Mimochodom
SDKÚ-DS pred druhým kolom prezidentských volieb zachytilo signály, že na východe Slovenska sa za jeden rómsky hlas pre Ivana Gašparoviča vyplácajú tri eurá. Navyše vraj získali informácie, že rómski koordinátori dostali od súperov mobilné telefóny. Podobné praktiky sa údajne objavili už pred niekoľkými rokmi počas regionálnych volieb, keď si niektorí kandidáti kupovali hlasy Rómov za potraviny a do volebných miestností ich zvážali autobusmi súkromných cestovných kancelárií.
Máme už po voľbách a ich výsledok poznáme. Možno teda iba špekulovať, kto alebo čo zabezpečilo staronovému prezidentovi SR jeho jedenásťpercentný náskok pred kandidátkou opozície. Boli to štvavé inzeráty vo východoslovenskej regionálnej tlači, za ktoré by sa ich autorka, národniarka Anna Belousová, nechala hoci ukrižovať, či dokonca rómske hlasy po tri eurá? Volebným stratégom Ivety Radičovej by sa oplatilo vziať do ruky kalkulačku a vypočítať, či by ich trojeurové hlasy obyvateľov rómskych osád neboli v konečnom dôsledku vyšli lacnejšie ako pútače v maďarčine – teda, či nestavili na nesprávnu národnostnú menšinu. Odborníkom z Gašparovičovho tímu by zasa neuškodilo zauvažovať, či by pre ich nasledujúceho klienta nebolo ekonomicky výhodné „predvariť“ si Rómov niekoľkoročnou podporou konsolidácie ich politickej strany a následným predvolebným rýchlokurzom rómčiny pre klienta. Jednoducho, slovenská koalícia a opozícia sa môžu navzájom stále mnoho naučiť. Rozdávať sľuby, guláš a love je totiž väčšia veda, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
* * *
Neonacisti sú pobúrení – ich obľúbenú značku oblečenia Thor Steinar prevzali Arabi. Značku, ktorú donedávna vlastnila firma MediaTex z brandenburského mestečka Königs Wüsterhausen, kúpil investor z Dubaja. Thor Steinar sa totiž chystá expandovať do Severnej Ameriky, Ruska, Ázie a do Pobaltia. Neonacisti už začali vyzývať na bojkot. Tí slovenskí sa však nemusia báť, oblieka ich domáca značka Eighty-Eight. Odevy Thor Steinar a Eigthy-eight predáva aj rodinný obchod bývalého vodcu Slovenskej pospolitosti Mariána Kotlebu.
Čo má poriadny neonacista spoločné s poriadnym metrosexuálom? Predsa to, že musí byť poriadne značkovo „ohodený“ a nenavlečie na seba čokoľvek. O to väčšia hanba pre Thor Steinar, ktorý sa vydáva po stopách značky Lonsdale, aby sa potupne zapredal a vymenil oddané srdcia neonacistov za komerčný úspech. „Radikálni vlastenci“ sa ocitli takmer v pasci – ani v gardistickej uniforme, ani v Adamovom rúchu na ulicu len tak vyjsť nemožno. Ešteže česť a šatník pospolitej slovenskosti opäť zachraňuje vlastenecký podnik Kotlebovcov a jeho osemdesiatosmička. Čo by sme si tu bez nich počali?
* * *
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák odsúdil publikovanie básní kontroverzného politika Radovana Karadžiča v slovenských periodikách. Na tlačovej konferencii so svojím srbským partnerom Vukom Jeremičom sa dokonca vyjadril, že verí, že tí, ktorí vydali jeho diela na Slovensku, za to ponesú zodpovednosť. Karadžičovu poéziu uverejnil štátom dotovaný literárny časopis Dotyky a Maticou slovenskou vydávané Slovenské pohľady. Aj keď podľa šéfa slovenskej diplomacie to nie je celkom tak, básne Radovana Karadžiča, ktorý v súčasnosti sedí na lavici obžalovaných pred medzinárodným tribunálom v Haagu, totiž odmietol nazvať poéziou.
Umeleckú tvorbu možno vnímať aj inak ako z hľadiska kvality. Dôkazom toho je aj reakcia ministra Lajčáka. Slovenského občana asi nepovažuje za dostatočne kompetentného na to, aby si o poézii človeka súdeného za vojnové zločiny utvoril vlastný názor. I keď, možno po porade s odborníkmi jednoducho usúdil, že je to zdraviu škodlivé. Témy na zamyslenie totiž stimulujú zvýšenú mentálnu aktivitu, z čoho, ako je známe, môže nezvyknutých jedincov rozbolieť hlava.
