Budúcnosť patrí nám
Informačné technológie a médiá sú dva prostriedky komunikácie, bez ktorých sa budúci mládežnícky politický líder nebude môcť zaobísť. Práve táto problematika bola hlavnou náplňou desaťdňového seminára v nemeckom Werftpfuhle, kde sa zišli mladí socialisti a sociálni demokrati z jedenástich krajín strednej a východnej Európy.
Seminár Future leaders predstavoval pre každého účastníka neuveriteľné množstvo informácií a najmä praktických skúseností. Nemeckí socialisti si na projekte financovanom Európskou komisiou dali naozaj záležať. SJD - Die Falken sú socialistickou vzdelávacou mládežníckou organizáciou pracujúcou s deťmi, mládežou a dospelými mladými ľuďmi, ktorá má v súčasnosti 54 tisíc členov. SJD nie je politickou mládežníckou organizáciou, od SPD je úplne nezávislá. Organizáciu tvoria dve skupiny - Die Falken - Sokoli (deti od 6 do 14 rokov) a Mladí socialisti (mládež od 15 rokov). Jej hlavné aktivity sa sústreďujú na miestne skupiny. Pôsobí predovšetkým v oblasti organizovania letných škôl, politických seminárov, voľnočasových aktivít. Školiace stredisko Kurta Löwensteina (www.kurt-loewenstein.de) neďaleko Berlína bolo vynikajúcim pracovným aj oddychovým prostredím, ktoré nám spríjemnili aj slovenskí vedúci skupín, či už z Mladej demokratickej ľavice (Marika Guličová, Andrea Hodorová) alebo zo Sociálnodemokratickej mládeže Slovenska (Edo Kvanka).
Hlavnou témou seminára bolo využívanie médií ako prostriedku získavania a sprostredkovania informácií. Štyridsať účastníkov v rámci praktickej časti pracovalo v oblasti videa a filmu, internetu a vonkajšej prezentácie a vystupovania. Každá pracovná skupina mala na konci seminára prezentovať v danej oblasti vzťah komunikácia a mládežnícky líder.
Mládežnícka práca - vízia i realita
Marten Jennerjahn, šéf nemeckých SJD (Die Falken), zmapoval situáciu práce mládežníckych organizácií v Európe. Čo pre nás Európa znamená v kontexte solidarity, rovnosti a demokracie? "Máme politiky orientované na ekonomiku, hospodárstvo, legislatívu, životné prostredie, ale nemáme politiku budúcnosti." Mladým patrí kľúčová pozícia v spoločnosti, preto musí byť mládežnícka sila jednotná. Takéto názory vyslovili všetci účastníci. "Európa ponúka veľké možnosti na presadzovanie mládežníckej politiky. Sme naľavo orientovaní mladí ľudia, chceme vzdelanú spoločnosť a chceme integrovať ľavicovú silu v medzinárodnej dimenzii." Princípy solidarity sú nevyhnutné najmä v súčasnom svete, v ktorom prevláda rasová nenávisť a diskriminácia pohlaví. Prečo to tak je a kto je za to zodpovedný? "Každý z nás má v sebe zárodok rasovej neznášanlivosti. Rodina, spoločnosť a škola určujú, či tento zárodok v sebe zničíme, alebo bude v nás rásť a ovplyvňovať naše správanie," povedala Heike Völger, hlavná lektorka celého seminára, ktorej patril ďalší deň nášho vzdelávania. Otázka rasizmu v spoločnosti je veľmi nebezpečná, je všade vôkol nás a jej sila čoraz viac a viac rastie. "Ak chcete z ľudí spraviť antirasistov, nikdy im nehovorte, aby neboli rasistami. To nestačí. Ak chceme tento problém vyriešiť, musíme začať u seba. Skúste otvoriť svoje ja a povedať si nahlas - áno, som antirasista. Uvidíte, že to nie je také ľahké…" Veľmi frekventovaná bola aj otázka postavenia Rómov, ktorá sa týkala najmä našej delegácie, ako aj rumunských kolegov.
Západná Európa - východná Európa?
