégii „nemíňania“ však nemôže byť dlhodobo úspešný. Ak má mať pozitívny vplyv na rozvoj krajiny a rast hospodárstva, výdavky turistov nesmú končiť zaplatením ubytovania a polpenzie. Rozvoju regiónu pomôže najmä to, ak hostia budú v hojnom množstve využívať okolité atrakcie – kúpaliská, múzeá, bobové dráhy, reštaurácie, diskotéky, požičajú si bicykle či objednajú sprievodcu. V takom prípade však musia hotely a penzióny od základu zmeniť cenovú politiku – výrazne zlacniť ubytovacie služby a začať zarábať na províziách za sprostredkované služby. Dovtedy bude všetkých strašiť fenomén tzv. poľského turistu, ktorý príde večer do baru, vytiahne spod stola z domu prinesenú fľašu Zubrovky a objedná si nanajvýš tri deci sódy.Najdramatickejšiu zmenu zaznamenali cestovné kancelárie v období, v ktorom si klienti prichádzali objednať zájazd. Kým v minulých rokoch bývalo štandardom, že stáli klienti (a najmä viacčlenné rodiny či skupiny) začali prichádzať už okolo Vianoc, tento rok si rozhodnutie o dovolenke viacerí odložili takmer na poslednú chvíľu. U niektorých bola dôvodom najmä obava o možnú stratu zamestnania či zníženie platu, u iných zas špekulácia a čakanie na zájazdy typu last minute. Špekulanti, ktorí predpokladali, že sa zájazdy nevypredajú, sa však prerátali. Kto rátal s tým, že v dôsledku krízy ostane veľká ponuka zájazdov na ocot a vyberie si kvalitný zájazd s vysokou zľavou, ostal tento rok zrejme sklamaný. Cestovné kancelárie zamerané na pobytové zájazdy, obľúbených najmä u najväčšej časti slovenskej klientely, sa totiž na krízu pripravili. Možno až príliš dôsledne. Vzhľadom na znížený záujem v januári a februári objednali menej prepravných a dopravných kapacít ako v minulých rokoch. V dôsledku toho sa nakoniec kapacita vypredala dokonca rýchlejšie ako inokedy a potreba vypredávať zájazdy na poslednú chvíľu je o poznanie menšia. Tým, ktorí sa na ne spoliehali, neostane zrejme tento rok iná možnosť, ako využiť služby zahraničnej cestovnej kancelárie, alebo sa uspokojiť s tým, čo zostalo.
Zaujímavosťou je, že napriek skutočnosti, že slovo „kríza“ sa skloňuje prakticky vo všetkých pádoch – dovolenky nevynímajúc – ceny zájazdov sa v porovnaní s minulým rokom prakticky nezmenili. A to sa deje aj napriek znižovaniu cien zahraničných destinácií. Slovenské cestovné kancelárie vsadili v podnikaní na istotu a tak pri rovnakej úrovni cien, menšom objeme predaných, ale zároveň aj menšom počte nepredaných pobytov, môžu dosiahnuť približne rovnaký zisk.
Slováci výpadok zahraničnej klientely nenahradia
Tí, ktorým sa nepodarilo dočkať sa vysnívaného zájazdu za vhodnú cenu, majú stále možnosť stráviť dovolenku na Slovensku. Krásy našej prírody sú známe, milovníkom histórie či športu je tiež čo ponúknuť. Bojovať proti kríze podporou domácich dovoleniek sa rozhodla aj Slovenská agentúra pre cestovný ruch. V spolupráci s FUN rádiom spustila nápaditú kampaň, počas ktorej sa snaží každý týždeň predstaviť zaujímavosti niektorého slovenského regiónu. Touto formou sa usiluje zvýšiť domácu návštevnosť a udržať tak nad vodou regióny, z ktorých kríza vyhnala tradičnú zahraničnú klientelu. Zdá sa, že aj napriek kampani je návštevnosť jednotlivých zariadení veľmi rozličná. Jeden z mála hotelov, ktoré zaznamenali nárast slovenskej klientely, je Junior Hotel v Jasnej doline: „Áno zaznamenali sme veľmi výrazný nárast slovenskej klientely už v počas zimnej sezóny a tento trend má ešte viac stúpajúcu tendenciu počas práve prebiehajúcej letnej sezóny. Je však ale potrebne dodať, že ako nám narastá počet domácej klientely, tak nám prudko klesá klientela zahraničná“, hovorí Radovan Chovančík, šéf recepcie a marketingu hotela. Mnoho ďalších hotelov buď nezaznamenalo žiadne zmeny alebo mierny pokles. Na úbytku zahraničnej klientely sa však zhodli všetci. Zdá sa, že ani kampane nedokážu Slovákov odradiť od ich predstavy vysnívanej dovolenky pri mori. Ako hovorí Katarína Fillová z Hotela Biela medvedica v Nízkych Tatrách: „Slováci skôr snívajú o dovolenke pri mori. Predstava dovolenky sa zakladá na „ničnerobení“. Chodiť s ruksakom po horách – to akosi nie je v móde.“
Zdá sa, že pevné spojenie dovolenky s morom, slnkom a ničnerobením nedokázala ovplyvniť v našich hlavách ani kríza. Cestovné kancelárie, hlavne tie, ktoré sú známe kvalitnými službami a prístupom ku klientovi, si svoju klientelu udržali. Prišla síce neskôr ako zvyčajne, ale predsa. Na krízu sa pripravili možno až príliš dôsledne, to znamená, objednali menej ubytovacích kapacít a pripravili viac kratších a lacnejších poznávacích zájazdov. Obava, že dopady krízy na trh cestovných kancelárií budú fatálne, sa nepotvrdila. Slováci sa o svoju dovolenku pri mori nenechajú len tak ľahko pripraviť. V prípade ťažkostí si ju doprajú v skromnejšej forme, ale predsa. Tento fakt potvrdzuje aj to, že túto sezónu zatiaľ nebol zaznamenaný krach žiadnej slovenskej cestovnej kancelárie. Ak teda dôjde k problémom na trhu, ako prvý krok možno očakávať krach niekoľkých slabých subjektov. To však treba vnímať skôr ako prečistenie trhu než ako kolaps. V posledných rokoch sa na trhu objavujú stále nové a nové subjekty, neprinášajúce ale veľa nového. Napriek sprísnenej legislatíve v tejto oblasti si totiž mnohí mýlia prevádzkovanie cestovnej kancelárie, či agentúry s prevádzkou obchodu s rozličným tovarom.
Ako to už chodí, šťastie jedných býva často nešťastím druhých. Na strane porazených, zdá sa, ostali tento rok hotelieri, majitelia reštaurácií či prevádzkovatelia rôznych turistických atrakcií na Slovensku. Ich nádeje, že Slováci, ktorí sa rozhodnú v čase krízy dovolenkovať doma a tým nahradia stratenú zahraničnú klientelu, sa nenaplnila. Kto rátal s tým, že v dôsledku krízy ostane veľká ponuka zájazdov na ocot a vyberie si kvalitný zájazd s vysokou zľavou, ostal tento rok zrejme sklamaný.
