To si žiada viac
Donedávna najdôveryhodnejší člen Dzurindovho kabinetu Eduard Kukan má čoraz väčšie problémy s vlastným imidžom. Verejnosť mu dokázala odpustiť, že si za poradcu vybral bývalého štátneho tajomníka MZV SR Jozefa Šestáka, ktorý bol stelesnením všetkých neúspechov slovenskej diplomacie počas Mečiarovej vlády. Už horšie niesla vyslanie rodinných príslušníkov našich politikov do zahraničnej služby. No ťažko sa dá zmieriť s prešľapom voči Brigite Schmögnerovej, na ktorom má svoj podiel. Zatajiť pred ministerkou financií fakt, že generálny tajomník OSN Kofi Annan by ju rád videl ako svoju námestníčku, treba považovať za vyslovené politické hulvátstvo. Tým skôr, že premiér Mikuláš Dzurinda tára čosi o jej potrebe vo vláde, hoci v prípade rekonštrukcie vlády by sa ochotne zmieril s Migašovou požiadavkou vylúčiť ju z kabinetu. Kukan sa zo zodpovednosti nemôže vyzuť výrokom, že o zatajení informácie rozhodol premiér. Veď - čo sú to za spôsoby? Akým právom predseda vlády zdržiava takéto informácie? A je vari šéf diplomacie nesvojprávny, že sa zmieri s takýmto príkazom? Celá záležitosť je taká absurdná, že zaváňa politickou závisťou. Nie je totiž nezaujímavé, že ponúkaný post by bol doteraz najväčším úspechom slovenskej zahraničnej politiky a že by ho obsadila predstaviteľka SDĽ (čím by aj viacerým svojim straníckym partnerom elegantne vyriešila mnohé problémy). Civilizovaná spoločnosť by po takomto faux pas mala požadovať minimálne verejné ospravedlnenie.