Otázka sa týkala najmä problému, prečo vlastne rozdeľujeme Európu na východnú a západnú. Súčasné komunikačné prostriedky Európu v podstate spájajú, či už po informačnej, teritoriálnej, alebo kultúrnej stránke. Aké prostriedky by pomohli upevneniu vzťahov v Európe? Účastníci videli prvý a základný princíp v komunikácii a v zanechaní stereotypov, ktoré Európu, či už ekonomického alebo geografického hľadiska, rozdeľovali. Ľudia zo západnej Európy sú viac otvorení, neboja sa povedať svoj názor. Východná Európa je konzervatívnejšia, na čo určite vplývajú ekonomické problémy, ľudia nemajú čas na seba a vzhľadom na nízku životnú úroveň musia veľa pracovať. Vzápätí, po zistení všetkých týchto skutočností, nasledovala otázka, ako tieto dve časti spojiť. Okrem komunikácie sme sa zhodli na ekologickej, ekonomickej a demokratickej úrovni, ktoré by mohli spojeniu Európy prospieť.
Public relations a lobby
Martina Völgerová (SPD) zmapovala počas dvoch dní základné postupy v rámci vystupovania voči médiám, od prípravy tlačových konferencií, tvorby tlačových správ, až po vysvetlenie základných postupov v súvislosti s public relations politických strán. V piatich pracovných skupinách sme mali možnosť vyskúšať si plánovanie a public relations, písanie tlačových správ, analýzu propagačných materiálov organizácií, prípravu tlačových konferencií a tvorbu letákov. Dôležitým pre organizáciu je aj vytvorenie vlastného imidžového profilu, či už z vonkajšej alebo vnútornej stránky, a takisto zmapovanie jej silných a slabých stránok. Druhá časť sa venovala najmä postaveniu a fungovaniu základných druhov médií (televízia, rádio, internet, tlač a tlačové agentúry).
Ďalšou témou v rámci seminára v kontexte využívania médií sa stala Európska únia (EÚ) a tvorba medzinárodných projektov. V Berlíne sme navštívili Európske informačné centrum. Táto návšteva nás všetkých dosť prekvapila, pretože podané informácie dnes nájdete už aj v učebniciach na stredných školách a prednášajúci zrejme naše otázky neočakával, keďže fakticky na ne nevedel odpovedať. Problémom boli už len základné otázky týkajúce sa EÚ. Mala som pocit, že otázky rozširovania EÚ v najbližšom čase nie sú podstatné a v tomto smere sa ani nič nepripravuje.
Počas ďalších dní sme sa do tejto problematiky dostali už hlbšie a najmä prostredníctvom osoby, ktorá sa v nej vyznala. Angelika Heckerová nám rozobrala inštitúcie a rozhodovanie v spoločnosti v kontexte rozširovania EÚ z inštitucionálneho hľadiska a Winfried Mante, člen parlamentu za SPD zodpovedný za otázky EÚ, nám načrtol proces jej rozširovania z pohľadu nemeckého parlamentu. "Proces rozširovania nie je jednohodinovou záležitosťou. Začal sa v roku 1995 a po štyroch rokoch je tu 13 kandidátskych krajín. Rozširovanie je záležitosťou všetkých krajín a Nemecko bude vždy podporovať proces, v ktorom prevládne istota, že kandidátske krajiny neurobia krok späť." Zaujímavé bolo pre nás jeho konštatovanie, že prijatie Slovenska do EÚ si nevie predstaviť bez prijatia Českej republiky a naopak. Slovenská republika sa v rámci prijímacieho procesu považuje za rovnocenného partnera. Mante vyjadril v mene nemeckého parlamentu presvedčenie, že Juhoslávia je pre Nemecko časť Európy a Európska únia ju v procese rozvoja a demokratizácie podporuje.
Rovnosť pohlaví
Tento problém sa stal najviac diskutovanou témou zo všetkých diskusných fór. Otázky sa najmä krútili okolo zavedenia systému kvót. Sú kvóty potrebné na presadenie sa žien v politike? Prevažne mužská časť zastávala názor, že nie. Ak chce žena naozaj participovať na rozhodovaní v spoločnosti, kvóty na to nepotrebuje, no na druhej strane si musí vybrať medzi kariérou a rodinou. Podľa ženských účastníčok však musí mať v spoločnosti vytvorené také podmienky, aby mohla byť aj matkou, aj političkou. Muži sú lepší v public relation - ženy majú zase lepšiu kvalifikáciu. Kým muži nemajú problém dostať sa do politiky, ženy potrebujú niekde začať (opäť systém kvót!). Ženy môžu urobiť oveľa viac v upevňovaní demokracie, muži sú lepšími diplomatmi a stratégmi...
