Môže priniesť viac škody ako úžitku
V posledných týždňoch sa jednou z frekventovaných tém politickej diskusie stáva problematika zásadnej reformy volebného systému. Živnou pôdou pre rozvinutie tejto diskusie je negatívny obraz verejnosti o pôsobení politických strán a hnutí a fungovaní mechanizmov parlamentnej demokracie. Na tomto základe nie je veľkým umením založiť osobnú prezentáciu a ponúkanie zázračných receptov.
Hlavná téza nositeľa tejto diskusie R. Fica je založená na snahe obmedziť politikárčenie vo verejnom živote odstránením malých strán a celkove skvalitniť zloženie poslaneckého zboru. Cestou k naplneniu týchto cieľov by mala byť zmena proporcionálneho volebného systému (systému pomerného zastúpenia) na väčšinový uplatňovaný v jednomandátových volebných obvodoch. Výsledkom by mal byť kvalitnejší poslanecký zbor zložený z výrazných osobností s pevnou väzbou na voličov konkrétneho volebného obvodu a oslabený vplyv centrál politických strán na činnosť a rozhodovanie parlamentu.
Víťaz berie všetko Každý z existujúcich volebných systémov má svoje výhody i nevýhody. Za najväčší nedostatok väčšinového volebného systému s tzv. relatívnou väčšinou, ktorý navrhuje R. Fico, sa považuje jeho základný princíp "víťaz berie všetko". Jeho aplikáciou dochádza k prepadu veľkého počtu hlasov odovzdaných všetkým kandidátom, ktorí sa vo voľbách umiestnili za víťazom (hoci aj o jeden hlas). Výsledkom je potom také zloženie zastupiteľského zboru, ktoré spravidla nezodpovedá reálnemu rozloženiu politických preferencií voličov. Je nesporné, že väčšinový princíp pôsobí proti výraznejšej pluralite ústavného a politického systému a vylučuje resp. výrazne sťažuje zastúpenie politických menšín. Je otázne, či máme usilovať v súčasných podmienkach práve o dosiahnutie tohto cieľa, a to aj s ohľadom na domáce historické skúsenosti, keď väčšinový volebný systém bol spätý s obdobím, ktoré malo od skutočnej demokracie ďaleko.
Na druhej strane sa za prednosť väčšinového volebného systému považuje popri jeho jednoduchosti a prehľadnosti prehĺbenie väzby medzi víťazom volieb a voličmi z jeho volebného obvodu. S touto skutočnosťou je možné súhlasiť, i keď len čiastočne. Užšia väzba sa dotýka tých voličov z volebného obvodu , ktorí víťaza aj skutočne volili. Ostatní ho len ťažko budú považovať za "svojho človeka" v zastupiteľskom zbore.
Prednosť môže byť i slabinou Ako ďalšia prednosť väčšinového volebného systému sa spravidla uvádza obmedzenie vplyvu politických strán na poslancov zvolených v jednotlivých volebných obvodoch. Je skutočne pravda, že poslanec reprezentujúci konkrétny volebný obvod musí, v snahe byť opätovne zvolený, výraznejšie zohľadňovať popri záujmoch svojej politickej strany aj záujmy svojho volebného obvodu. Pri reálnej existencii 150-tich rozdielnych záujmov, ale nutne vzniká otázka, ako formovať celospoločenský záujem, ako ho zosúladiť s individuálnymi a lokálnymi záujmami. Je nesporné, že väčšinový volebný systém sťažuje v parlamente tvorbu všeobecnej politickej vôle, ktorej nositeľmi sú v parlamentnej demokracii politické strany resp. poslanecké kluby. A tento problém je asi najzložitejší aj v súčasnom parlamente, ktorý vzišiel zo systému pomerného zastúpenia. Inými slovami, potencionálna prednosť väčšinového volebného systému sa môže stať v konkrétnych podmienkach aj jeho najväčšou slabinou.
Žiada sa zamyslieť aj nad pôsobením väčšinového volebného systému na predvolebné správanie politických strán. Všade vo svete, kde sa zaviedol v podmienkach fungovania systému viacerých politických strán, smeroval k vytváraniu blokových koaličných zoskupení subjektov, ktorých väzba sa po voľbách výrazne oslabuje, ak úplne nezaniká. Jeden príklad za všetky. V Taliansku sa po dlhom období fungovania systému pomerného zastúpenia zaviedol v polovici 90-tych rokov kombinovaný volebný systém, pri ktorom sa trištvrtina poslancov volí podľa väčšinového princípu. Vďaka jeho pôsobeniu napr. v tomto volebnom období viac ako 20 percent poslancov po voľbách zmenilo politický dres. Môžeme si len hypoteticky predstaviť, čo by spôsobil podobný proces v slovenskom parlamente. Ešte sa pamätáme na jar roku 1994, keď niekoľko poslancov vystúpilo z poslaneckého klubu HZDS. Nasledovali obvinenia z parlamentného sprisahania, vyšetrovacie komisie a pod.
Diskusia o optimálnej podobe volebného systému je legitímnou politickou témou, ktorá spravidla upúta pozornosť. Ak je ale jej hlavným cieľom získať lacné politické body, môže priniesť viac škody ako úžitku. Často aj tým, ktorí ju iniciujú.
