Prečo sa sem zahraničný kapitál nepohrnie
"Vydržte, hneď bude lepšie, len čo k nám príde zahraničný kapitál!" Tieto slová sa stali zaklínadlom pre politikov, ktorí chcú uspokojiť nespokojný voličský národ. Zahraničný kapitál sa stal fetišom pre všetky nekomunistické vlády v bývalom Česko-Slovensku a potom i na Slovensku.
Čo však znamená táto paradigma spoliehania sa na vstup zahraničného kapitálu do ekonomiky? Že už neveríme vo vlastné sily? Alebo sa spoliehame na cudziu pomoc a nevieme používať vlastné schopnosti? Alebo sa hráme na japonský model "odpozorovania" západného štýlu a prekonania konkurencie cestou "kaizen", teda neustáleho zdokonaľovania výkonu a participácie pracovníkov na riadení?
Zahraničný kapitál nepríde Má to vnútorné, ale predovšetkým vonkajšie príčiny. Tie vnútorné vie vymenovať každý skeptik na Slovensku. Ale aj keby sa hneď od zajtra rána odstránili, ešte by zostali tie vonkajšie a určujúce faktory. Nie sú tak zreteľné, ale jasné sú každému, kto sa vyzná vo svetovej ekonomike a jej globálnych trendoch, v medzinárodnom obchode a v zahraničnej politike.
Vonkajšími príčinami sú predovšetkým globalizácia svetovej ekonomiky a s tým súvisiace zníženie hodnoty malých regiónov pre rozsiahle investovanie, privysoké nároky na zhodnocovanie vložených investícií v krátkom čase a vyčerpanosť reálnych finančných zdrojov, ktoré majú k dispozícii investori. Štáty, ekonomické zoskupenia i podnikatelia môžu pre svoj rozvoj používať stále menej disponibilných zdrojov, pretože tzv. špekulatívny kapitál obchodovaný na elektronickej báze sa už "odhmotnil" a prináša efekt sám osebe, nepotrebuje k tomu nijaké hmotné substancie. Niekto z múdrych vo svete manažmentu to nazval "princíp svetelného lúča": kým svieti, je ekonomika v poriadku, ak lúč zhasne (a zhasína dotknutím sa klávesnice počítača), "zrúti" sa celá ekonomika (mexická kríza, kríza ázijských tigrov).
Investičné enklávy sú už minulosťou S globalizáciou svetovej ekonomiky skutočne súvisí zníženie významu a hodnoty malých regiónov pre rozsiahle investovanie. Investičné enklávy typu Hong-Kong, Tajwan, Západný Berlín, Monaco, alebo aspoň Silicon Valley v USA sú už minulosťou. Veď prečo by aj bolo potrebné, ak v prípade "globálnej dediny" možno roztrúsiť malé hospodárske jednotky a ziskové centrá sieťovým spôsobom po celom svete v tisíckilometrových vzdialenostiach bez toho, aby sa tým znížila kvalita výkonu, komunikácie, či aby rástli náklady. Preto sú falošné ilúzie o tom, že vytvoríme "Švajčiarsko Východu". Mimochodom, poslednou nádejou by bolo, ak by malé Slovensko zostalo medzinárodnopoliticky významným územím na hraniciach euroatlantických záujmov v susedstve ruskoázijských záujmov. Ale ani to nie je ideálne medzinárodno-politické umiestnenie, pretože v 20. storočí boli odstrašujúcimi príkladmi najprv kvitnúci a potom zlikvidovaný Libanon a najprv vplyvný a potom zabudnutý Egypt. V čase, keď sa stráca význam pôdy, nerastných surovín a priemyselných investičných komplexov ako nositeľov vysokých výnosov a zisku, keď význam ziskotvorných činiteľov preberajú informácia, komunikačná rýchlosť a pružnosť v získavaní a uplatňovaní, nebude chcieť nik rozumný investovať do zaostalého, ekonomicky "rozvráteného" regiónu , akým je Slovensko z pohľadu rýchlych ekonomík a hospodárskych globálnych zoskupení.