Dirk Rosin (Die Falken) to vyjadril slovami: "Musíme odstrániť stereotypy v spoločnosti. Myslím si, že kvóty pre ženy v politike sú dobrým štartom, to je bod, kde treba začať." Vzájomný konsenzus a spoločné stanovisko sme však v tejto diskusii nenašli. (Viac informácií nájdete na adrese www.europa.eu.int/comm/equal).
Nezamestnanosť mladých
Problém nielen pre Slovensko, ale aj pre okolité krajiny. Vzhľadom na percentuálne vyjadrenie podielu nezamestnaných mladých ľudí voči celkovému počtu nezamestnaných však nie je až taký vysoký ako u nás. V okolitých krajinách tvoria mladí nezamestnaní najviac jednu tretinu zo všetkých nezamestnaných, kým u nás je to až skoro polovica. S ohľadom na tento fakt sme sa rozhodli zorganizovať v spolupráci s Ukrajinou, Maďarskom, Bulharskom a Estónskom, v rámci tvorby projektov Európskej komisie, seminár na túto tému, ktorý by sa mal uskutočniť v marci roku 2001.
Dobrovoľníci a študenti
Carsten Fröhlich, špecialista na medzinárodné projekty Európskej komisie, nám prezentoval a v krátkosti opísal projekty Európskej únie - Leonardo, Socrates a Youth (www.europa.eu.int/comm/education). Program Youth disponuje v rámci svojho rozpočtu sumou 500 miliónov euro, Leonardo 1,15 miliárd euro, Socrates 1,85 miliardy euro a všetky tri projekty budú prebiehať počas rokov 2000 až 2006. Viacerých zaujal problém Ukrajiny v súvislosti s podávaním medzinárodných projektov. Táto krajina je, žiaľ, v tomto smere značne znevýhodnená, pretože tu neexistuje národná agentúra, ktorá všade inde zastrešuje prácu s projektmi. Treba oceniť postoj všetkých účastníkov seminára, pretože táto informácia fakticky ešte viac upevnila spoluprácu všetkých krajín s Ukrajinou. Práve na tomto príklade sa preukázal hlavný princíp fungovania jednej z ľavicových priorít v praxi - solidarity.
Práca v skupinách
Teória z dopoludňajších prednášok dostala praktickú podobu vo večerných 4-hodinových pracovných skupinách. Budúci mládežnícky líder musí vedieť pracovať s médiami (dve pracovné skupiny - internet a video) a vystupovať na verejnosti (pracovné skupiny - reč tela prostredníctvom divadla a vonkajší prednes). Veľmi zaujímavá bola práca v internetovej skupine. Jej výsledným produktom sa stalo vytvorenie špeciálnej web-stránky tohto seminára - www.geocities.com/futureleaders2000/. Vedúci skupín mali doslova do detailov naštudovanú prácu so skupinami, efektívne vedeli vytvoriť prostredie - či už na prácu alebo na vytváranie priateľských vzťahov. Naši slovenskí vedúci pracovných skupín pod patronátom Eda Kvanku, jediného muža vo vedení, naozaj nesklamali a aj vďaka nim sa naša slovenská delegácia mohla považovať za jednu z najsilnejších.
Seminár nebol iba o prednáškach, ale aj o nadväzovaní kontaktov a výmene skúseností. Práca síce predstavovala podstatnú časť denného programu, ale večerné hodiny patrili už neoficiálnym rozhovorom a uvoľnenej atmosfére, ktorá bola po dlhom pracovnom dni pre nás všetkých veľmi vítaná a vďaka ktorej sme si všetci mohli vytvoriť obraz o fungovaní ostatných mládežníckych organizácií zúčastnených krajín. Každý účastník seminára získal certifikát o zaškolení v uvedených témach. Najbližšou akciou vo Werftpfuhle bude medzinárodná zimná škola pod názvom Budúcnosť patrí nám, ktorá sa uskutoční na prelome rokov 2000 a 2001.
Autorka (1979) je členka Výkonného výboru MDĽ
