Veci sa tak vyvinuli...
V júli schválila Národná rada SR tri kľúčové zákony reformy pracovného práva: nový Zákonník práce, zákon o verejnej službe a zákon o štátnej službe. Filozofia Zákonníka práce (ZP) sa zachovala, ako aj jeho kompatibilita so zákonmi EÚ a Medzinárodnej organizácie práce. Jediné v ZP, čo by mohlo komplikovať situáciu, je ustanovenie, ktoré hovorí o okamžitom skončení pracovného pomeru, ak pracovník nemôže vykonávať svoju prácu a náhradnú odmieta. Ale pri zákone o verejnej službe a zákone o štátnej službe sa uplatnili a parlamentom prešli mnohé pozmeňovacie návrhy, ktoré pôvodnú filozofiu týchto dvoch zákonov narušili a jednoznačne znevýhodňujú zamestnancov v štátnej službe. Čo sa týka platovej časti, MPSVR SR upozorňuje na skutočnosť, že v parlamente prešiel návrh, ktorý zabezpečuje zvýšenie tarifného platu za vedeckú hodnosť. Pokiaľ ide o 13. a 14. plat, tento princíp bol tiež narušený. Len úzky okruh zamestnancov vo verejnej službe bude môcť splniť predpoklady pre priznanie istej kompenzácie. Čo sa týka štátnej služby, narušila sa aj filozofia hodnotenia praxe. Naštrbil sa tiež inštitút prípravy čakateľov na štátnu službu, ako aj kariérny postup v zákone o štátnej službe. Podľa pôvodného návrhu sa mal čakateľ odborne vzdelávať a mal mať právo potom sa prihlásiť do výberového konania. Podľa nového, ktorý prešiel, bude mať právo prihlásiť sa do výberového konania ktokoľvek zvonku a obísť tak celý postup vzdelávacej prípravy štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec má mať aj množstvo povinností, ktoré sa v schválenom zákone však ešte viac rozširujú oproti pôvodnému návrhu. Napríklad, aj po skončení pracovného pomeru v štátnej službe má povinnosť mlčanlivosti o tajných skutočnostiach až do smrti. Pre skupinu zamestnancov s mimoriadnymi rozhodovacími a finančnými právomocami bola parlamentom schválená povinnosť majetkového priznania aj pre osoby im blízke v príbuzenskom vzťahu. Zákon o konflikte záujmov neukladá takúto povinnosť rodinným príslušníkom uvedených štátnych zamestnancov. To sa isto dá zargumentovať, ale vylúčil aj pôvodne navrhnuté odchodné a príplatok za štátnu službu vyplácaný v dôchodku. Štátni zamestnanci sa týmto dostanú do horšej situácie ako zamestnanci vo verejnej službe. Štátni zamestnanci sú oproti verejným zamestnancom vylúčení tiež z doplnkového dôchodkového poistenia. Príkladov, pre ktoré sociálny rezort musel spätne reagovať, je oveľa viac. Legislatívci MPSVR preto napokon vykonali analýzu schválených zmien a rozposlali ju všetkým rezortom a inštitúciám, ktorých sa tieto zmeny týkajú. Zatiaľ dostali stanovisko z 50 dotknutých inštitúcií a z nich sa asi 90 percent stotožňuje s návrhmi riešenia, ktoré MPSVR SR uvádza. Veľa bude záležať od toho, aké stanovisko k tejto analýze zaujme vláda. Avšak, toľko vládou propagovaný audit štátnej správy a z neho vyplývajúce radikálne zoštíhľovanie štátneho aparátu však naznačuje, že nijaké analýzy asi veľmi nepomôžu. Analýza, neanalýza, veci sa tak vyvinuli, že malá vrstva smotánky bude ďalej profitovať. Jej príslušníci sú totiž niekto a ostatní su nuly a môžu sa na smotánku len bezmocne dívať, vrátane menších a malých štátnych úradníkov. A dodajme len, že je sotva v záujme parlamentu, aby na tom niečo menil. Mnohí z neho by totiž asi vôbec neboli proti úplnej demontáži štátnej moci, keďže sa nájde dosť takých, ktorí sa držia hesla čím horšie, tým lepšie.
