Opatrenia, o ktorých sa mlčí
Médiá i politici veľa hovoria o rôznych protikrízových opatreniach, ktoré prijala vláda. V tieni ich záujmu však zostávajú tie, ktorých cieľom je výraznejšie podporiť výskum a vývoj v réžii podnikov. Pritom ak ne budeme zdroje na vzdelávanie, vedu, výskum a inovácie využívať efektívne, riskujeme, že v dlhodobom časovom horizonte bude produktivita práce v SR a konkurencieschopnosť našej ekonomiky rásť pomalšie, alebo dokonca až klesať.
Slovensko podľa Európskej komisie v uplynulých rokoch ťažilo z reforiem, ale aj z relatívne lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily, ktoré pomohli prilákať významné zahraničné investície do výrobného sektora. Predchádzajúca vláda však zabudla na fakt, že ak chceme dobehnúť vyspelé európske štáty, treba investovať aj do budúcnosti a naplánovať zvyšovanie verejných výdavkov i v oblasti vedy a výskumu.
Podniky dávajú menej ako štát To sa však nedialo. V rokoch 2001 – 2005 sa výdavky na vedu a výskum z hľadiska percentuálneho podielu na hrubom domácom produkte (HDP) znížili z vyše 0,6 percenta na 0,5 percenta a boli tak pod priemerom nových členských krajín (0,7 percenta HDP), ako i pod priemerom celej EÚ (1,4 percenta). Česká republika napríklad dáva na výskum 1,5 percenta HDP a Fínsko dokonca až 3,5 percenta. Súčasná vláda sa už vo svojom programovom vyhlásení zaviazala tento nepriaznivý stav zmeniť. V minulom roku napríklad výdavky na výskum a vývoj v slovenskom rozpočte podporila sumou vyše 287 mil. eur (8,7 mld. korún), pričom v samotnej kapitole rezortu školstva bolo preň určených viac ako 132 mil. eur (4 mld. Sk). Zahrnúť sem možno i vyše 3 mil. eur (93 mil. Sk) z vnútorných prostriedkov EÚ a takmer 43 mil. eur (1,3 mld. korún) zo štrukturálnych fondov únie.
Celkovo chce vláda do roku 2015 zvýšiť výdavky na vedu, výskum a inovácie na úroveň 1,8 percenta HDP. Naplneniu tohto cieľa by mali do značnej miery pomôcť i prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, z ktorých by malo ročne ísť na výskum v priemere 173 mil. eur. Takže pokiaľ ide o verejné prostriedky na podporu vedy a výskumu, Slovensko nie je na tom najhoršie, ale „na čom sme úplne zle, je participácia súkromnej sféry a súkromných peňazí na vede a výskume,“ upozornil už pred rokom minister financií Ján Počiatek. Vychádzal pritom z faktu, že podnikatelia v SR nedávajú do vedy a výskumu takmer nič (0,1 percenta HDP), väčšina financií teda pochádza čisto z verejných zdrojov.
Podpora vede a výskumu zo strany súkromného sektoru pritom dominuje napríklad v Luxembursku, Francúzsku i Nemecku a v USA predstavuje dokonca 2,7 percenta HDP. EÚ navyše požaduje, aby na tento účel putovalo percento z verejného a dve percentá zo súkromného sektora. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo pred necelým mesiacom vláda schválila návrh zákona o investičných stimuloch pre vedu a výskum. Hlavným cieľom je vytvoriť také legislatívne podmienky, ktoré budú eliminovať porušovanie princípov hospodárskej súťaže a zároveň budú mať motivačný účinok na podnikateľov zriaďovať si pracoviská výskumu a vývoja alebo modernizovať a rozširovať existujúce.
U nás päť, vo Fínsku dvadsať Zákon vymedzuje podmienky, na ktorých základe bude podnikateľovi poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu a zároveň úľava na dani z príjmu. O tom, ktorí podnikatelia dostanú štátnu dotáciu na výskum a vývoj, bude rozhodovať vláda. Posúdi komplexnosť žiadosti, vypracuje k nim odborné posudky a posunie ich ministrom, ktorí rozhodnú, či im štátnu dotáciu schvália alebo nie. „Nárok na daňové stimuly bude mať ten, kto dostane dotáciu po splnení kritérií,“ spresnil minister školstva Ján Mikolaj. Každoročne by mal Ficov kabinet na štátne dotácie pre podniky uvoľniť okolo 33 miliónov eur, pričom náklady podporeného projektu by mali byť vyššie ako 250-tisíc eur. Nový zákon by mal, po schválení v parlamente, vstúpiť do platnosti od júla tohto roka. Očakáva sa, že zlepší spoluprácu v oblasti výskumu medzi podnikateľmi a štátnym sektorom, prispeje k skvalitneniu podnikateľskej klímy a vytvorí i ďalšie pracovné príležitosti, čo v čase pretrvávajúcej hospodárskej krízy nie je zanedbateľným faktorom. Veď kým napríklad na Slovensku pracuje v oblasti vedy a výskumu len piati z tisícky, vo Fínsku je to vyše 20 ľudí na rovnaký počet obyvateľov. Zákon o investičných stimuloch je teda nielen v súlade s dlhodobým zámerom vednej a technickej politiky SR do roku 2015, ale i s cieľmi Lisabonskej stratégie EÚ v oblasti zamestnanosti, ktorá chce z únie urobiť najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku sveta.
Autor je publicista
