Svedectvo doby

Celkove vyšlo päť čísel povstaleckého Nového slova, každé na 16 stranách, posledné 22. októbra 1944. Zakladateľom a zodpovedným redaktorom bol Gustáv Husák, ktorý utvoril redakčný kruh spolu s Daliborom Milošom Krnom, Štefanom Bednárom, Michalom Falťanom, Jánom Púllom, Felixom Vašečkom a inými. Výkonným redaktorom bol Lubomír Linhart (pseudonym Michal Blodek, či Ftorek).
Počet zobrazení: 1375

Celkove vyšlo päť čísel povstaleckého Nového slova, každé na 16 stranách, posledné 22. októbra 1944. Zakladateľom a zodpovedným redaktorom bol Gustáv Husák, ktorý utvoril redakčný kruh spolu s Daliborom Milošom Krnom, Štefanom Bednárom, Michalom Falťanom, Jánom Púllom, Felixom Vašečkom a inými. Výkonným redaktorom bol Lubomír Linhart (pseudonym Michal Blodek, či Ftorek).

Národ vzal do rúk svoj osud V súčasnosti, keď sa vedú spory o zmysel Povstania, stojí zato zacitovať slová zakladateľa Nového slova: „Slovenský človek, ktorý bol vždy číslom v cudzích rozpočtoch, ukázal sa dosť odvážnym k samostatnému vystúpeniu, dosť schopným k vedeniu svojich vecí, dosť obetavým znášať obete a utrpenia, bez ktorých niet pevného vedomia slobody a nároku na ňu... Vtedy,...keď tzv. historický maďarský národ vytrváva ako posledný spojenec hitlerovského imperializmu, vtedy náš národ, jeden z najmenších, obkľúčený morom nemeckého vojska, oslabovaný domácimi zradcami a zbabelcami, povstal proti okupácii, proti tyranii, postavil vlastný ideál slobody a života po bok ideálom spojeneckým.“ V súvislosti s týmito slovami treba dnešným odporcom Povstania pripomenúť, že okrem už spomínaného Maďarska ostávalo ako Hitlerov spojenec iba Slovensko. V roku 1943 Taliani zvrhli Mussoliniho fašistický režim, v dôsledku vojenských porážok odpadlo Fínsko a Bulharsko, v auguste 1944 proti fašistickému režimu povstali Rumuni. Vernosť Hitlerovi až do jeho porážky by určite nezachránila slovenský štát. Nacistická propaganda zdôrazňovala rozdielnosť systémov USA a Veľkej Británie na jednej strane a ZSSR na strane druhej. Adolf Hitler skoro až do posledných chvíľ dúfal, že príde k rozporom medzi spojencami, čo zachráni nacizmus. D. M. Krno (pseudonym D. Miloševič) v článku Agónia novej Európy reagoval na špekulácie nacistickej propagandy, že sa na porade medzi Churchillom a Rooseveltom v Quebecu nezúčastnil Stalin. Autor správne dedukoval, že spojenci vojnu v Európe považovali za rozhodnutú, pretože o dôležitých otázkach sa už rozhodlo na Teheránskej konferencii. V otázke porážky Nemecka a zničenia nacizmu boli spojenci jednotní. Redaktor nemohol vedieť, ako sa budú vyvíjať vzťahy medzi spojencami po vojne.

O povojnovej budúcnosti Slovenska Nové slovo zdôrazňovalo, že hoci sa obnoví Československo, nebude to znamenať návrat k predmníchovskej republike. Mal sa zjednodušiť stranícky systém a orgánmi ľudovej samosprávy sa mali stať národné výbory. J. Púll v článku Orgány ľudovej demokracie napísal: „Národné výbory ostanú orgánom trvácim, formou novej, ľudovej demokracie, výrazom nových predstáv politickej slobody, podstavcom a uskutočňovateľom jednotného národného boja proti okupantom teraz a demokratickými orgánmi verejnej správy po oslobodení.“ Veľkú pozornosť venoval týždenník postaveniu Slovákov v obnovenom Československu. Zdôrazňovalo sa, že nový spoločný štát bude musieť byť založený na princípe rovného s rovným, a nie na zásadách čechoslovakizmu, ktoré zaznávali Slovákov ako národ. Aj počas SNP sa prejavovali u popredných činiteľov československej exilovej vlády v Londýne snahy o pokračovaní čechoslovakistickej politiky pod zámienkou právnej kontinuity Československa. Autor článku Politický úspech Povstania zdôraznil: „Slovenské povstanie musí v otázke národnej povedať pevné a nedvojzmyselné slovo: Slováci sú samostatný národ, ako každý iný národ, a majú tie isté práva, aké sa iným národom priznávajú.“ Úsilie Slovákov byť uznaní za národ pochopili aj viacerí reálne uvažujúci Česi. Jeden z nich, L. Linhart (pod pseudonymom M. Blodek) v článku List Čecha o slovenskom národe napísal: „Nie československý, ani česko-slovenský národ, ale národy slovenský a český.“

Náznak budúcich rozporov Články v Novom slove pripomínali zradu západných mocností v Mníchove a zdôrazňovali nevyhnutnosť budúcej orientácie na Sovietsky zväz. Spomínali sa aj názory komunistov o možnom začlenení Slovenska do ZSSR. Týždenník kládol dôraz na potrebu jednoty antifašistických síl, bolo to však prevažne z hľadiska komunistov. G. Husák preto napríklad polemizoval s tvrdením Národných novín, že zjednotenie komunistov a sociálnych demokratov bolo predčasné. V tomto článku zároveň vyvracal názor, že väčšina občianskych strán na Slovensku vstúpila po roku 1938 do aktívnej ilegálnej činnosti. Nové slovo je svedectvom doby a dôležitým prameňom pre tých, ktorých zaujímajú dejiny. Historik môže na jeho stránkach však aj nájsť svedectvo o rozporoch medzi budúcou Demokratickou stranou a komunistami, no to je už iná kapitola.

Autor je historik

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984