Možnosti Slovenska Investovať na Slovensku totiž pre nich znamená zaoberať sa vysoko náročnou činnosťou reorganizovania a budovania miestnych zdrojov, nielen finančne a časovo náročných, ale aj vysoko náročných na usporiadanie hmotných a nehmotných statkov a ľudských zdrojov. To nie je trend v rýchlych ekonomikách. Nakoniec, územnou "konkurenciou" by sa dali označiť regióny zničené občianskymi vojnami ako Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čečensko a bombardovaním ako Juhoslávia, kde je humanitárna pomoc pre mnohé podnikateľské odvetvia rýchlych ekonomík "dobrým biznisom". Brány sa tak otvárajú len špekulatívnemu investovaniu, pre ktoré je typická činnosť tzv. raiders, teda burzových maklérov - "strelcov", ktorí dokážu v minúte cez elektronický systém lacno kúpiť, rýchlo "rozkrájať" a potom v častiach alebo v portfóliu "streliť" tovar bez ohľadu na to, či išlo o telekomunikačný systém, rafinérsky komplex, železiarske impérium, alebo hotelovú sieť. Keby išlo o reálny prílev investícií alebo integráciu do nadnárodných holdingov, bolo by to v poriadku. Ale "strelci" a špekulačný kapitál nemajú morálne zábrany zničiť energetický systém krajiny, ohroziť životné prostredie regiónu alebo narušiť kultúrnu historickú integritu podobne nezmyselne, ako sa to robí v mnohých krajinách tretieho sveta. Nenadarmo sa v zúfalej reakcii dvíha odpor, možno nesprávnym smerom, voči globalizácii (rôzne street-parties, nepokoje v americkom Seattli a pod.).
Mečiarova pomsta Vyčerpanosť finančných zdrojov sa už prejavila aj na Slovensku pri programoch pomoci postkomunistickým krajinám z fondov amerických daňových poplatníkov (USAID), resp. európskych daňových poplatníkov (PHARE). Víťazstvo protimečiarovskej koalície bolo "odmenené" takým prudkým odlivom fondových financií koncom roka 1998, že zainteresovaní s humorom hovorili o Mečiarovej pomste. Štedrí donori sú si dnes už vedomí toho, že ak majú ich peniaze niečomu slúžiť, tak len takým cieľom, ktoré môžu ušetriť náklady na výdaje spôsobené zanedbaním napríklad environmentálnych problémov s budúcim dosahom na Európu, alebo neriešením rómskej problematiky, ktorá sa prejavuje priamo v migračných vlnách do krajín EÚ a podobne. Firmy a podniky investujú potom prirodzene len do takých projektov, ktoré im zabezpečia krátkodobé zhodnotenie nákladov v podobe obsadenia trhu, horizontálnej integrácie, krátkodobých úspor nákladov v domácom prostredí.
"Peniaze" v podobe podnikateľských príležitostí ležia u nás naďalej na ulici, ale z hľadiska zahraničných investorov sú to drobné mince, nie veľké bankovky. Ešte aj bankový sektor musí svojim "nevestám" prichystať pred vydajom ziskové veno a "očistiť" banky od ich nevýhodných úverov, takže skutočne nejde o "Švajčiarsko Východu". Slabá mena nemá čo ponúknuť, lepšie je na tom už dokonca Estónsko a hoci má len poldruha milióna obyvateľov, patrí medzi investičné raje.
V čase veľkých kooperácií a integrácií európskych malých a stredných podnikov sme akosi na boku záujmu. Nie je to len kvôli vnútornej legislatívnej a spoločenskej nestabilite. Veď aj ekonomicky, legislatívne, spoločensky a politicky oveľa viac nestabilné Rusko je na tom lepšie a niet európskej, americkej alebo japonskej firmy, ktorá by tam neinvestovala. Tam totiž "ležia" na ulici tie perspektívne miliardy, ktoré nemôže päťmiliónový národ s pomalou a neperspektívnou charakteristikou ekonomických a ľudských zdrojov ponúknuť.
Čo nám asi zostáva Vikingovia si v takejto situácii postavili lode a išli dobýjať svet. Féničania v obdobnej situácii začali navštevovať susedov a pustili sa do obchodovania. Nemci si po vojne zotreli slzy, priznali porážku a pustili sa do drobného podnikania. Izraelskí osadníci si vyhrnuli rukávy a začali pracovať. Máme prekrásnu prírodu, historické pamiatky, vyspelú stredoeurópsku kultúru, tisíce hektárov pustnúcich polí a skoro šesťstotisíc šikovných ľudí bez práce. Ktorý z politikov konečne vyhlási celonárodný program obnovy a prestane sa spoliehať na zahraničnú pomoc?
Autor (1955) je ekonóm a publicista
